Svätá Terézia Benedikta z Kríža: Životopis

Svätá Terézia Benedikta z Kríža, rodným menom Edita Steinová, je jednou z najvýnimočnejších svätíc 20. storočia, ktorej životný príbeh hlboko rezonuje aj medzi slovenskými katolíkmi. Táto židovská filozofka, ktorá konvertovala na katolicizmus, stala sa bosou karmelitánkou a zahynula mučeníckou smrťou v Osvienčime, je dnes uctievaná ako spolupatrónka Európy a jej odkaz je mimoriadne aktuálny.

Sv. Terézia Benedikta z Kríža (Edith Steinová, ok. 1938-1939)

Detstvo a mladosť

Sv. Edita Steinová sa narodila 12. októbra 1891 vo Vratislavi (Wroclaw) v Poľsku vo veľkej a nábožnej židovskej rodine ako najmladšia zo súrodencov: v ten deň bol Jom Kippur, Deň zmierenia. Bola výnimočnou študentkou. Najviac sa zaujímala o filozofiu a fenomenológiu. Dosiahla doktorát.

Obchodník Siegfried Stein zomrel štyridsaťosemročný, keď Edita nemala ani dva roky. Jej matka, žena hlbokej židovskej viery, musela sama vychovávať sedem žijúcich detí a viesť nevýnosný obchod s drevom. Edita, svoje najmladšie dieťa, pokladala za manželovu „poslednú vôľu“.

Hľadanie pravdy a konverzia

Editu Steinovú v mladosti spaľovala túžba po pravde. Táto túžba získala konkrétnu intelektuálnu podobu, keď počas štúdií na univerzite v Breslau čítala Logické skúmania Edmunda Husserla, zakladateľa fenomenológie. Prestúpila na univerzitu v Göttingene, aby mohla pracovať priamo s Husserlom, čoskoro sa stala jeho najlepšou študentkou a zoznámila sa s poprednými predstaviteľmi fenomenologického hnutia vrátane Adolfa Reinacha, pričom sa veľmi zblížila s jeho luteránskou rodinou. Keď Reinach počas 1. svetovej vojny vo Flámsku zahynul, na Editu mocne zapôsobilo, s akou nádejou prijala manželka jeho smrť.

V roku 1916 sa Edita Steinová stala Husserlovou asistentkou a prestúpila s „učiteľom“, ako ho všetci volali, na univerzitu vo Freiburgu, kde, roku 1917 získala doktorát. Náboženský zápas, ktorý v nej prebiehal, urýchlil politický chaos v porazenom Nemecku po 1. svetovej vojne; čítala Nový zákon a Kierkegaarda a písala eseje o povahe ľudského spoločenstva a jeho vzťahu k štátu.

Okamih osvietenia nastal na návšteve jej priateľky a fenomenologičky Hedwigy Conradovej-Martiusovej a jej manžela. Keď sa hostitelia išli večer prejsť, Edita hľadala v ich knižnici niečo na čítanie. Vybrala si autobiografiu sv. Terezy Avilskej. Nemohla sa od knihy odtrhnúť. Prebdela celú noc a keď ráno knihu dočítala, povedala si: „V tejto knihe je pravda.“ Kúpila si misál a katechizmus, pustila sa do štúdia a neskôr požiadala farára v Berzaberne neďaleko Martiusovskej farmy, aby ju pokrstil. Kňaz ohromený jej znalosťou katolicizmu, skrátil zvyčajné obdobie prípravy na krst.

Edita Steinová bola pokrstená 1. januára 1922 a prijala kresťanské meno Tereza. Krstnou matkou jej bola luteránka Hedwiga Conradová-Martiusová. Frau Steinová plakala, keď jej Edita povedala o svojej konverzii. Edita naďalej chodila s matkou do synagógy a modlila sa žalmy zo svojho latinského breviára.

Pôsobenie a vstup do karmelu

Edita Steinová chcela vstúpiť do karmelitánskeho kláštora hneď po svojej konverzii, no rozhodla sa počkať, lebo sa obávala trpkého rozchodu s matkou. Osem rokov učila na Dominikánskej dievčenskej strednej škole v Speyeri. V rokoch 1928 - 1932 veľa cestovala po Nemecku, Švajčiarsku a Rakúsku a načrtávala zvláštny kresťanský feminizmus. Bol to priekopnícky pokus rozvinúť katolícke chápanie povolania žien v súčasnom svete a odsúdenie nacistickej ideológie, podľa ktorej žena patrila „k deťom, do kuchyne a do kostola“.

Keď Nemecko zachvátila vlna antisemitizmu, Edita Steinová zápasila s túžbou vstúpiť do kláštora a venovať sa kontemplatívnemu povolaniu. Jej duchovný učiteľ a priatelia ju presviedčali, že Cirkvi najlepšie poslúži ako verejná osobnosť a že by mala ostať v aktívnom živote. Určitý čas prednášala na univerzite v Münsteri, no ďalšie pôsobenie na univerzite jej znemožnili nové opatrenia proti Židom. Ponuku učiť v Južnej Amerike odmietla. 30. apríla 1933 sa modlila vo farskom kostole, keď pocítila, že „dobrý pastier mi dal súhlas“, aby vstúpila do karmelitánskeho kláštora.

Po bolestnej rozlúčke s matkou a rodinou vstúpila štyridsaťdvaročná Edita Steinová do karmelitánskeho kláštora v Kolíne nad Rýnom. 15. Predstavení ju žiadali, aby ďalej písala vedecké a populárno-vedecké knihy. Prepracovala svoju habilitačnú prácu a výsledkom bolo veľké filozofické dielo Konečné a večné bytie. Okrem toho napísala tri ďalšie knihy vrátane Vedy o kríži, a to všetko popri prísnom kláštornom živote. V nedeľu hovorievala: „Chvála Bohu, dnes nemusím písať. Dnes sa budem iba modliť.“

Matka Edity Steinovej zomrela 14. septembra 1936. Nikdy sa nezmierila s tým, že jej dcéra stúpila do kláštora; pokladala to za je definitívny rozchod so židovským národom. Sestra Tereza Benedikta z Kríža zložila posledný rehoľný sľub 21. apríla 1938 a až neskôr sa dozvedela, že krátko predtým sa Edmund Husserl na smrteľnom lôžku priznal, že verí v Boha.

Po Krištáľovej noci 8. novembra 1938 sa Edita Steinová obávala, že svojou prítomnosťou v kolínskom kláštore ohrozí ostatné mníšky. Matka predstavená jej napokon dala za pravdu a zariadila, aby odišla do karmelitánskeho kláštora v holandskom Echte. Edita Steinová odišla z Kolína nad Rýnom 31.

Prenasledovanie a mučenícka smrť

Edita Steinová už dávno tušila, že jej osud je prozreteľne spätý s osudom židovského národa, ktorého sa podľa vlastných slov nikdy nezriekla. Po príchode do Echtu napísala závet. S radosťou prijímam predčasnú smrť, ktorú mi určil Boh, a celkom sa odovzdávam do jeho najsvätejšej vôle. V máji 1940 nacistické Nemecko napadlo a obsadilo Holandsko. „Veda o kríži“ sa teraz stala každodennou skutočnosťou.

Keď jednotky SS začali holandským Židom sťahovať slučku okolo krku, Edita Steinová si uvedomila, že svojou prítomnosťou vystavuje kláštor nebezpečenstvu. Spolu s matkou predstavenou sa pokúšala zariadiť, aby ju preložili do karmelitánskeho kláštora vo švajčiarskom Le Paquier aj s jej sestrou Rosou, ktorá po smrti pani Steinovej konvertovala na katolicizmus a robila v kláštore vrátničku. V Le Paquier však nemali pre Rosu miesto a Edita odmietla odísť bez nej.

26. júla 1942 sa vo všetkých katolíckych kostoloch v krajine čítal pastiersky list holandského primasa, v ktorom odsúdil deportácie holandských Židov do táborov smrti. Na odvetu boli 2. augusta zatknutí všetci Židia obrátení na katolicizmus vrátane členov reholí. O 17. hodine prišli jednotky SS do kláštora v Echte po Editu Steinovú a jej sestru. 7. augusta ich naložili na vlak a po zastávkach v Roermonde, Amersfoorte a prekladacom tábore vo Westerborku prišli 9. augusta do Auschwitzu II-Birkenau. Edita Steinová, jedna z najpozoruhodnejších žien 20. storočia, bola pre pápeža Jána Pavla II. „paradigmatickou postavou“.

Koncentračný tábor Osvienčim

Obidve sestry zahynuli pravdepodobne 9. augusta 1942 v plynovej komore v Osvienčime. Mala vtedy 51 rokov.

Beatifikácia a kanonizácia

S návrhom na jej blahorečenie prišiel začiatkom 60. rokov kolínsky arcibiskup kardinál Joseph Frings. V roku 1983 Fringsov nástupca kardinál Joseph Höffner oficiálne navrhol, aby bola vyhlásená na mučeníčku. Kongregácia pre kauzy svätých napokon začala oba návrhy skúmať a posudzovať cnosti i spôsob smrti Edita Steinovej. 25. Rozhodnutie vyvolalo otázku blahorečenia Edity Steinovej, pretože ako mučeníčka mohla byť blahorečená bez dôkazov o zázraku.

Oznámenie o jej plánovanom blahorečení však vyvolalo ostré diskusie v Izraeli, západnej Európe a Severnej Amerike. Niektorí židovskí učenci namietali, že Edita Steinová zahynula len preto, že bola Židovka, a tvrdili, že ide o pokus „pokresťančiť“ holokaust. Ďalší sa obávali, že pápež využije blahorečenie na novú vlnu pokatolíčťovania. V niektorých názoroch sa dalo vybadať podozrenie, že ide o taktický manéver Cirkvi, ktorá chcela odvrátiť pozornosť od skutočnosti, že v európskom antisemitizme sama zohrávala neblahú úlohu. Predstavitelia židovskej obce oboznámili pápeža so svojimi obavami osobne.

Všetkým odpovedal jednou z najväčších kázní svojho pontifikátu na beatifikačnej omši 1. Prvé čítanie bolo zo starozákonnej knihy Ester, z príbehu o dcére Izraela, ktorá sa modlila za vyslobodenie svojho ľudu spod nadvlády arcinepriateľa Amana. Liturgia blahorečenia, ako povedal Ján Pavol II., “vkladá túto vyše dvetisíc rokov starú modlitbu o pomoc do úst Edity Steinovej, Božej služobníčky a dcéry Izraela v našom storočí“. Vznikla nová „chorá ideológia“ a prišiel nový arcinepriateľ s „novým plánom na likvidáciu Židov“, ktorý koná „v mene ohavnej formy rasizmu a správa sa nemilosrdne“.

Pri odchode z kláštora v Echte Edita vzala za ruku svoju sestru a povedala: “Poď, pôjdeme pre dobro nášho národa.“ Na základe Kristovej ochoty obetovať sa za druhých našla v svojej zdanlivej bezmocnosti spôsob, ako preukázať svojmu národu poslednú službu. Niekoľko rokov predtým sa prirovnávala ku kráľovnej Ester, ktorá bola vo vyhnanstve na perzskom dvore. V jednom z jej listov čítame: „Som hlboko presvedčená, že Pán si vezme môj život v prospech všetkých... Stále myslím na kráľovnú Ester, ktorá musela odísť od svojho ľudu práve preto, aby sa postavila pred kráľa pre dobro svojho národa.

Ján Pavol II. Editu Steinovú blahorečil 1. mája 1987 v kolínskej katedrále a svätorečil ju 11. októbra 1998. O rok neskôr 1. októbra 1999 ju vyhlásil za patrónku Európy spolu so sv. Brigitou Švédskou a sv. Katarínou Sienskou. Jej spomienku si pripomíname 9. augusta.

Odkaz svätej Terézie Benedikty z Kríža

Svätá Terézia Benedikta z Kríža je známa svojou hlbokou kontempláciou a hlbokým prežívaním modlitby. Tu je jej 10 bodov, ktoré pomôžu prehĺbiť prežívanie katolíckej viery a vzťah s Kristom:

1. Obetujte Bohu všetky svoje aktivity a proste ho, aby boli na jeho česť a slávu.
2. Obetujte sa Bohu aspoň 50-krát denne s horlivosťou a túžbou po ňom.
3. Uznávajte Božiu prozreteľnosť a múdrosť vo všetkých veciach a chváľte ho.
4. V časoch smútku alebo úzkosti neopúšťajte svoju prácu ani modlitbu, ani skutky pokánia. Namiesto toho ich zintenzívnite a uvidíte, že vás Pán čoskoro podporí.
5. Nikdy nehovorte o nikom zle, ani nepočúvajte iných, ako o niekom hovoria zle, pokiaľ sa to netýka vás samých.
6. Nikdy nespomínajte nič o sebe, aby ste získali obdiv - nie svoje vedomosti, svoje cnosti, miesto narodenia - pokiaľ to nie je v záujme služby. A ak to má byť v záujme služby, nech to bude s pokorou, s vedomím, že tieto dary pochádzajú z Božích rúk.
7. Nepovažujte sa za nič iné ako za služobníka všetkých a v každom človeku kontemplujte Ježiša, nášho Pána. Takto ho budete rešpektovať a uctievať.
8. Neprejavujte zvedavosť o veciach, ktoré sa vás netýkajú, ani komentármi, ani otázkami - ani záležitosťami blízkymi, ani vzdialenými. Nechajte ostatných vidieť vašu oddanosť Bohu iba v prípadoch naliehavej potreby.
9. Robte všetko, akoby bol Ježiš viditeľný. Vaša duša z toho veľa získa, ak sa budete správať takto.
10. Nech je vašou túžbou vidieť Boha a vaším strachom stratiť ho. Nech vaším smútkom je, že v ňom nenachádzate radosť. Nech vaším uspokojením je čokoľvek, čo vás k nemu privedie.

Chronológia života svätej Terézie Benedikty z Kríža

tags: #sv #terezia #benedikta #z #kriza #kazen