Nostra Aetate: Medzník v židovsko-kresťanských vzťahoch
Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate, vydaná 28. októbra 1965, znamená dôležitý medzník v dejinách židovsko-kresťanských vzťahov. Aj keď sa kresťanstvo zrodilo z judaizmu a prevzalo z neho niektoré podstatné prvky svojho náboženstva a bohoslužby, priepasť medzi oboma sa čoraz viac prehlbovala, až do tej miery, že kresťania a Židia sa navzájom temer nepoznajú.Po dvetisíc rokoch, príliš často poznačených vzájomnou ľahostajnosťou a mnohými konfrontáciami, poskytuje deklarácia Nostra aetate príležitosť na otvorenie či pokračovanie dialógu smerujúceho k lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Za posledných deväť rokov sa v rôznych krajinách uskutočnili v tomto smere mnohé kroky.
Opätovným odvolávaním sa na tento dokument znova pripomíname, že duchovné putá a historické vzťahy, ktoré spájajú Cirkev s judaizmom, odsudzujú všetky formy antisemitizmu a diskriminácie ako protirečiace samotnému duchu kresťanstva, hoci na ich odsúdenie stačí už samotná dôstojnosť ľudskej osoby. Navyše nás tieto putá a vzťahy povinne zaväzujú k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a k obnoveniu vzájomnej úcty.
Pápež Ján XXIII. (1881-1963)
Praktické smernice a návrhy
Dokument bol publikovaný po schválení kardinálom Willebrandsom a z jeho právomoci ako predsedu novej Komisie pre náboženské vzťahy so Židmi, zriadenej Pavlom VI. 22. októbra 1974. Smernice a návrhy, ktoré sa vzťahujú na 4. bod deklarácie Nostra aetate si zasluhujú pozornosť pre ich výlučne praktickú povahu a jasnosť. Táto úmyselne praktická povaha textu je oprávnená tým, že ide o aplikačný dokument.Preambula dokumentu sa odvoláva na principiálne učenie koncilu o odsúdení antisemitizmu a akejkoľvek diskriminácie a o povinnosti vzájomného pochopenia a obnovenia vzájomnej úcty. Ďalej text ponúka rad konkrétnych návrhov.
Dialóg
Časť venovaná dialógu vyzýva na bratský dialóg a na podporu hlbšieho doktrinálneho skúmania. Navrhuje tiež spoločnú modlitbu ako prostriedok vzájomného stretania sa.Liturgia
S ohľadom na liturgiu sa pripomína spojenie medzi kresťanskou liturgiou a židovskou liturgiou a zdôrazňuje sa pozornosť, ktorú treba venovať komentárom k biblickým textom, ako aj liturgickým výkladom a prekladom.Výchova a vyučovanie
Časť týkajúca sa výchovy a vyučovania umožňuje vyjasniť vzťah medzi dvoma zákonmi (Starým a Novým). Zaoberá sa tiež otázkou Ježišovho odsúdenia a smrti, kde sa zdôrazňujú očakávania, ktoré charakterizujú tak židovské, ako aj kresťanské náboženstvo.Odborníci sa vyzývajú zaoberať sa serióznym výskumom, a tam, kde je to možné, sa povzbudzujú zriaďovať katedry judaistiky a k spolupráci so židovskými odborníkmi.
Spoločné sociálne aktivity
Posledná časť dokumentu sa zaoberá možnosťou spoločných sociálnych aktivít v kontexte úsilia o sociálnu spravodlivosť a mier.Text je pozoruhodne jasný v konkrétnych návrhoch, ktoré predkladá. Bolo by však zaiste nesprávne interpretovať túto jasnosť v zmysle limitovanosti programu týchto aktivít. Dokument predkladá návrhy, ktoré sa obmedzujú na niektoré kľúčové oblasti, ale je to dokument určený univerzálnej Cirkvi a ako taký nemôže brať do úvahy všetky konkrétne situácie.
Predkladané návrhy majú poskytnúť isté myšlienky tým, ktorí sa pýtajú ako začať na lokálnej úrovni dialóg, na ktorý ich text vyzýva. Tieto návrhy sú spomenuté ako príklady. Dokument možno považovať v istom zmysle za prvý krok komisie k uskutočňovaniu náboženských vzťahov s judaizmom.
Uverejnenie tohto dokumentu, ktorý vyzýva k úsiliu o vzájomné porozumenie a spoluprácu, spadá do otvorenia Svätého roku venovaného téme zmierenia. Je nemožné v tejto súhre okolností nevidieť pozvanie na štúdium a aplikáciu návrhov, ktoré dokument predkladá, v konkrétnych podmienkach.
Dialóg a vzájomné poznávanie
I. Dialóg predpokladá, že každá strana chce poznať tú druhú a chce svoje poznanie druhého rozšíriť a prehĺbiť. Predstavuje tiež privilegovaný prostriedok na lepšie vzájomné poznanie a - najmä v prípade dialógu medzi Židmi a kresťanmi - hlbšie prebádanie bohatstva svojej vlastnej tradície.Povzbudzujeme kompetentné osoby, aby nielen viedli medzi sebou priateľské rozhovory, ale sa aj stretali a spoločne skúmali rôzne problémy súvisiace so základnými presvedčeniami judaizmu a kresťanstva. Je tiež veľmi dôležité, aby bola pritom zaručená úcta, ale aj veľká otvorenosť ducha a nedôvera voči vlastným predsudkom, čo sú nevyhnutné predpoklady na to, aby sa predišlo - aj neúmyselnému - zraneniu zúčastnených.
Vždy, ak je to možné a vzájomne prijateľné, treba podporovať spoločné stretnutia pred Bohom, v modlitbe a tichej meditácii, lebo vtedy sa najskôr môže zrodiť pokora a otvorenosť srdca i mysle, ktoré sú nevyhnutnými podmienkami na hlbšie poznanie seba samých aj tých druhých.Kresťanská a židovská liturgia
II. Treba mať na pamäti jestvujúce súvislosti medzi kresťanskou a židovskou liturgiou. Myšlienka spoločenstva života v službe Bohu a ľuďom z lásky k Bohu - ako sa uskutočňuje v liturgii - je práve tak charakteristická pre židovskú ako aj pre kresťanskú liturgiu.Treba sa usilovať lepšie pochopiť všetko, čo si v Starom zákone zachováva svoju trvalú hodnotu keďže on nebol zrušený neskoršími výkladmi Nového zákona, ktoré skôr ukazujú plný zmysel Starého zákona, a tak sa oba zákony navzájom osvetľujú a vysvetľujú. Pri komentovaní biblických textov treba poukázať na kontinuitu našej viery s vierou Starého zákona v línii prisľúbení a bez zmenšovania hodnoty originálnych prvkov kresťanstva. Veríme, že tieto prisľúbenia sa naplnili v prvom Kristovom príchode.
Pokiaľ ide o liturgické čítania treba dbať o to, aby sa v homíliách, ktoré sú na nich založené, správne vykladali state, v ktorých sa zdanlivo ukazuje židovský národ ako taký v nepriaznivom svetle. Komisie, ktorým bola zverená úloha prekladať liturgické texty, nech venujú zvláštnu pozornosť spôsobu, akým vyjadria tie slovné spojenia a state, ktoré nedostatočne poučení kresťania môžu zle pochopiť v dôsledku predsudkov.
| Oblasť | Návrhy a smernice |
|---|---|
| Dialóg | Podpora bratského dialógu a hlbšieho doktrinálneho skúmania, spoločná modlitba. |
| Liturgia | Zohľadnenie spojenia medzi kresťanskou a židovskou liturgiou, správny výklad biblických textov. |
| Výchova a vyučovanie | Vyjasnenie vzťahu medzi Starým a Novým zákonom, seriózny výskum judaizmu. |
| Sociálne aktivity | Spoločné úsilie o sociálnu spravodlivosť a mier. |
Výchova a vzdelávanie
III. I keď ešte ostáva urobiť veľký kus práce, za posledné roky sa vďaka cirkevnému učeniu, štúdiu a výskumu odborníkov, ako aj vďaka začatému dialógu dosiahlo lepšie pochopenie samotného judaizmu i jeho vzťahu ku kresťanstvu. Starý zákon a na ňom založená židovská tradícia sa nesmie stavať proti Novému zákonu takým spôsobom, aby sa vzbudzoval dojem, že ten prvý ustanovuje náboženstvo založené len na spravodlivosti, strachu a legalizme, bez vyzývania k láske k Bohu a blížnemu. Ježiš sa narodil zo židovského národa rovnako, ako jeho apoštoli a mnohí z jeho prvých učeníkov. Keď sa im zjavil ako Mesiáš a Boží Syn, nositeľ nového evanjeliového posolstva, predstavil ho ako naplnenie a zdokonalenie Starého zákona.Informovanosť ohľadom týchto otázok je dôležitá na všetkých úrovniach kresťanskej výchovy a vzdelávania. Nech sa odborníci podnecujú k štúdiu problémov týkajúcich sa judaizmu a židovsko-kresťanských vzťahov, osobitne v oblasti exegézy, teológie, histórie a sociológie. K riešeniu týchto problémov majú prispieť aj vyššie katolícke výskumné inštitúty, ak sa dá, tak aj v spolupráci s inými podobnými kresťanskými inštitútmi a odborníkmi.
Spoločné aktivity pre sociálnu spravodlivosť a mier
IV. Židovská a kresťanská tradícia založená na Božom slove si uvedomuje hodnotu ľudskej osoby, ktorá je Božím obrazom. Láska k tomu istému Bohu sa musí prejaviť v účinnom konaní pre dobro ľudí. V duchu prorokov majú Židia a kresťania na každej úrovni - miestnej, národnej a medzinárodnej - ochotne spolupracovať v úsilí o sociálnu spravodlivosť a pokoj.Druhý vatikánsky koncil vytýčil smer, ktorým sa treba uberať pri podporovaní hlbokého priateľstva medzi Židmi a kresťanmi. Problém židovsko-kresťanských vzťahov sa týka Cirkvi samotnej, pretože „uvažujúc nad svojím vlastným tajomstvom“ sa stretá s tajomstvom Izraela. Preto je tento problém dôležitý aj v oblastiach, kde neexistujú nijaké židovské komunity. Biskupi majú v rámci všeobecného disciplinárneho rámca Cirkvi a v súlade s univerzálnym učením jej magistéria zistiť, čo je v tejto oblasti najlepšie urobiť na pastoračnej úrovni.
tags: #definicia #viery #vatikansky #koncil