Najväčší a zároveň najkrajší kostol na Slovensku nemôže byť nikde inde ako v Košiciach! Hlavným prvkom námestia a celého mesta Košice je impozantná Gotická katedrála sv. Alžbety.
História a architektúra
Katedrála sv. Alžbety je najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Výstavba Dómu sv. Alžbety prebiehala pod kráľovským dohľadom v niekoľkých etapách od roku 1380, a hoci je možné povedať, že dodnes nie je úplne dokončený. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta.
Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. V druhej etape bola pozmenená pôvodna koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri nižšie priestory.
V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv. Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujuca kaplnka sv. Jozefa. V roku 1491, počas obliehania Košíc, bol dóm veľmi poškodený. Opravu prevádzal staviteľ a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 dokončil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme.
V dalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátiť sa k pôvodnej päť loďovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby. V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktoru realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II.
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie. Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv.
V rozmeroch meria 60,5 m v pozdĺžnej osi a 39,5 m v priečnej osi. Severná veža chrámu dosahuje výšku 58,5 m. Má dve veže, pričom jedna z nich je bežne prístupná pre turistov.
Napriek novogotickým úpravám po požiaroch a zemetraseniach v 19. storočí si stavba uchovala množstvo pôvodných gotických prvkov a cenných umeleckých diel.
Dóm sv. Alžbety sa stal katedrálnym chrámom už v roku 1804, kým trebárs Dóm sv. Martina v Bratislave až v roku 2008, kedy vznikla Bratislavské arcidiecéza.
Umelecké poklady v interiéri
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.
Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
V interiéri kostola si zasluhuje osobitnú pozornosť hlavný oltár sv. Alžbety, postavený v rokoch 1474 až 1477. Jeho súčasťou je najväčší súbor 48 gotických tabuľových malieb v Európe. Na sochárskej a maľbárskej výzdobe oltára je viditeľný vplyv holandskej a švábskej umeleckej školy. Z liturgických predmetov sú najvzácnějšie diela zlatníckeho majstra J. Szilassyho z 18.
Štefan Chrappa dodal:„Hlavný oltár je skutočným klenotom sakrálneho umenia. Predpokladá sa, že ho vytvorili traja majstri v rokoch 1473 až 1477. ako jeden z mála v Európe má dva páry krídel a teraz pozor, až 48 tabuľových obrazov.
Legendy a zaujímavosti
Zaujímavým prvkom je stredoveký chrlič vody v juhozápadnom rohu, ktorý má podobu škaredej ženy a pravdepodobne predstavuje manželku staviteľa Štefana.
Jedna z legiend hovorí, že v kostole je ukrytý dutý kameň. Traduje sa, že ak by ho niekto vytiahol, celý chrám by sa zrútil. Podľa inej verzie legendy pán, ktorý v Košiciach vtedy vládol, dal talianskemu architektovi špeciálnu úlohu - vložiť do stavby základný kameň. Ten mal byť taký dôležitý, že keby ho niekto vybral, celý kostol by spadol.
V pôvodnom Kostole svätej Alžbety v Košiciach kňaz už takmer pred sedemsto rokmi nechtiac vylial tzv. Eucharistický zázrak priniesol peniaze. Vďaka tomuto eucharistickému zázraku sa stali Košice pútnickým miestom celého Uhorska. A vďaka tomu tu vznikol najkrajší a najväčší slovenský chrám Dóm sv. Alžbety.
Profesor Peter Zubko vysvetlil:„Košičania rozostavali stavbu nového kostola a v jednej chvíli mali nedostatok peňazí. A ten nedostatok vyriešili tak, že poprosili pápeža, aby udelil tým, ktorí si prídu uctiť relikviu do Košíc, odpustky. Lenže s tým súvisela podmienka, že relikvia sa vráti naspäť na svoje miesto. Vďaka pútnikom, ktorí svätú relikviu chceli v Dóme sv. Alžbety vidieť sa podarilo aj gotickú katedrálu dostavať do takej podoby, ako ju poznáme. Žiaľ, relikvia, ktorá bola v Uhorsku veľmi slávna v 15. a 16. storočí sa nenávratne zničila ako prof. Peter Zubko dodal:„Osud relikvie končí v 17. storočí, keď prišli náboženské vojny. Najprv relikviu zničili miestni kalvíni, ale nedovolili si zničiť relikviár, lebo to bol kráľovský majetok. Ten potom zničili až Tököliho vojaci za ďalšieho povstania, lebo bol celý zo zlata a zlato bolo pre lúpežníkov vždy lákadlom.“
Ako sa tam dostať a čo vidieť v okolí?
Ak prídeš do Košíc vlakom, stačí vystúpiť na hlavnej stanici. Odtiaľ sa môžeš vybrať na krátku prechádzku mestom. Cestou uvidíš pekné ulice, obchody a v lete si možno dáš aj zmrzlinu. Keď prídeš na námestie, stačí sa rozhliadnuť, a tento majestátny kostol si určite všimneš.
Hneď vedľa nájdeš Urbanovu vežu, ktorá vo vnútri ukrýva obrovský historický zvon. Je taký veľký, že si pri ňom budeš pripadať ako malý trpaslík. Len pár krokov od Dómu je fontána, ktorá spieva a večer sa rozžiari pestrými farbami. Ak máš chuť na niečo sladké, v okolí je veľa cukrární, kde si môžeš dať koláčik alebo niečo sladké.
Dóm svätej Alžbety je veľký kostol v centre Košíc. Zmestí sa doň až 5 000 ľudí. Kostol preto patrí medzi najväčšie v strednej Európe. Jeho vysoké veže sa týčia až k oblohe a farebné okná žiaria všetkými farbami.Keď sa prechádzaš mestom, uvidíš ho už z diaľky. Vo vnútri je ako pokladnica plná vzácnych vecí. Nájdeš tu napríklad hlavný oltár sv. Alžbety, oltár Navštívenie Panny Márie a určite neprehliadneš ani nástenné maľby. Každý kúsok tohto kostola v sebe ukrýva umelecké dielo.
Stavba Dómu sa začala veľmi dávno - pred viac ako 600 rokmi. Stavali ho postupne, kúsok po kúsku, ale viackrát ho museli rekonštruovať. Počas stáročí zažil mnohé nešťastia - vojny, požiare a dokonca aj zemetrasenie. Napriek tomu sa zachoval a dnes ho môžeme obdivovať. Nie je iba miestom, kam sa ľudia chodia modliť. Zvonku aj zvnútra môžu objavovať jeho krásy a tajomstvá.
Dóm sv. Alžbety sa rozhodne oplatí lepšie spoznať a aj navštíviť. Viac sa o ňom dozviete z nášho videa, alebo z archívu STVR bez reklám a zadarmo.
Dóm sv Alžbety v Košiciach
Moderátor STVR Štefan Chrappa je aj drsným rockerom a vystupuje pod menom Vandal s kapelou Čad. S rockovým podmazom za zvukov motorky sa vybral pripraviť unikátny dvanásťdielny dokumentárny cyklus Božie domy s Vandalom. Dvojka ho zaradila na oslavy 55. narodenín do vysielania vždy v sobotu ráno. V rámci cyklu sa Štefan Chrappa pozrel na naj katedrálu Slovenska: „Je najväčším kostolom na Slovensku. Najkrajšou gotickou pamiatkou krajiny a rozhodne aj najobdivovanejšou pamiatkou Košíc. Zaslúžene. Ohromí už svojou monumentálnosťou. Vysoký aj dlhý je 60 metrov a zmestí sa doň vyše päťtisíc ľudí. Namiesto terajšieho dómu stál starší kostol sv. Alžbety, ktorý podľa prameňov vyhorel v roku 1380.“Stavba sa zachránilaKošičania sa rozhodli chrám postaviť opäť tak, aby reprezentoval ich význam a aj bohatstvo.
Kostol sv. Alžbety vo Veľkom Lége
Okrem Dómu sv. Alžbety v Košiciach sa na Slovensku nachádzajú aj ďalšie kostoly zasvätené sv. Alžbete. Jedným z nich je kostol vo Veľkom Lége (Bratislavská stol.). Písomne spomínaný od r. 1239. Ako stará farnosť sa objaví v Pázmányiho súpise, podobne aj v listine z roku 1390. O tomto hovorí aj jeden neuverejnený spis v archíve bratislavskej kapituly o milodaroch pre légsku farnosť svätej Alžbety; podobný je aj neuverejnený spis z roku 1436 v archíve légskej farnosti. Okrem toho pamätné knihy farnosti koncom XVII. storočia podrobne informujú o zrúcaní tunajšej predchádzajúcej, starej farnosti a o stavbe novej na jej mieste.
Pri tejto príležitosti mali naďabiť pod starým kostolom na podzemné klenby a cesty, ako i na múry rozsiahlejšej a pevnejšej základnej stavby. Novší katolícky farský kostol sal v tom čase stavať arcibiskup Szelepcsényi, čiže v roku 1679. Aj toto je vzhľadná renesančná budova ako všetky arcibiskupom tu postavené kostoly (ako tomášovský, čakanovský a malinovský). Na dekoratívnom mramorovom oltári stojí šikovne zhotovená socha maďarskej svätej Alžbety. Podľa pamätných listín farnosti mal byť tento oltár neskoršou nadáciou grófky Viczayovej.
Popri tom si pripomenú tradičnú žitnoostrovskú legendu, podľa ktorej aj Lég mal byť jednou z farností, ktoré boli založené sv. Štefanom na počesť 12 apoštolov a pôvodne mal byť zasvätený sv. Ondrejovi a sv. Alžbeta sa stala patrónkou až novopostaveného kostola alebo oltára. Tento údaj však aj tu vyvracia dokument z roku 1390, ktorý tu rovno uvádza farnosť sv.
