Slovensko je krajina bohatá na historické pamiatky, medzi ktoré patria aj mníšske kláštory. Tieto miesta nie sú len architektonickými skvostami, ale aj centrami duchovného a kultúrneho života. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najvýznamnejších kláštorov na Slovensku, ich históriu, legendy a povesti, ktoré sa s nimi spájajú.
Slovenské báje a povesti - 25. diel - Lednický hrad [J. Šimonovič] (13. 6. 2018)
Benediktínske Opátstvo v Krásnej nad Hornádom
Miesto, kde sa kláštor nachádzal, má hlboké historické korene. Na jeho mieste sa predtým nachádzalo staré slovanské sídlisko, pravdepodobne z 9. - 11. storočia. Potom sa na tomto mieste nachádzal jednoloďový románsky kostolík, datovaný do 11. storočia a prestavaný v prvej polovici 12. storočia. Benediktíni vystavali kláštor s trojloďovou románskou bazilikou s dvomi vežami.
Od polovice 12. storočia Košice patrili pod kráľa uhorského Gejzu II., ktorý pochádzal z dynastie Arpádovcov. V roku 1143 bolo založené Benediktínske opátstvo v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach zasvätené P. Márii, ktoré vysvätil jágerský biskup Martýrius.
Benediktínske opátstvo v Krásnej nad Hornádom.
Kláštor v Hronskom Beňadiku
Zo zakladajúcej listiny z roku 1075 vieme o existencii tohto kláštora za vlády kráľa Gejzu. Postavený bol na tzv. Slovenskej Bráne (súčasný Hronský Beňadik). Existujú predpoklady o založení kláštora, ktoré mal kráľ Gejza z obdobia, keď bol ešte nitriansky údelný vojvodca.
Vďaka archeologickému výskumu uskutočnenému v 80. rokoch 19. storočia vieme, že v období vzniku listiny tu stál trojloďový kostol s dvoma vežami a zasvätením sv. Benediktovi. Umiestnený bol na mieste, kde je v súčasnosti stredná a južná loď stojaceho kostola a v časti priľahlého ambitu. Výstavba kostola musela začať po roku 1064 za vlády Gejzovho otca.
Komplex kláštora ako taký bol postavený v období rokov 1345 až 1350 počas vlády Ľudovíta I. Veľkého z Anjou, kedy bol ako prvá stavba gotický kostol s trojicou svätýň s krížovými klenbami. Ako posledná stavba v gotickom štýle bolo tzv. opátske krídlo pochádzajúce z roku 1508.
Medzi dôležité roky patrí rok 1483, kedy kráľ Matej I. Korvín daroval relikviu Kristovej krvi v podobe časti plátna šatky, ktorou mal Ježiš utretú tvár počas Krížovej cesty.
Vďaka tureckým vpádom v 16. storočí začali po roku 1537 fortifikačné úpravy na zabezpečenie kláštora. To bolo zavŕšené v období rokov 1565 až 1588. Išlo o renesančnú pevnosť vo vlastníctve ostrihomskej kapituly s mohutnými hradbami, delovými hradbami a zánikom časti gotických prvkov. Medzi ďalšie dôležité roky patria:
- rok 1623 - kláštor bol obsadený vojskami Gabriela Bethlena,
- roky 1703 až 1709 - cisárske vojská tu mali sídlo,
- 21. - rok 2015 - od tohto roku ho má v správe Biskupský úrad v Nitre.
V kláštore si môžeme užiť ako súčasť prístupných priestorov Baziliku sv. Benedikta, Kaplnku Kristovej krvi, zrekonštruovanú prízemnú časť „sýpky“ a opátske krídlo s expozíciou s názvom Mníšsky život podľa reguly sv. Benedikta. Taktiež si ako návštevníci môžeme užiť kláštornú čajovňu.
Kláštor v Hronskom Beňadiku.
Kláštor Veľká Skalka
Pútnické miesto Skalka deliace sa na Veľkú Skalku (benediktínsky kláštor) a Malú Skalku (kostolík) je viazané na prvých slovenských svätcov - sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta (Beňadika). Kláštor dal postaviť nitriansky biskup Jakub v roku 1224 na návrší Skalky nachádzajúcom sa medzi Zamarovcami a Skalkou nad Váhom.
Postavený je v gotickom štýle s pôsobením benediktínskeho rádu do 16. storočia. Jeuiti, ktorí získali kláštor v roku 1644/1645, sa postarali o prestavbu vedúcej k jeho rozšíreniu a k novému zariadeniu.
Medzi niekoľko ďalších dôležitých dátumov a udalostí môžeme zaradiť:
- roky 1528 až 1645 - kláštor bol vo vlastníctve viacerých osôb,
- rok 1772 - mnísi vykopali studňu,
- 21. júl 1773 - rehoľa jezuitov je zrušená pápežom Klementom XIV.,
- rok 1755 - bolo vybudovaných 180 schodov od cesty k bráne,
- ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch 1852 - 1853, v roku 1892, v roku 1911, v roku 1914, po roku 2000 a v roku 2011.
Kláštor je v súčasnosti Národná kultúrna pamiatka.
Kláštor Veľká Skalka.
Červený Kláštor
Do kamennej brány kamaldulského (potom kartuziánskeho) kláštora mlčiacich mníchov, jedného dňa v sprievode otca vstúpil jedenásťročný chlapec. Volal sa František Ignác Jäschke. Neskôr prijal meno Cyprián.
Obec je preslávená vďaka splavu Dunajca, prírode, kúpeľom a kláštoru s rovnomenným názvom. Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky tohto druhu na Slovensku. Reprezentuje jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole.
Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova, hodinová veža, hospodárske budovy a veľká klauzúra s domami pre mníchov. Červený kláštor dostal svoje pomenovanie podľa červenej farby striech kláštorných objektov.
V kláštornom múzeu nájdete herbár frátra Cypriána z roku 1766, ktorý obsahuje 283 vylisovaných exemplárov. V múzeu nájdete aj zbierku originálnych lekárskych vitrín z 18. storočia, lekárenské váhy a exemplár 1. slovenskej liekopisnej literatúry z roku 1745.
Za vznikom kláštora na Zamagurí stojí krviprelievanie a mocenské boje. Kokoš Berzeviczyovský daroval v roku 1319 kartuziánom z Letanoviec obec Lechnica, kde kráľ Karol Róbert Anjou v roku 1320 povolil založenie kláštora.
V roku 1704 odkázal nitriansky biskup Ladislav Maťašovský kláštor kamaldulom, ktorí zrekonštruovali celý areál kláštora a prestavali niektoré objekty v barokovom štýle. Červený kláštor preslávili najmä dvaja kamaldulskí mnísi - páter Romuald Hadbavný a fráter Cyprián.
Červený Kláštor.
Povesť o Lietajúcom Cypriánovi
K Červenému kláštoru sa viaže aj povesť o chlapcovi, ktorému dali meno Cyprián, ktorý sa stal správcom lekárne a nemohol prestať myslieť na Agniezsku z Poľska. Raz zbadal na nebi orla a tak dostal nápad - vyrobiť krídla, aby mohol aj on lietať a zaletieť za svojou milou. Po nociach vyrábal tajne krídla a jedného večera sa vybral na Tri koruny krídla skúsiť. Lietal ponad Dunajec, ponad lúky, polia a vrcholky stromov. Na druhý deň sa rozhodol, že zaletí za Agniezskou. Nevedel sa dočkať rána a keď prišiel na vrchol Troch korún prihnali sa mraky. Zletel a smeroval k Tatrám, kde sa z mrakov prihnala búrka. Blýskalo sa a hrmelo. Cyprián už bol takmer pri Morskom oku, keď ho zasiahol blesk a zrazil ho na zem. Zrútil sa do doliny Rybieho potoka a skamenel do tvaru špicatej veže. Ľudia vraveli, že to bol trest, lebo sa v tej dobe neprislúchalo ľuďom lietať. Od tých čias sa skalná veža nazýva Mních.
tags: #mnissky #klastor #najstrasidelnejsi #na #slovensku