Hovorí sa, že nič nie je nemožné. Čo ak by ste chceli vytvoriť svet, ale ten sa nenastaví podľa vašich predstáv? Čo ak ubiehajúci čas mení udalosti i všetko, čo ste si vysnívali?
Nešťastie, v ktorom sa ukáže aspoň trocha šťastia. O tom mohol hovoriť Filip, ale nemôže, pretože osudnou jazdou pustil do novej knihy nový svet. Filip sa dostal do svojho diela.
Predovšetkým prístroje, jeho myseľ objavuje úplne nový svet. Ešte ho len začal vytvárať. Kniha, kde sa o Silverii rozpísal, bola len polovica strany opis sveta. Silveria má svoje hranice, mimoriadne odlišné a často súperiace. Každému venovala jednu časť.
Západ bude opakom východu a sever juhu. Ako to urobím? Je toho tak veľa. Južná časť sa bude volať Silveria. Z nejakého dobrého dôvodu.
Tak sa sama pridala Martina. Už to tak ostalo. Auto driape do kopca. Na preslávenom sedadle smrti sedí Martinka, robiaca si poznámky. Držím volant, ale tie papiere ma lákajú. Bez X, s X, bez X, s X, bez X. Dlhánsky zoznam všetkých potrebných vybavovačiek, ktoré stihne, aj keď nemá najmenšie tušenie kedy a ako, ale stihne.
Letím s autom do najbližšieho stromu. Prebúdzam sa. Rád by som vedel, kde som. Krásna krajina. Striebra. A vôbec, všetko vyzerá byť strieborné. Skúšam uštipnutie. Čo som dokázal? Asi vôbec nič. potrebujem... potrebujem... pohľad zhora! Všímam si krajinu. Vidím v diaľke kopce a niekoľko je ich aj dosť blízko.
Po toto som sem išiel? Žiadaný výhľad? Takmer bielu. Vietor posilňuje a moje vlastné sily slabnú. Pýtam sa sám seba, kde to vlastne som. Martina? Čo tu robí? Utekám, čo mi sily stačia. Šmýkam sa po zmesi snehu, ľadu a trávy. Nemyslím na nič, len na ňu.
Trasiem s ňou a cítim v nej život, ale je slabá. Krv. Vyteká jej z krku. Neviem, čo robiť, vôbec neviem. Dotýkam sa jej líca a triem oň svoje ruky. Veľa neurobí, len čo cítim, ako chladnem ešte viac. Táto krajina vo mne prebúdza smútok. Som zodpovedný za smrť.
Snívam. Zdá sa mi to? Začínam sa cítiť viac... cítiť viac... živý. Konečne vidím. Akýsi stan. Prečo je všetko biele? „Maťka,“ vydralo sa zo mňa. Martina, ale je veľmi bledá, oblečená v niečom inom. Neodpovedá. „Čo? Je v poriadku?
„Ona je so mnou. SO MNOU. „Silverijčania? Nie som odtiaľto. Vyzerá to ako nejaké vlákno. Hodváb? „Čo si so mnou urobil? „Budeš zdravé zviera.
Stopárovom sprievodcovi galaxiou, bez uteráka. Pýtam sa na Martinu a jej stav. Nemohlo to. „Je to žena, ľudská žena. Kultúrne rozdiely? Možno. Severná Silveria, krajina nikoho. Ani nevie, že má pravdu. Arcigenerál Arin z Dugave. Prečo sa mi nesmeje?
Hovorí im moje meno a všetci stíchajú. Vrátila sa mi sila. Nechcem ísť von. Nejaký nadgenerál? obrany? Filip je boh Silverie a sme na jeho pôde. To čo je? Proroctvá sú tak otrepané a nudné! Znovu sa k nej približujem a hladím ju. Majú biele vlasy, musí byť aj ona? Sme zo západu. Sever. Som vo svojom príbehu! Celkom iné je to prežívať.
Ona si kľúčmi... Ona to urobila z depresie. Rozhodla sa zomrieť ešte predtým, ako zamrzne. Je mŕtva. Zabila sa. Sama. To si sama seba nevážila? Trpaslíkov dokážeme vycítiť. Silverie či Herbelethu nie, ale trpaslíkov áno. Nie najlepšia kombinácia, ak sme na západe. Mohli by ju možno aj mučiť. hrôzostrašná.
Bude zo mňa socha. Niekto ma oslovuje. Arcigenerál prichádza k tomu strážnikovi. Vojaci ma vedú k ohnivočervenej stavbe. Nedobrovoľne vstupujem. Som pomalý. Vlastne nielen to, ešte ma chce s ňou biť! Chytám do ruky palicu a tá sa mení, svieti modrým svetlom. Chytám do ruky palicu a tá sa mení, svieti modrým svetlom. Isteže bránim, čo mi sily stačia. Zobúdzam sa. Vitaj, život. Mohlo by to byť peklo? Nikde nie je kotol a ak tu čerti sú, nevidno ich. Niečo sa ma dotýka. Otáčam sa a vidím niekoho, koho by som tu nečakal. Odtláčam jej ruku.
Vyzerá byť... nerozumie, aký pohyb hlavou znamená áno a aký znamená nie. Nedá sa mi dobre nadýchnuť. Úžasné! Neskutočné! Ale dobre otrepané. Ale dievčina je na tom zle. Mám nápad. Mám na tomto mieste rovnaké schopnosti? Dotknem sa jej líca, ktoré je celé od krvi. Zmena! Nič viac sa ale nedeje. Nedokážem jej pomôcť takýmito zázrakmi. Jazyka. Ako ju budem volať? A treba to vôbec? Nemám ako zistiť, či ráno vôbec príde.
„Dostala si sa tu rovnako ako ja? Opakujem otázku a ona prikyvuje. Čo som dosiahol? na bruchu mi niečo odpočíva. Dievčatko, ktoré ešte nenosí občiansky? Stále kýve hlavou. Vedieť. Filip. Niektoré hlásky jej vôbec nejdú. Aspoň sa môžeme porozprávať. Pozrieť sa jej na jazyk. Má ho,...
Práve to na ňom nenávidí Marianna Murfanová. Marianna spolu s piatimi priateľmi tvoria pátraciu skupinu. Najviac zo všetkého ju však zožieralo, čo sa ráno stalo. Tesne pred našou bránkou bola škola zamknutá. Profesor Mokneský. Hneď potiahla Emu za rukáv. Zazdalo sa jej, že ich už niekde videla. Marianna prikývla a premerala si okolie. Priam úžasné!
Marianna sa zamyslene zahľadela na rebrík. Mariannu. Marianna sa nepatrne pousmiala a pokračovala ďalej. Ale nezdalo sa, že by po nej niekto prešiel. Všetky tri boli veľmi prekvapené. Ema nesúhlasne pokývala hlavou, no už nič nepovedala. Potom pozrela na hodinky.
Pred spaním si Marianna ešte raz prečítala list. ostrove potrebujeme tvoju pomoc. V noci sa jej sníval veľmi čudný sen. Uprostred divnom mieste, kde bola veľmi hustá hmla. Pred ňou sa ale zjavili akési predmety. V noci sa jej sníval veľmi čudný sen. Marianna pokrútila hlavou a vystrašene sa obzerala. znova teda zašla za školníkom, ktorý ju pozval na čaj. Marianna onemela od strachu. Chémiu sa učí. Zaklapla ich teda naspäť a len sa usmiala. Profesor si ju zvedavo prezeral.
Bola pol noc a mali sme rodinnú oslavu. Jeden pohárik sa začal sám pohybovať po sklenenom stole. Bol to paranormalny jav? Mne sa v detstve stal podobný príbeh, keď zomrel môj dedko.
Raz večer z ničoho nič tiež spadli hodiny a mamka zahlásila, že s babkou je zle. Aj susedka od vedľa mala kľúč od nášho bytu a myslela si, že sme prišli domov, preto nám zaklopala a nik neotváral, preto vzala kľúč a išla pozrieť do bytu a nikto tam nebol, a ihneď ako otvorila dvere kroky prestali. Raz som aj dokonca počul ako sa to zamklo, lebo som bol zrovna vedľa tých dverí.
Zúčtovanie pri Gossamerskom rybníku. Jaime Jo Wrightová prináša pútavý príbeh plný záhad. V centre príbehu sa nachádzajú dve postavy - ženy, ktorých životy delí od seba sto rokov. Druhou je Libby Sheffieldová, ktorá pracuje v redakcii otcových novín.Keď dostane úmrtné oznámenie o smrti uznávaného miestneho diakona ešte pred jeho smrťou, udalosti naberú rýchly spád. Libby sa snaží vraždu odhaliť s pomocou diakonovho syna.Tieto dve ženy, ktoré delí jedno storočie, musia objasniť záhady ich rodného mesta skôr, než bude neskoro a ony prídu nielen o svoju budúcnosť, ale aj o svoje duše. Vo svetle bratovho šťastia Christine zažíva bolesť minulosti a nenaplnených túžob. Bude láska prekážkou alebo nápomocnou pri riešení problému?
Zajatci nádeje. V brožúrke Zajatci nádeje nájdeme príbehy štyroch žien z Biblie, ktoré boli zajatkyňami viny, hanby, spôsobu života a žiaľu. Román s detektívnou zápletkou. Robert Whitlow je filmový režisér a autor právnických trilerov. Jedine spoluĽubica Vološinová. Vološinová je autorka knihy Jedine spolu. vedkyňu. vymyslieť naozaj odvážny plán. Vo svete, ktorému vládnu muži, je žena v takomto postavení dačo nevídané.
Dokážu si títo absolútne rozdielni ľudia navzájom pomôcť, aby zosadili z piedestálu modly spútavajúce ich duše? Thea Reedová vyrastá v sirotinci, no zaprisahá sa, že jedného dňa zistí, čo sa stalo s jej mamou. Pri tom však odkrýva mnohé tajomstvá. Netušila, že pri hľadaní mamy prebudí legendu o zavraždenej Misty Wayfairovej, ktorá vraj straší v okolí a jej zjavenie je predzvesťou smrti.Na úsviteTamera Alexanderová. Znovu teda zašla za školníkom, ktorý ju pozval na čaj.
Kódex Revúcky C., str. povedala, že by už nedbala, čo by aj čert k nej prišiel. matku, že nemôže zvedieť, kto je jej milý. poriadok, takže ju pochovali na krížnych cestách. Tam dlho ležala, až z nej vyrástla biela ľalia a krásne zakvitla. rozprávali to pánovi. ho nevidel, ľudia len pozerali, čo je on zač.
Starou ženou. na kočík a pustili toho koníčka s ňou, kädiaľ sám isť chcel. pán ju tiež tak chytil, ako sa nadeň nahla. videla mŕtvoly obhrýzať. Petrovci pri N. Sade. Vošiel šumný mladík a sadol si k zarmútenej. Namrzená riekla, že by si vzala i čerta, keby pre ňu prišiel. Podkonicami a Ľupčou, lebo sa tam najdú podnes skamenelé peniaze. Ona šeká svojho milého zo sveta. Ježibaba odišla, a tá paniška šitko tak urobila, aké kazala. Ulapil jú prespoli, vyvjadol z chyži, visednúl na kona a šól s nó. Má milá še nebojíš? Tam budemo na veky bívat. Z hrobu vinšól, ona už deleko ujšla. zavolá pres oblok.
Zistite viac o strašidelných príbehoch a paranormálnych javoch, ktoré sa dejú na Slovensku. Objavte, čo sa stane, keď sa sny stanú skutočnosťou. Odvážite sa ponoriť do sveta, kde sa stretávajú živí a mŕtvi?
| Účastník | Opis udalosti | Miesto |
|---|---|---|
| Andulqa | Pukanie prahu na izbe po smrti starého otca. | Izba |
| Andulqa | Kroky v noci, ktoré počula sestra. | Chodba |
| Neznámy | Prasknutá fotka babky v sklenenom rámiku počas pohrebu. | Domov |
| Neznámy | Samovoľné zamknutie záchoda zvnútra. | Záchod |
| Marianna Murfanová | Stretnutie s profesorom a školníkom pri zamknutej škole. | Škola |
Sledujte video o paranormálnych javoch na Slovensku:
