Vianoce sú čas radosti, pokoja a rodiny. Pre mnohých ľudí sú to najkrajšie sviatky roka. Viete si predstaviť zimu bez Vianoc, typických vôní, chutí a tradícií? Určite nie. Poznáte ich však všetky?
Vianočným sviatkom predchádza obdobie adventu, ku ktorému neodmysliteľne patrí nielen adventný veniec, ale aj adventný kalendár. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.
V tejto knihe nájdete odpovede na mnohé otázky. Napríklad prečo Vianoce oslavujeme práve v decembri? Prečo sa konajú vianočné trhy? Dostávajú všetky deti darčeky v rovnaký deň? Prečo zdobíme stromčeky? Kto vymyslel prvé sklenené gule? Prečo staviame jasličky?
Okrem toho sa dočítate o vianočných rastlinách, betlehemskej hviezde či dokonca o Ebenezerovi Scroogeovi alebo Luskáčikovi. Nechýbajú ani texty známych slovenských kolied či kapitola o židovskom sviatku Chanuka. Pozrieme sa na najväčšie vianočné filmové a hudobné hity, na zvláštne sprievody s fakľami, novoročné koncerty a nakoniec aj na čínsky Nový rok.
Samozrejme, k Vianociam neodmysliteľne patria aj vianočné trhy.
No občas sa môžu stretnúť partneri, ktorí na to majú odlišní názor. Pretože zatiaľ čo je jeden z nich neveriaci a pripadá mu nezmyselné, aby deťom dával pod stromček darčeky Ježiško, druhému prekáža možno pre neho neosobnejší Dedo Mráz. Tak komu dať teda šancu a aký príbeh predostrieť pred vašich potomkov?
Kto nosí darčeky: Ježiško, Dedo Mráz alebo Santa Claus?
Túto dilemu vyriešia väčšinou rodičia podľa toho, čo sa tradovalo aj v ich rodinách. Sami vyrastali na týchto domnienkach a nechceli by to nejako meniť ani pri svojich deťoch.
Čo kam patrí? Ako vybrať vianočný stromček?
U väčšiny slovenských rodín vyhráva v predstave pomyselného darcu malý Ježiško. Zrejme je to tak i z dôvodu, že sme veriaca krajina, kde majú kresťania silné zastúpenie. Je preto pre nás prirodzenejšie prispôsobiť sa väčšine a tento názor nie raz zdieľajú aj tí, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo.
Táto predstava je istotne veľmi milá a čo je podstatné, je taktiež veľmi blízka myšlienke Vianoc. Deti tak môžu ľahšie pochopiť oslavy narodenia Spasiteľa a automaticky sa im k týmto sviatkom naviaže táto špecifická atmosféra. Nebudú ich chápať len ako oslavu komercie a naháňanie sa za veľkým počtom darčekom.
Práve prostredníctvom Ježiška im môžete vysvetliť celý príbeh, predstaviť im podstatu betlehemu, vziať ich na polnočnú omšu a urobiť im z nich aj takéto výnimočné dni. Prostredníctvom týchto zvykov naviažete aj na ostatné tradície, ktoré dokážu opäť pozdvihnúť pravého ducha Vianoc.
No nie každý kresťan musí automaticky súhlasiť s touto voľbou. Rodičia sa vyjadrili, že je pre nich veľmi zvláštne učiť deti na to, že im darčeky v podstate nosí mŕtvy muž. Ježiš pre nich zostáva Spasiteľom a deti vychovávajú v duchu jeho učenia, no na Vianoce im nosí darčeky radšej Dedo Mráz.
Predstava imaginárneho deduška je pre nich prijateľnejšia a neovplyvnia ich ani roky tradícií v ich rodinách.
Médiami, ale aj obchodnými reťazcami, je najmä za ostatné roky viac pretláčaný názor, že deťom nosieva darčeky či už dedo Mráz alebo v novšej verzii Santa Claus.
Niekedy je naozaj ťažké udržať vašu myšlienku, v ktorej duchu chcete sláviť Vianoce, keď vás dieťa neustále bombarduje otázkami o tom ujovi v červenom plášti, ktorý pobehuje vo vianočných rozprávkach a nosí darčeky aj ostatným kamarátom. I z tohto dôvodu mnoho rodičov presedlá na pohodlnejšiu verziu a nechajú dieťa v domnení, že ich v čase večere tajne navštívil práve tento pán.
Jednou z nevýhod tejto možnosti však môže byť, že to bude pre deti trošku zmätočné. Dedo Mráz sa aj v jeho kreslených verziách veľmi ponáša na Mikuláša a tak možno v začiatkoch nebudú chápať ich odlišný význam a to, kto im vlastne kedy donesie darčeky.
Aj keď tým možno riskujete, že pripravíte deti o zopár ilúzií, no nemusíte sa aspoň trápiť s tým, že čo im máte vysvetľovať a akým spôsobom, aby neboli popletené.
Povedzte im priamo, že darčeky im kupujete vy a dostanú ich vždy za to, keď budú počas roka poslúchať. Obávate sa, že ich oberiete o to najkrajšie napätie a čaro? Tak to sa veru nemusíte, pretože premýšľanie o darčekoch a pátranie po tom, čo by asi mohli dostať, im zostane.
To, na čo nemáte istotne dosah, je zamedzenie situácie, že im pravdu vopred prezradia nejakí kamaráti. Tí dychtiac po nejakých zaujímavých informáciách ich potom budú s veľkou radosťou šíriť aj ďalej a ohúria tak trebárs celý školský kolektív.
Ani v tejto situácii však nemusíte zúfať a naďalej môžete pokračovať vo vašom rozhodnutí. Stačí pripustiť iba kúsok pravdy a zvyšok nechať presne podľa vašich predstáv. Potvrďte im teda, že tento malý záškodník má pravdu a vy skutočne nakupujete všetky darčeky, ktoré nájdu neskôr pod stromčekom.
No vy týmto spôsobom len pomáhate či už Ježiškovi alebo Dedovi Mrázovi. Uľahčíte mu všetko to zháňanie, pretože má na starosti príliš veľa detí a on si to potom od vás tajne vyzdvihne, aby k tomu pridal i kúsok od neho a priniesol vám to všetko v Štedrý deň.
Stridžie dni: Keď zlo preberá moc
Prečo si naši predkovia mysleli, že práve v období od Kataríny do Tomáša vládli temné sily a strigy? Vysvetlenie je veľmi jednoduché, postačí, ak sa asi o štvrtej hodine popoludní pozriete na oblohu. Už sa začína pomaličky stmievať a neúprosne nastupujú dni, v ktorých si veľa svetla neužijeme. No a práve prevaha temna viedla našich predkov k predstave, že v tomto čase má zlo navrch.
„Od pradávna bol koniec jesene a začiatok zimy, keď sa noci výrazne predlžovali na úkor denného svetla, považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom, škodliví démoni nad životodarným slnkom. Predstavy o narastajúcej aktivite nepriaznivých síl, ktorú podporovala temnota, vyvolávali v ľuďoch pocity úzkosti a strachu a následne potom úsilie čeliť narastajúcemu nebezpečenstvu,” popisuje na svojich sociálnych sieťach Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke Háje pri Martine, ako fenomén stridžích dní vznikol.
Tradovalo sa, že na nočnej oblohe lieta množstvo zlých stríg a démonov, ktoré chceli pomocou svojich kúziel škodiť ľuďom i dobytku. Ľudia sa v tomto období aj báli chodiť večer a v noci po vonku. Strigy ľudia plašili pomocou rôznych domácich prostriedkov, využívali určité predmety, rastliny, magické znaky a symbolické úkony realizované často v maskách. Chceli tak odohnať zlé sily od svojho okolia.
Treba povedať, že úkony, ktoré naši predkovia museli robiť, boli striktne dané a ak by ich niekto porušil, mohol sa na neho zniesť hnev najbližších i širšieho okolia. Nebola to voľba, ale povinnosť. Azda najznámejším pravidlom stridžích dní bolo, že žena nesmela vstúpiť ako prvá do cudzieho domu. Verilo sa, že prináša nešťastie a že môže ísť o prezlečenú strigu.
Strigy mohli človeka takzvane urieknuť, teda pohľadom spôsobiť, že ochorie, zomrie alebo sa mu bude dariť zle (zlá úroda, uhynutie dobytka a podobne). Aby sa tak nestalo, ľudia sa pred pôsobením zla chránili čarovaním a rôznymi magickými rituálmi.
Zvyky súvisiace so stridžími dňami sa začínali na Katarínu (25. november), ktorá bude oslavovať meniny už zajtra. Ďalej sa týkali Ondreja (30. november), Barbory (4. december), Mikuláša (6. december), Lucie (13. december) a Tomáša (21. december).
„V uvedených dňoch sa predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl, no časom sa táto predstava zredukovala na povery o škodlivej činnosti stríg, preto sa spomenuté dni označovali ako stridžie. Podľa predstáv ľudu sa strigy usilovali vniknúť predovšetkým do stajní, aby odobrali kravám mlieko. Niektoré strigy však boli také šikovné, že sa dokázali pretiahnuť aj cez úzke štrbiny medzi dverami, oknami a cez kľúčovú dierku, preto niekto z gazdovstva urobil na takýchto miestach cesnakom alebo posvätenou kriedou kríže, prípadne okolo každého nakreslil ešte aj kruh.
„Aj tak však nebola vylúčená možnosť, že sa strige podarí vojsť do stajne napriek ochranným znakom, preto ľudia nad dobytok rozvešali hlávky cesnaku alebo cibule, ktoré mali v tomto prípade rovnakú funkciu. Rovnako tak sa verilo, že ktorákoľvek osoba ženského pohlavia, ak príde po tieto dni do domu ako prvý návštevník, prináša domu škodu, a to aj vtedy, ak vôbec nemala takýto úmysel. Čím viac sa ľudia obávali príchodu ženy, tým vítanejší bol ako prvý hosť muž.
Obdobie, keď temno vládne nad silami dobra, končilo príznačne v deň zimného slnovratu, ktorým sa začínajú predlžovať dni a svetla postupne pribúda. Na slnovrat sa môžu milovníci dobra a svetla tešiť 22. decembra.
Ako vyzerali jednotlivé stridžie dni v minulosti?
- Katarína (25. novembra): Na svätú Katarínu strigy ešte len začali vystrkovať rožky. „Po dedinách chodili pastieri, trúbili na trúbach, práskali bičmi. Hluk mal vyhnať strigy z dedín na krížne cesty a nedovoliť, aby škodili dobytku,” popisuje vo svojej knihe Tradície na Slovensku (Rodinné aj výročné sviatky a zvyky) etnologička Zora Mintalová Zubercová. V tento deň, ako sme už spomenuli vyššie, ženy nemohli chodiť na návštevu ako prvé - a týkalo sa to, samozrejme, aj dievčat. Tie si radšej namiesto návštev odrezali vetvičky z ovocných stromov a čakali, či im do Štedrého dňa vykvitnú a ak áno, čakal ich do roka vydaj.
- Ondrej (30. novembra): Čarovanie a zvyky, ktoré mali slobodným dievkam priniesť manžela, pretrvali až do Vianoc, typické boli aj pre sviatok svätého Ondreja. „Vo vode varili halušky či pirohy s lístočkami, na ktorých boli krstné mená mládencov, cez veľký kľúč prudko vliali do studenej vody olovo a podľa tvaru stuhnutého olova si predstavovali zamestnanie nastávajúceho,” uvádza etnologička vo svojej pútavej knihy.
- Barbora (4. decembra): So sviatkom svätej Barbory sa spája starý ľudový zvyk, ktorý čiastočne pretrval až dodnes. Ak si slobodné dievča v tento deň natrhá vetvičky čerešne a presne na Štedrý deň jej vo váze rozkvitnú, do roka sa vydá. Na Barboru tradične chodievali do domov dievčatá zahalené celé v bielom. Mali na sebe dlhé biele šaty a na hlave bielu šatku. Hovorili im barborky. Po vstupe do domu zarecitovali a v domácnosti symbolicky pozametali metlou či husacím krídlom. Deťom, ktoré poslúchali, dali sladkosť, jabĺčko či oriešok. Tie menej poslušné dostali prútik. S domácimi sa pomodlili a išli o dom ďalej.
- Mikuláš (6. decembra): Chodenie Mikuláša ako jediné vo väčšom meradle pretrvalo až do súčasnosti, pôvodne pritom nejde o ľudový, ale o mestský zvyk. Do ľudového prostredia prenikol až v 19. storočí a práve vtedy začali s Mikulášom chodiť aj anjel a čert ako symboly dobra a zla. Tajomný sprievod, ktorý vyvoláva trochu strach a trochu nadšené očakávanie, chodí už v predvečer sviatku svätého Mikuláša, 5.
- Lucia (13. decembra): Je paradoxom, že hoci svätá Lucia bola horlivou kresťankou, naši predkovia ju považovali za tú najväčšiu strigu. Typickým ľudovým zvykom bolo jesť v predvečer sviatku, teda 12. decembra, čo najviac cesnaku, ktorý ochráni pred zlými silami. Krížik s cesnakom sa robieval na čele, brade, spánkoch aj zápästí. Po domoch chodili ženy zahalené v bielych plachtách, s pomúčenou tvárou, aby ich nebolo možné poznať. Mlčky povymetali kúty. Týmto obradom z domov a dvorov vyháňali temné sily a zlých duchov.
- Tomáš (kedysi 21. decembra): Svätý Tomáš prinášal najkratší deň a najdlhšiu noc v roku. So sviatkom sa spájalo vinšovanie - takzvané chodenie s oceľou. Malí koledníci navštíveným rodinám priali, aby mali v budúcom roku zdravie pevné ako oceľ. „Z domu sa v tento deň nesmelo nič požičať, lebo by ubúdal majetok, ženy nesmeli ísť ráno na návštevy. Po domoch chodili vinšujúci pastieri a mládenci, ktorí nemali kožúšky, lebo by domácim uhynul dobytok, a mali ísť zhora nadol, aby sa majetok rozrastal,” píše Zora Mintalová Zubercová. V tento deň tiež gazdiné upratovali a bielili izby, čo malo pred Vianocami symbolický význam. Zvykom tiež na Tomáša bolo zabiť prasa. Nemalo to len praktický význam pred sviatkami, ale tiež sa verilo, že mäso z prasaťa zabitého na Tomáša zostane dlhšie čerstvé a jeho masť je liečivá.
Ako si užiť Vianoce s deťmi?
Určite sa zhodneme na tom, že odkedy máme deti, Vianoce majú odrazu úplne inú atmosféru. Vraciame sa do detstva, snažíme sa vyloviť v pamäti, čo pre nás chystali rodičia a ako sa snažili tieto čarovné dni urobiť nezabudnuteľnými. A my chceme to isté. Želáme si, aby si deti na sviatočné dni spomínali s láskou a radosťou.
Vytvoriť spoločné rodinné vianočné tradície pre deti je krásny spôsob, ako posilniť rodinné putá a zároveň vytvoriť spomienky, na ktoré budú deti s láskou spomínať. Pečenie môže byť zábava, ale aj príležitosť, niečo nové sa naučiť. Deti môžu miesiť cesto, vykrajovať alebo zdobiť. Prípadne aj všetko dokopy, ak majú chuť. A ešte viac ich bude tešiť, ak hotové medovníky zabalia ako darčeky kamarátom či spolužiakom do školy.
V niektorých rodinách sa traduje, že vianočný stromček nosí Dedo Mráz, Ježiško či Santa Claus až na Štedrý deň. Teraz sú už možnosti rôzne, ale zdobiť s deťmi stromček je stále krásna tradícia. Okrem iného sa deti potešia, lebo majú akú takú istotu, že už tie darčeky budú mať svoje miesto. Tak im dovoľte vybrať ozdoby alebo si vyrobte vlastné a pri zdobení si napríklad zaspievajte koledy. Vianočný stromček sme zdobili s mamou vždy až ráno na Štedrý deň, v pyžamách a hrubých štrikovaných ponožkách od babky. Túto tradíciu dodržiavam aj s našimi dcérami. Vždy je to jeden z najkrajších sviatočných momentov.
Zvyknete si vymýšľať príbehy na dobrú noc? Ak áno, vymyslite si aj ten vianočný. Alebo nájdite v množstve krásnych detských kníh ten, z ktorého urobíte vianočný rituál. Aby ste deťom skrátili čakanie na darčeky pod stromčekom, každý večer im rozpovedzte ten istý príbeh. Pokiaľ máte dobrú fantáziu, pomôcť vám môžu deti aj tou svojou.
Nemusíte byť najkreatívnejší rodičia na svete, ale aj tak určite dokážete vytvoriť každý rok novú ozdobu na stromček alebo dekoráciu do domu. Zapojte deti do prípravy malých darčekov alebo pomoci druhým. Keď je hotová kapustnica, vypražený kapor a odstáty zemiakový šalát, zbalím večeru aj susedovi v našom vchode. Zostal sám, bez manželky. Už tretí rok dodržiavame túto tradíciu. Starký nám vždy zaspieva peknú koledu a deti poteší príbehom zo svojho detstva. Mám tento čas veľmi rada. Už by sa mi Vianoce bez návštevy u suseda nerátali.
Slovenské štedrovečerné rituály majú naozaj bohatý základ. Rozprávky k Vianociam patria a môžeme ich pozerať donekonečna. Vyberte si každé Vianoce tú najobľúbenejšiu a urobte si filmový večer. Pripravte si pukance, sušienky, kakao a užite si neopakovateľný večer. Po štedrej večeri a rozbalení darčekov ešte chvíľu doma posedíme, ale neskôr, nech je akékoľvek počasie, vyrážame do nočných ulíc. Vianočná prechádzka je super. Keď sa vrátime s vyštípanými lícami domov, šupneme sa pod deky a pozeráme vianočné rozprávky. Užívame si s manželkou, kým to deti ešte s nami baví.
Vytvorte si rodinné hry. Hádajte, kto spieva vianočné piesne. Ak je nasnežené, urobte si súťaž v stavaní najväčšieho alebo najvtipnejšieho snehuliaka. Jeden tip navyše: Pred rozbaľovaním darčekov môže niekto z rodiny nenápadne zazvoniť na zvonček. Bude to znamenie, že sú darčeky už pod stromčekom.
Slovenské Vianoce sú bohaté na tradície a rituály, ktoré kombinujú kresťanské a pohanské zvyky. Vianočné vinše na pohľadniciach, či vianočné priania v sms správach potešia azda každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru.
Vianočné vinše a priania
S Vianocami sa spája množstvo ľudových vianočných vinšov, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu a s väčšinou z nich sa už stretol azda každý. Tieto krátke vianočné priania môžete využiť na poprianie krásnych Vianoc svojej rodine pri vianočnom stromčeku, či priateľom prostredníctvom sms priania, alebo tradičnejšie, prostredníctvom papierového vianočného pozdravu.
- Zvončeky už zvonia a ihličie vonia, svetlo sviečok mihotavé, Vianoce k nám prišli práve.
- Mrazivé ticho, všade biely sneh, konečne pokoj, nebo plne hviezd.
- Kde sa vzal, tu sa vzal, stromček zrazu v izbe stál. Pod ním ležia balíčky, pre veľkých aj maličkých.
- Nech stromček zapáli svetlo v nás, nech sviečka vyčarí úsmev zas.
- Vianoce lásky a pokoja, nech každú Vašu bolesť zahoja.
- Prajem ti všetko čo radosť vzbudí, prajem ti veľa lásky to preto že spája ľudí.
- Prichádza sviatočný čas, na ktorý sa dlho teší každý z nás.
- Vôňa koláčov vôkol sa rozlieha, Vianočnej nálade každý z nás podlieha.
- Zabudnime na smútok, zanechajme zvady, buďme k sebe milí, dobrí a majme sa radi.
- Na stole je kapor a iné dobroty, uprostred sviečka a stromček oproti. Oheň v krbe tíško praská, v srdciach vládne pokoj, láska.
- Z oblohy sa sype sneh, všade počuť detsky smiech.
- Letí k Tebe darček z neba, je v ňom všetko čo Ti treba: šťastie, láska, pokoj, neha, Ježiško ma rad aj Teba.
- Už sa blížia Vianoce, ten čas rýchlo letí. Na stromčeku sviečky svietia, šťastím žiaria deti.
Keďže sú Vianoce najmä kresťanským sviatkom a oslavou narodenia Ježiša, obľúbenými vianočnými prianiami sú aj tie s kresťanskou tematikou. Prinášame vám niekoľko kresťanských vianočných vinšov, ktorými môžete popriať krásne vianočné sviatky svojej rodine, priateľom či známym.
- Novinu radostnú oznámim Vám, že sa nám narodil dnes Kristus Pán, to Dieťa krásne, nad slnko jasné. Anjeli spievajú, glória riekajú, tam pribehli.
- S posolstvom z neba chodím po zemi, zvestujem novinu a teším ľudí. Sľúbený prišiel Mesiáš, Spasiteľ sveta, Ježiš náš. Tomuto domu buď požehnanie, nech Vám ho udelí dieťa narodené.
- Radosť veľkú zvestujeme: Narodil sa sveta Pán. Neďaleko Betlehema v chladných jasliach leží sám. Poďte s nami pokloniť sa Ježiškovi malému, za to, že k nám z neba prišiel, svoje srdcia dáme mu.
- Dobrý deň vinšujem, ako sa máte? V jasličkách Ježiško taký je malý a predsa jemu sa klaňali králi. Vianočný zvon tíško cinká, v Betleheme dieťa spinká. Dobrú pohodu vinšujeme vám, štedrosť a hojnosť vašim chalupám.
- Vinšujem vám tieto vianočné sviatky, Pána Krista narodenia. Dobrého zdravíčka a na stôl chlebíčka, do duše radosti, do srdca svornosti.
- Vinšujem vám, vinšujem, tieto slávne sviatky, Krista Pána narodenia, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia a hojného božského požehnania -a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnuť.
Ponúkame vám kvalitné vianočné vence vhodné ako dekorácia na stôl, na dvere, či na zavesenie kdekoľvek na stenu.
Vianočné a novoročné vinše, ktoré sú vtipné sú obľúbené najmä medzi priateľmi. Takéto krátke vianočné priania, môžete taktiež využiť ako vianočné priania kolegom či súrodencom. Smiech a dobrá nálada predsa jednoducho patrí k pohodovej, vianočnej atmosfére.
- Kapor je v mrazáku, kaša sa varí, všetko máš na háku, všetko sa darí.
- prekrásne svieti a všetky salónky pojedli deti.
- Zapchajte komíny, nepustite Santu, použite cement, alebo maltu.
- Nech čerti od vás smolu odnesú, a choroby stratia vašu adresu, veľké príjmy, nízke danea lásky tak primerane.
- Letí anjel s nádielkou, pritom vrtí prdelkou.
- Letí, letí, hádaj kam? Sú tu zasa Vianoce, jed vo mne len tak klokoce. Je to veľký zhon a stres, šľak ma trafí asi dnes. Upratovať, variť, piecť a potom stále iba jesť. V noci volám na raty, žlčníkové záchvaty. Stromček v plameňoch prekrásne nám žiari, ja sa asi nedožijem jari.
Je niečo krajšie ako vianočné priania a vinše z úst detí? My sme deti maličké, sníčky máme v hlavičke. Snívame o darčekoch, čo budú pod stromčekom. Jedna vločka, druhá vločka, kto bol dobrý, ten sa dočká. Všetko sa už ligoce, hurá, idú Vianoce.
Vianoce sú od Ježiška, dal nám lásku do balíčka. Bolo jej dosť, dostal každý, rozdelil ju raz a navždy. Medzi ľudí, kvietočky, zvieratká aj včeličky. Kúsok lásky zo srdiečka, ukry aj ty do balíčka. Máme doma jedličku, na jedličke hviezdičku.