Kláštor pod Znievom, malebná obec v okrese Martin, je obklopená pohoriami Malej Fatry a Žiarskeho pohoria. Obec sa spomína už v kráľovskej listine kráľa Kolomana v roku 1113. Toto územie však už bolo osídlené v dobe bronzovej.
Obec Kláštor pod Znievom zrejme dostala pomenovanie podľa vrchu Zniev pod ktorým sa rozprestiera a tiež podľa premonštrátskeho kláštora z roku 1251.
Kláštor pod Znievom leží v západnej časti Turčianskej kotliny, pričom z troch strán je obkolesený pohoriami. Zo severozápadu a západu Malou Fatrou, z juhu Žiarskym pohorím.
V súčasnosti sa Kláštor pod Znievom nachádza v okrese Martin, v Žilinskom kraji. Rozprestiera sa v jeho juhozápadnej časti a tvorí časť západnej hranice medzi okresom Martin a Turčianske Teplice.
História a Významné Medzníky
Kráľ Bela IV. v roku 1251 založil v obci kláštor Panny Marie pre rehoľu prepoštárov. Kláštor pod Znievom ako prvá obec na Turci v roku 1266 dostala od kráľa Belu IV. mestské práva.
V roku 1869 bolo založené katolícke patronátne gymnázium ako tretie gymnázium na Slovensku. V roku 1869 v Kláštore pod Znievom bolo, ako tretie v poradí spomedzi slovenských gymnázií, založené katolícke patronátne gymnázium. Martin Čulen bol prvým riaditeľom patronátneho katolíckeho gymnázia.
V učebnom pláne najmodernejšom a najpriebojnejšom zo slovenských patronátnych gymnázií sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Študovali tu i spisovatelia Ferko Urbánek a Anton Bielek.
Priestory kláštora v minulosti slúžili rôznym účelom. V rokoch 1882-1911 sa tu nachádzal maďarský učiteľský ústav, neskôr ako chlapčenská polepšovňa, v rokoch 1919-1950 bol tu umiestnený sirotinec, do roku 1998 ako stredisko rehoľných sestier. Dnes kláštor slúži pre OZ Dobrý pastier, ktorá poskytuje sociálne služby.
Premonštrátsky Kláštor
Kláštory boli už od stredoveku tradičnými centrami európskej kresťanskej kultúry a vzdelanosti, s bohatými zbierkami kníh, stáročiami opatrovanými v priestoroch kláštorných knižníc.
Kláštor a kostol bývalej premonštrátskej prepozitúry, stavebný súbor trojkrídlového objektu kláštora a kostola z 13. až 16. storočia.
- Kláštorný kostol Narodenia Panny Márie je ranogotická jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z polovice 13. storočia.
- V období okolo roku 1520 bol pôvodne plochý strop kostola nahradený súčasnou sieťovou klenbou.
- Klasicistická veža pochádza z roku 1826.
Interiéru kostola dominuje hlavný oltár Blahoslavenej Panny Márie, barokový ambitový oltár z prelomu 17. a 18. storočia. Oltárny obraz Blahoslavenej Panny Márie pochádza ešte zo 17. storočia. Kazateľnica je baroková, taktiež z prelomu 17. a 18. storočia. Empora je murovaná s dreveným renesančným parapetom z polovice 16. storočia. V polkruhovo ukončených arkádach sa nachádza pätnásť malieb, Kristus a apoštoli. V kostole sa dochovalo niekoľko stredovekých detailov, ako sanktuárium z druhej polovice 13.
Základy prvej premonštrátskej kláštornej knižnice v Jasove boli položené najneskôr v roku 1230, spolu s príchodom prvých nasledovníkov sv. Norberta do údolia rieky Bodvy, z materského kláštora vo Veľkom Varadíne (rum. Oradea). Pre každodennú činnosť kláštora a rehoľníkov boli knihy nevyhnutnosťou, preto zakladaniu a zveľaďovaniu knižných zbierok venovali náležitú pozornosť.
Zaobstarávanie kníh, ich úschovu, opravu, výdaj a doplňovanie mal u premonštrátov na starosti knihovník - armarius, ktorého úrad požíval náležitú úctu, nakoľko bol poverený strážením knižnej časti kláštorného bohatstva. Tá však bola nenávratne zničená počas pustošivého vpádu Mongolov v r. Premonštráti sa do jasovského údolia vrátili už v roku 1243, kedy sa na čele s prepoštom Albertom pustili do obnovy rehoľného života a výstavby novej kláštornej budovy, k čomu im dopomáhala aj mimoriadna priazeň a podpora uhorského panovníka Bela IV. (1235-1270).
V roku 1787 cisár Jozef II. (1780-1790) zrušil väčšinu reholí na území Habsburskej ríše, medzi nimi aj jasovský konvent. Hnuteľný majetok kláštora bol vydražený, výsada hodnoverného miesta zrušená, archív a najväčšie cennosti boli premiestnene do Budína. Podobný osud postihol aj knižný fond, z ktorého časť odovzdali Univerzitnej knižnici v Budíne a zvyšok preniesli do diecéznej knižnice v Jágri.
Po obnove premonštrátskeho rádu cisárom Františkom I. v roku 1802, sa z niekdajšej 26-člennej rehoľnej komunity do spustnutého a poškodeného kláštora vrátilo 15 osôb.
V rokoch 1873-1874 tu sídlilo gymnázium. Dva staršie barokové objekty boli prepojené novostavbou v roku 1822 pre zemiansku rodinu Točekovcov.
Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša
Dominantou obce je kostol svätého Mikuláša. Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1260.
Kostol sv. MikulášaBol postavený okolo roku 1260 ako jednoloďová stavba s presbytériom. Z obdobia gotiky pochádza severná sakristia, Západná veža pribudla zrejme v 16. storočí.
Kostol po krátkom období, kedy bol evanjelický, prevzali jezuiti v roku 1586. Zo 16. storočia pochádza veža kostola. Kostol bol výrazne barokovo upravený v rokoch 1728-1733 po tom, čo ho zasiahol ničivý požiar.
Hlavný oltár sv. Mikuláša biskupa, edikulový barokový oltár s centrálnym reliéfom svätca z druhej polovice 18. storočia, doplnený začiatkom 20. storočia. Z gotických detailov sa dochovala ranogotická kamenná krstiteľnica z druhej polovice 13. storočia, oblúkový portál do sakristie a gotické dvere medzi svätyňou a sakristiou, drevené s celoplošným oplechovaním z druhej polovice 13.
Kláštor pod Znievom gymnázium
Kalvária
Kalvária na vyvýšenom vršku nad obcou Kláštor pod Znievom bola založená už v 18. storočí, kedy miestny farár postavil aj kostol sv. Kríža - jeho dominantu. Krížova cesta sa postupne dobudovala v roku 1935. Dodnes slúži kalvária ako pútnické miesto.
Z dobových fotografií je vidieť že v minulosti miesto, kde sa nachádza kalvária bolo odlesnené, teraz tu rastú už vysokánske stromy.
Kláštorská kalvária, barokový komplex kostola sv. Kríža umiestneného do oktogonálnej murovanej ohrady s troma bránami a šiestimi (pôvodne siedmimi) kaplnkami krížovej cesty z rokov 1728-1729. Kalváriu vybudovali miestni Jezuiti.
Rímskokatolícky kostol sv. Kríža je jednoloďová baroková stavba s presbytériom ukončeným dvoma stranami šesťuholníka a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Kostol je zaklenutý valenou klenbou s lunetovými výsečami, svätyňa konchou. Pod kostolom sa nachádza krypta. V interiéri sa nachádza oltár Kalvárie, sekundárne zostavený z oltárneho stola z 18. storočia a sochárskych doplnkov, bez retabula. Nachádza sa tu aj súbor piatich obrazov Krížovej cesty od J. B.
V areáli kostola sv. Kríža sa usilovne pracuje, obnovuje sa kostol a kaplnky umiestnené v ohradení kostola, ohradenie má tri vstupy. Pred kostolom sa nachádzajú tri veľké, drevené kríže.
Pri kaplnke sa môžeme rozhodnúť či ísť smerom na hrad, alebo serpentínami si prejsť kalváriu.
Znievsky hrad
Zrúcaniny Znievského hradu sa vypínajú vysoko nad obcou na temene vrchu vo výške 988 m.n.m. s výhľadom na Turčiansku záhradku. Pod hradom viedla stredoveká cesta z Turca do Nitrianskej doliny. Znievsky hrad, zrúcanina stredovekého hradu, ktorý vznikol na mieste staršieho hradiska na prelome 13. a 14. storočia ako kamenná stavba, skladajúca sa z dvoch častí, horného a dolného hradu.
Horný hrad sa skladal z obytnej veže obohnanej múrom, dolný hrad, dodnes lepšie dochovaný, obsahuje taktiež vežový palác s obranným múrom. Pôvodne kráľovský hrad sa stal v 14. storočí majetkom premonštrátov, neskôr jezuitov. Opustený bol v druhej polovici 18.
Prvá zmienka o hrade je z roku 1243 (castrum Turucz). Vtedy sa volal Turčiansky a od polovice 13. storočia sa stal nakrátko komitátnym hradom. Okolo roku 1253 začal magister Ondrej, syn Ivankov, budovať kamenný hrad, z ktorého sa zachovala iba štvorhranná, silne deštruovaná útočištná veža na temene skaly. V 1. polovici 14. Na severnej strane budovy, smerom k priekope, sa zachoval zvyšok smolného nosa. Niekedy v 1. polovici 14. storočia sa sídlo komitátu prenieslo na hrad Sklabiňa a od tých čias dostal Turčiansky hrad nové pomenovanie, Znievsky hrad, ktoré pretrvalo dodnes.
V 15. storočí bol opravený a opevnený, z tejto stavebnej etapy zostala iba štvorhranná vežička, pristavaná k poschodovej gotickej budove z východnej strany. Začiatkom 16. storočia bol hrad opravený a rozšírený na južnej strane starého hradu.
Hrad sotva mohol poskytnúť bezpečné útočište, keď roku 1605 bol bez boja odovzdaný Bočkayovým povstaleckým vojskám. Znievsky hrad často menil majiteľov, až sa napokon dostal do moci znievskej prepozitúry a stal sa sídlom tzv. znievskeho dŕžavia. Roku 1705 zabrali hrad s celým panstvom Rakócziovci. Potom pomaly upadal.
S nadmorskou výškou 985 m je Zniev druhým najvyššie položeným hradom na Slovensku. Pozostáva z horného a dolného hradu, pričom horný je starší, vybudovaný už v prvej polovici 13. stor. Slúžil ako komitátny hrad, preto sa aj v 14. storočí nazýval Turčianskym hradom (castrum Turus). Spomedzi významných vlastníkov možno spomenúť Mikuláša Kostku (1530) a Františka Révaia (1545), neskôr sa stal korisťou Bočkajovcov, Tökölyovcov a Rákociovcov.
Jeho vznik sa však datuje ešte pred týmto rokom, kedy na mieste staršej osady stál hrad patriaci zoborským benediktínom. V polovici 13. Osada pod hradom sa pred rokom 1266 stala poddanským mestečkom a v roku 1320 prešiel hrad do vlastníctva prepošta. V tomto období bol pravdepodobne rozšírený o objekty na nižšie položenej východnej terase.
Znievsky hrad bol vystavaný na ťažko dostupnom vrchu. Horný hrad tvorili budovy na najvyššom mieste, ktoré postupne ustupovali smerom k dolnej budove vzdialenej približne 100 metrov. Horný hrad chránila priekopa a vežové stavby. Pravdepodobne sa tu nachádzali aj hospodárske a obytné budovy pre stráže.
V súčasnosti z hradu ostali len veľmi poškodené základy budov a stavieb horného hradu. Poschodová budova zo 14. storočia, situovaná nižšie, si zachovala nárožné kamenné kvádre a zvyšky opevnenia. Z neskorších stavieb stojí už len torzo malej vežičky pri východnej strane gotickej pozdĺžnej budovy. Ostatné objekty sú takmer neviditeľné, skryté pod nánosmi vegetácie.
Prvá písomná zmienka o osade pod hradom Turiec (neskôr sa zaužíval názov Znievský hrad) je v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. V tejto listine sa obec uvádza ako „Villa sancti Ypoliti“. V rokoch 1242-1249 bol hrad sídlom kráľa Bela IV., ktorý založil turčianske prepošstvo. V polovici 13.
Vrch Zniev
Zniev, nie je len názov hradu nad obcou Kláštor pod Znievom, ale aj vrch na ktorom sa tento hrad nachádza. Zniev so svojou nadmorskou výškou 985 metrov je tretím najvyšším vrchom pohoria Žiar.
Od hradu nás zelené turistické značenie dovedie na jeho najvyšší bod, ktorý sa nachádza severne od hradu. Toto neveľké pohorie sa nachádza medzi Hornonitrianskou kotlinou na západe, Turčianskou kotlinou na východe, na severe hraničí s Malou Fatrou, na juhovýchode s Kremnickými vrchmi a na juhu s pohorím Vtáčnik.
Z najvyššieho bodu Znieva je polkruhový výhľad na severnú stranu smerom na malofatranský Kľak a tiež na kopčeky pohoria Žiar.
Kaplnka sv. Huberta
Keď pôjdeme zeleným turistickým značením od miestneho cintorína pod lesom sa nachádza kaplnka sv. Huberta. Drevená kaplnka bola postavená v roku 2021, jej hlavnú časť tvorí upravený kmeň stromu s vystupujúcimi sa koreňmi, na ktorom je osadená šindľová strecha s krížom.
Svätý Hubert žil na prelome 7-8. storočia poľoval, hodoval a užíval si život, nectil si poklady a dary prírody v podobe voľne žijúcej zveri. Až sa mu raz Boh prihovoril, a zjavil v podobe kríža medzi parohami jeleňa, ktorého chcel uloviť. Okamžite po tejto skúsenosti sa jeho postoj k životu zmenil a neskoršie sa z neho stal biskup. Svätý Hubert je patrónom poľovníkov.
Sochy pri Znievskom Potoku
Obcou preteká Znievsky potok, pri potoku sa nachádza socha sv. Floriána. Svätý Florián je patrón kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom.
Z opačnej strany potoka je socha sv. Anny. Svätá Anna spolu so svätým Joachimom boli rodičmi Panny Márie. Pôvodne tu stála drevená socha, ktorá po reštaurovaní je umiestnená v kostole a nahradila ju kamenná kópia.
Ďalšie Zaujímavosti
Vedľa kostola stojí druhá budova bývalého gymnázia, alebo tkz. Čulenovo gymnázium. Bolo postavené v rokoch 1874-1875. Pred budovou je jeho busta a je tu umiestnená aj pamätná tabuľa.
Nad Znievskym potokom je zaujímavá stavba bývalej požiarnej zbrojnice, ktorá je druhá najstaršia na Turci. Je to unikátna stavba s unikátnym systémom prania hadíc. Dobrovoľný hasičský spolok bol v obci založený už v roku 1874.
Pred kláštorom sa nachádza obria lavička, ale ja si idem pohľadať tú ďalšiu za obcou. Megalavička Gardeon má výšku 3 m a dĺžku 5 m. Nachádza sa na vyvýšenine nad obcou. K nej sa dostaneme cestou okolo futbalového ihriska a keď prídeme už na volnejšie priestranstvo, tak uvidíme v diaľke lavičku teda lavičisko. Výhľady na obec a okolie.
tags: #klastor #pod #znievom #rok #pomenovania