Správne prežívanie pôstu by sa dalo prirovnať pohľadu do mapy v neznámom teréne:
- Kde sa nachádzam?
- Kam chcem prísť?
- Idem správne?
- Som spokojný so svojím smerovaním?
- Ako najlepšie prídem do cieľa?
Kvetná nedeľa
Ježiš Kristus vchádzajúci do hlavného mesta Jeruzalema zažíva veľkú slávu a Božskú poctu. „Hossana synovi Dávida!“ - privítali ho nielen ako kráľa, ale aj ako Boha. Stínali palmové ratolesti a stlali nimi cestu, kadiaľ mal ísť, zobliekali svoje plášte a kládli mu ich pod nohy. Dramatické je, že ten istý zástup o pár dní bude kričať: „Preč s ním, ukrižuj ho!“ V našich končinách sa symbolicky používajú bahniatka, vzhľadom na to, že palmy nemáme (odtiaľ prívlastok „kvetná“). Poslednú pôstnu nedeľu (6.), čiže týždeň pred veľkonočnou, sa požehnávajú bahniatka, ktorých popol sa použije na nasledujúcu popolcovú stredu na kajúce značenie na čelo.
Veľkonočné trojdnie (triduum)
Po pôstnom období nasleduje veľkonočné trojdnie (triduum).
Zelený štvrtok
Je pripomienkou poslednej večere, na ktorej Ježiš Kristus ustanovil oltárnu sviatosť a sviatosť kňazstva. Ježiš umýva apoštolom nohy (práca otrokov) a tým dáva odkaz lásky: „Kto chce byť medzi vami prvý, nech je sluhom všetkých.“ Takisto z úst Ježiša odznela pamätná veta: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, čo položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia.“ To povedal ten, ktorý svoje slová o pár okamihov potvrdil svojou popravou. Je to testament lásky. Posledná večera bola prvá svätá omša. Na poslednej večery bol aj Ježišov zradca Judáš. Ešte v ten deň Ježiša označil bozkom. Zajatie prebehlo v Getsemanskej záhrade na Olivovej hore (odtiaľ názov „zelený“).
Počiatky sedemdňového týždňa
Veľký piatok
Je jediný deň v celom liturgickom roku, kedy sa nikde na svete neslúži svätá omša, lebo sa odohráva na kríži krvavým spôsobom. Obrady začínajú všade o 15:00, lebo to je hodina Kristovej smrti. Krížová cesta sa modlí v tento deň spoločne snáď v každom kostole a aj v centrách mnohých miest - 14 zastavení lemuje ulice a námestia nielen vo Vatikáne.
Biela sobota
Ježiš je mŕtvy, čo pripomína Boží hrob v každom kostole. Veriaci po celom svete chodia „na poklonu do Božieho hrobu“. Po západe slnka sa obradom svetla začína veľkonočná vigília, ktorá je oslavou víťazstva života nad smrťou, svetla nad tmou, radosti nad smútkom, Boha nad diablom, lásky nad nenávisťou.
Veľkonočná nedeľa
Mária Magdaléna našla hrob prázdny v nedeľu ráno, čo si nevedeli vysvetliť (Jaskyňa privalená kameňom, ktorý nebolo v ľudských silách odvaliť.) Zjavil sa jej zmŕtvychvstalý Ježiš v oslávenom tele. Ona sa stala „apoštolkou apoštolov“, lebo priniesla ustráchaným pozaliezaným chlapom tú najradostnejšiu správu v dejinách. Veľká noc je pohyblivý sviatok: Veľkonočná nedeľa je prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Kone musia byť!
Veľkonočný pondelok
Je v neveriacom svete chápaný ako centrum Veľkej noci (zrejme kvôli tradičnej oblievačke a šibačke a v neposlednom rade ide o komerciu a biznis). Liturgicky je prvým dňom veľkonočnej oktávy. Tradícia oblievanie a šibania žien mužmi pochádza pravdepodobne zo skutočnosti, že rímski vojaci sa snažili umlčať neumlčateľné hlasy o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Ženy boli prvé, ktoré začali túto správu šíriť. Medzi Židmi sa dodnes prázdny hrob interpretuje ako krádež.
Bratská jednota baptistov
Bratská jednota baptistov je cirkev, v ktorej kresťania na základe Písma a pod vedením Ducha svätého uverili v Pána Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa. Zbory na Slovensku tvoria zväz Bratskej jednoty baptistov, ktorá je členom Európskej baptistickej federácie a Svetového zväzu baptistov.
Charakteristika baptistov
Baptisti majú veľa spoločného so všetkými kresťanskými cirkvami. Veria v autoritu Písma svätého a hlásia sa k Apoštolskému vyznaniu viery. Ako všetky kresťanské cirkvi vykonávajú krst a Večeru Pánovu, hoci v chápaní i spôsobe ich vysluhovania sú určité rozdiely. Zdôrazňujú najmä osobnú vieru v Pána Ježiša Krista ako Spasiteľa a Pána. Baptisti veria, že nikto - ani cirkev, ani štát, ani ktokoľvek iný nemá právo ovplyvňovať a nemá ani možnosť sprostredkovať osobný vzťah veriaceho k Bohu, ku ktorému smie každý, kto hľadá, pristupovať skrze Ježiša Krista.
Pôvod baptistov
Baptisti odvodzujú svoj pôvod z troch koreňov. Niektorí sa pokladajú za priamych dedičov anabaptistického hnutia rozšíreného v Európe po roku 1525 súčasne s luterskou a kalvínskou reformáciou. No baptisti na Slovensku nemajú priamu nadväznosť na toto hnutie. Iní sa hlásia k tradícii starej Jednoty bratskej. No väčšina odvodzuje svoj pôvod od prvého baptistického cirkevného zboru v Európe, založeného roku 1609 v Amsterdame.
Názov "baptisti"
Meno „baptisti“ býva niekedy príčinou nedorozumení. Nevybrali si ho sami. Dali im ho iní, aby ním vystihli - podľa svojho názoru - ich najpríznačnejšiu črtu. Menom baptisti boli tak označení kresťania, ktorí prijali krst ponorením v dospelom veku. Toto pomenovanie, pravda, nevystihuje to, na čo baptisti dávajú hlavný dôraz, totiž na znovuzrodenie a osobnú vieru v Pána Ježiša Krista.
Aktivity Bratskej jednoty baptistov
Bratská jednota baptistov koná bohoslužby každú nedeľu ráno a večer, kedy raz mesačne je veriacim vysluhovaná Večera Pánova (Eucharistia). Uprostred týždňa prebiehajú biblické hodiny pre hlbšie štúdium Písma. K ďalším aktivitám patria pravidelné návštevy miestneho košického Nápravno-výchovného ústavu misijnými pracovníkmi cirkvi. Ďalej vianočné, či veľkonočné koncerty konané nie len v tomto väzenskom zariadení, ale aj v Ústave pre postihnutých na Opátskom, či Domove dôchodcov v Barci a na Garbiarskej ulici. V rámci našich možností sme piesňou a slovom slúžievali aj v niekoľkých košických kasárňach.
Vzťah k ekuméne
Baptisti si neprivlastňujú právo „mať pravdu“. Pravda je priveľká, než aby ju mohol obsiahnuť jedinec alebo skupina jedincov. Preto s radosťou podávame ruky k spolupráci iným kresťanom, ktorí zdôrazňujú iné aspekty Kristovej pravdy. Mnohé baptistické Jednoty sú členmi Svetovej rady cirkví, alebo členmi ekumenických rád vo svojich krajinách. Nevyhýbajú sa ekumenickej práci, ale nezľavujú zo svojich zásad. Chcú byť prínosom do pokladnice ekumeny. Baptisti chcú byť otvorení, no nie vždy je to jednoduché. Ekumena má budúcnosť len pod krížom Kristovým; ak by sme ho minuli, potom ak by akokoľvek dobre organizovane fungovala, nemá nádej na to, aby mohla splniť svoje poslanie. Chceme sa s kresťanmi z najrôznejších konfesií modliť a zápasiť za ohrozený svet, za prebudenie a presadenie Božieho kráľovstva medzi nami. Sme zajedno s tými, ktorí vyznávajú Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a spolu s nimi sme spojení putom lásky. Sme však rozhodnutí stáť na pozíciách Písma svätého tak, ako mu porozumeli naši otcovia viery a my sme túto ich pochodeň prijali a chceme ju niesť za všetkých okolností ďalej. Pri rozhovoroch s inými kresťanmi na akejkoľvek úrovni sme rozhodnutí brať za normu našich vzťahov Písmo sväté.
„Kristus je vzkriesený! Skutočne vstal! “- S takým kresťanským pozdravom po mnoho storočí kresťania navzájom blahoželajú k Veľkonočnému dňu.