Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev.
V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r.
Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.
V Štátnom archíve v Prešove sa nachádzajú nasledujúce matriky z Hermanoviec:
- I. kniha: pokrstení, sobášení, pochovaní z r.
- II. kniha: pokrstení z r. 1852 - 1871, sobášení z r. 1852 - 1896, pochovaní z r.
- III. kniha: pokrstení z r.
- IV. kniha: pochovaní z r.
Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti.
Kde hľadať záznamy pred rokom 1772?
Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“ Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola?
V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy.
Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r.
Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“
Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.
Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.
Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach.
Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.
Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.
V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme.
V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností. Hanušovce nad Topľou: Bystré, Ďurďoš, Hermanovce n. Chabžany: Budimír, Janovík, Seniakovce (od r. Lipany: kanonická vizitácia z obce Lipany sa nezachovala. (podľa matriky vedenej od r.
Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.
| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku: | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku: | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|---|---|---|---|---|
| Bajerov | PO | 1798 | 1798 | Z 1798-1880 | ÁNO |
| Bardejov | BJ | 1671 | 1671 | žiadne | NIE |
| Brestov | PO | 1749 | 1788 | N 1749-1787, S 1750-1811, Z 1750-1851 | NIE |
| Brezov | BJ | 1786 | 1840 | N, S, Z 1786-1839 | NIE |
| Brezovica nad Torysou | SB | 1713 | 1838 | N, S, Z 1713-1837 | ÁNO |
| Brezovička | SB | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Budkovce | MI | 1746 | 1850 | N, S, Z 1746-1849 | NIE |
| Červenica | PO | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Čičarovce | MI | 1781 | 1781 | existencia staršej matriky nie je známa | - |
| Dlhé nad Cirochou | SV | 1727 | 1805 | N, S, Z 1727-1804 | ÁNO |
| Dobrá nad Ondavou | VT | 1734 | 1764 | N, S, Z 1734-1763 | ÁNO |
| Drienov | PO | 1743 | 1743 | žiadne | NIE |
| Dubovica | SB | 1717 | 1717 | žiadne | NIE |
| Duplín | SP | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Fričovce | PO | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Gaboltov | BJ | 1695 | 1801 | N,S,Z 1695-1800 | ÁNO |
| Hankovce | BJ | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Hanušovce nad Topľou | VT | 1717 | 1783 | N, S, Z 1717-1851 | ÁNO |
| Hažlín | BJ | 1730 | 1750 | N 1730-1749, S 1731-1749, Z 1733-1749 | NIE |
| Hermanovce | PO | 1772 | 1772 | žiadne | NIE |
| Hertník | BJ | 1791 | 1856 | N 1791-1864, S 1792-1856, Z 1792-1859 | NIE |
| Hrabovec | BJ | 1789 | 1789 | žiadne | NIE |
| Hrubov | HE | 1792 | 1838 | N, S, Z 1792-1837 | ÁNO |
| Hubošovce | SB | 1729 | 1830 | N, S, Z 1729-1829 | NIE |
| Hubošovce | SB | 1690 | 1729 | N, S, Z 1690-1728 | ÁNO |
| Humenné | HE | 1721 | 1802 | N, S, Z 1721-1801 | ÁNO |
| Jankovce | HE | 1787 | 1793 | N 1787-1805, S 1787-1794, Z 1787-1792 | ÁNO |
| Jarovnice | SB | 1701 | 1750 | N, S, Z 1701-1749 | ÁNO |
| Jenkovce | SO | 1792 | 1877 | N, S, Z 1792-1876 | NIE |
Mapa znázorňujúca teritoriálny rozsah Jágerskej arcidiecézy v 18. storočí.
Zdroje:
- WAGNER, Carolus. Diplomatarium Comitatus Sarosiensis, quod ex tabulariis et codicibus manuscriptis eruit.
- Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 - 1895. Inv. č. 303 - Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Hermanovce z r.
- Schematismus Venerabilis Cleri Administrationum Apostolicarum Cassoviensis, Rosnaviensis et Satmariensis in Slovachia Anno Reparatae Salutis 1943.
- SÁRMANYOVÁ - KALESNÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. - 19. storočia.
- ZUBKO, Peter - ŽEŇUCH, Peter. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749): Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2017. ISBN 978-80-89489-33-6.
- Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 - 1895. Inv. č. 389 - Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Jarovnice z r.
- SEDLÁK, Vincent. Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I.
- ULIČNÝ, Ferdinand et kol. Reformácia na východnom Slovensku v 16. až 18. storočí. Prešov: Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, 1998.
Digitálna kópia matriky Jarovníc (N, S, Z 1718 - 1750) bude v krátkom čase odovzdaná Štátnemu archívu v Prešove.
tags: #rimokatolicka #cirkev #pecovska #nova #ves