V Českej republike sa nachádzajú mnohé krásne chrámy, ktoré sú svedkami bohatej histórie a kultúry. Tieto sakrálne stavby sú často predmetom záujmu a diskusií, najmä pokiaľ ide o ich majetok a financovanie.
Majetok troch hlavných cirkví - katolíckej, gréckokatolíckej a evanjelickej - je už roky jednou z otázok, ktoré ľudí u nás rozdeľujú. Uživia sa cirkvi samy a treba ich „odstrihnúť“ od štátu, alebo by bez príspevkov zo štátneho rozpočtu skrachovali?
Chrám sv. Víta v Prahe
Financovanie Cirkvi
Cirkvi financuje ministerstvo kultúry. Minulý rok im prispelo necelými 38 miliónmi eur. Najviac - 22 miliónov - ide katolíckej cirkvi. Nasledujú gréckokatolíci s 3,8 milióna a evanjelici augsburského vyznania s 3,7 milióna eur. Žiadna z ďalších cirkví nedostáva viac ako dva milióny. Ďalšieho 2,3 milióna štát dáva katolíckej charite.
Sami tvrdia, že ho nevedia spočítať. „Toto je otázka, na ktorú sa nedá jednoducho odpovedať,“ hovorí ekonóm nitrianskej diecézy Martin Štofko, ktorý odpovedal za katolícku cirkev.
Cirkvi financuje ministerstvo kultúry. Cirkvi sú totiž daňovými subjektmi a samosprávy od nich vyberajú dane. Ale len v prípade, že s nehnuteľnosťami podnikajú.
Otvorená diskusia s Branislavom Hadzimom
Majetok Cirkvi: Záhada a Realita
Majetok cirkvi je záhadou. Sami tvrdia, že ho nevedia spočítať.
„Neprinášajú žiaden zisk, skôr spotrebúvajú väčšinu našich prostriedkov na ich opravu, údržbu a prevádzku. Omnoho viac v prípade, ak ide o národné kultúrne pamiatky. Ďalšou skupinou sú nehnuteľnosti, ktoré prenajímajú. „Za nitriansku diecézu môžem povedať, že takéto budovy máme ako biskupstvo len štyri. Tri z toho sú opravené rodinné domy a jeden štvorpodlažný objekt.“ Poslednou sú pozemky.
V skutočnosti to bežný človek nedokáže spočítať. Pozemky väčšinou vlastnia farnosti, ktorých je na území väčších obcí či miest niekoľko. Presné údaje o majetku nemajú gréckokatolíci ani evanjelici.
Lepšiu predstavu o nehnuteľnostiach má ministerstvo kultúry, ktoré si údaje spočítalo samo. „Z hľadiska majetku cirkví vykonávame pravidelné štatistické zisťovanie počtu sakrálnych a iných objektov v ich vlastníctve.
Ako je to však s plochou pozemkov a budov na nich? V koľkých cirkvách vykonávajú neziskovú činnosť a v ktorých podnikajú alebo ich za peniaze prenajímajú? Pribúdajú im, či ubúdajú? Takéto informácie dokážu z vlastných databáz zistiť mestá a obce.
Na území mesta mali v roku 2013 vo vlastníctve cirkví 516 nehnuteľností, z toho 423 pozemkov, 89 stavieb a 4 byty. Vlani ich počet stúpol. Cirkvi vlani Banskej Bystrici na dani z nehnuteľností zaplatili 45 946 eur za pozemky s rozlohou 1,015 milióna štvorcových metrov. V Žiline je v evidencii približne 155 daňových objektov. Mesto Košice má v evidencii nehnuteľností 36 cirkevných spoločností. „Všetko je oslobodené (od daní). Na podnikanie používa objekt len rímskokatolícka cirkev, farnosť Kavečany.
Napriek rozsiahlemu majetku, hlavne katolíckej cirkvi, sa cirkvi necítia byť bohaté. Väčšinou tvrdia, že by bez štátneho príspevku neprežili alebo by len živorili. Hlavnou záťažou sú zväčša historické pamiatky. Príkladom môže byť rád premonštrátov, ktorý spravuje kultúrnu pamiatku s mimoriadnou knižnicou - kláštor v Jasove.
Opát rádu Ambróz Martin Štrbák hovorí, že napriek tomu nemajú šancu pamiatku dostatočne spravovať z vlastného. Vraví tiež, že niektoré obce za posledné roky dvojnásobne zvýšili miestne dane, čo im ešte viac odoberá z príjmov z lesov.
Prehľad platieb daní z nehnuteľností cirkvami v Banskej Bystrici:
| Rok | Počet nehnuteľností | Daň z nehnuteľností | Rozloha pozemkov |
|---|---|---|---|
| 2013 | 516 | N/A | N/A |
| Vlani | Stúpol | 45 946 EUR | 1,015 mil. m² |
Názory a Perspektívy
Premiér Fico odluku cirkvi od štátu necháva na ďalšie vlády. Katolíci sa obávajú, že bez príspevku štátu sa nezaobídu, evanjelici sa odluky neobávajú.
„Ako veriaci veríme, že cirkev prežije v každej dobe. Cirkev ani brány pekelné nepremôžu,“ odpovedá evanjelický biskup Klátik a pripomína, že za 500 rokov svojej existencie prežili nielen obdobia bez príspevkov od štátu, ale aj časy perzekúcie. Vraví, že už dnes využívajú pri svojom financovaní viaceré modely, ktoré sú vo svete bežné, a štátna dotácia je len jedným z nich.
U evanjelikov existuje systém milodarov, povinný „cirkevný príspevok“ a občianske združenia pracujúce pri cirkevných zboroch oslovujú sympatizantov, ktorí im poukazujú dve percentá z daní z príjmu.
Na prvý pohľad by nám najbližšie mala byť Česká republika. V Česku štát cirkev neplatí, prispieva len na kultúrne pamiatky v jej vlastníctve. Česká katolícka cirkev sa pred niekoľkými rokmi dohodla so štátom na ukončení dvadsaťročných ťahaníc o majetky, ktoré mali získať reštitúciami. Chrám sv. Víta v Prahe.
„Musíme žiť s tým, čo máme, tak, aby sme nezadlžovali budúcnosť,“ opisuje český cirkevný „biznisplán“. Vraví, že z pozemkov, ktoré majú, vlastnými prostriedkami obhospodarujú najmä lesy. Ďalšiu poľnohospodársku pôdu zväčša prenajímajú.
Rakúsko je ukážkou, ako sa cirkev postupne zmodernizovala, dokáže podnikať a zároveň si udržiava prísun peňazí od veriacich cez cirkevnú daň. Tú platia priamo nej, štát do celého procesu zasiahne iba vtedy, pokiaľ ho cirkvi požiadajú o pomoc s vymáhaním peňazí od jednotlivých „ovečiek“. Rakúska cirkev zároveň zverejňuje na webe pomerne veľa informácií, ako hospodári.