Atény
Architektonické Slohy v Starovekom Grécku
Pre lepšie pochopenie architektonickej hodnoty Diovho chrámu je dôležité poznať základné architektonické slohy, ktoré sa v starovekom Grécku používali. Medzi najvýznamnejšie patria:Dórsky Sloh
Dórsky sloh je jeden z architektonických štýlov starovekého Grécka. Má jednoduchú výzdobu. Je pravdepodobne odvodený z mykénskej drevenej architektúry. Jeho pôvod sa spája s kmeňmi dórskych Grékov. Najstaršie pamiatky dórskeho slohu sú zo 7. storočia p. n. l. Dórsky sloh pôsobí stroho a monumentálne. Medzi najznámejšie stavby z tohto obdobia patria: Partenón, Diov chrám v Olympii.
Iónsky Sloh
Vyhranil sa pravdepodobne v maloázijskej architektúre iónskych gréckych osád. Možno ho doložiť už v 6. storočí p. n. l., ale až o storočie neskôr sa dostáva na pevninu európskeho Grécka. Iónsky stĺp je štíhlejší, vyšší ako dórsky. Pre iónsku architektúru je príznačná zjemnelá vznosnosť. Medzi najznámejšie stavby tohto obdobia patrí Erechteion a chrám Niké na Akropole.
Korintský Sloh
Objavuje sa okolo roku 400 p.n.l. a je charakterizovaný štíhlosťou, výškou stĺpov a dekoratívnosťou hlavíc. Korintská hlavica (podľa povesti vymyslená korintským sochárom Kallimachom), sa vyvíjala od jednoduchého k veľmi zložitému tvaru dekoratívne pretvárajúcemu listy bodliakovitého akantu. Najznámejšia stavba korintského slohu je Lysikratov pomník v Aténach.
Aténska Akropola
Hlavnou časťou väčšiny gréckych miest bola akropola tzv. horné mesto. Akropola v mykénskom období plnila funkciu citadely, neskôr v 1. tisícročí p. n. l. sa stala posvätným miestom s chrámami. Najznámejšia je aténska Akropola.Aténska Akropola je komplex stavieb postavený na návrší kopca Akropolis. Je považovaný za symbol klasického gréckeho umenia a kultúry. Bola strediskom náboženského života. Komplex pozostáva z Propylají, chrámu Erechteion, malého chrámu Atény Niké, svätyne Pandrossos a hlavného chrámu Partenón. Bol postavený v rokoch 447 - 406 p. n. l. Návršie aténskej Akropoly sa dvíha do výšky viac ako 150 metrov. Bolo obývané už v neolite a počas mykénskej doby vďaka jeho vynikajúcej polohe a nedobytnosti.Partenón
Partenón je najväčším chrámom na Akropole. Je zasvätený bohyni Aténe. Partenón znamená v preklade Chrám panny. Postavili ho Iktínius a Kaliikratos. Partenón začali stavať v roku 447 pred n. l. Práca na ňom trvala deväť rokov, pričom za sochárske prevedenie zodpovedal Feidias, priateľ Perikla. Pred samotným chrámom stála Feidiova socha Atény Promachos. Táto plastika odliata z bronzu merala deväť metrov, a v ranom stredoveku bola prevezená do Konštantínopola a tam bola zničená.
Partenón je postavený v dórskom slohu. Priečelie má osem stĺpov a po stranách je 17 stĺpov, čím sa líši od ostatných dórskych chrámov ktoré mali 6 x 13 stĺpov. Všetky stĺpy sú mierne naklonené do vnútra. Podlaha je vydutá stred je vyvýšený od okraja asi o 6 cm a medzery medzi stĺpmi najbližšie k rohom sú menšie. Vnútro Partenónu sa skladalo z dvoch častí. Vo väčšej miestnosti bola umiestnená ďalšia Feidova socha Atény Parthenons, ktorá merala až 12 metrov. Bola vytvorená zo chryselefantiny tzv. zlata a slonoviny. V pravej ruke držala okrídlenú sošku víťazstva, v ľavej štít a kópiu. Vlys: Feidias bol aj autorom iónskeho vlysu, ktorý sa skladal z 92 reliéfnych dosiek, nazývaných metópy, ktoré nezobrazovali výjav z mytológie, ako bolo zvykom, ale priebeh Panatheanských slávností. V dórskych chrámoch boli veľmi zriedkavé. Na mieste sa zachovalo len 41 metop, niekoľko exponátov sa nachádza v Britskom múzeu, kam ich odviezol lord Elgin, ďalšie exponáty sú v parížskom Louvri.
Štíty: Ďalším Feidiovým dielom sú zobrazenia na štítoch Partenónu. Na východnom stĺpe je zobrazené zrodenie Atény z Diovej hlavy, čo má stelesňovať presvedčenie o nadradenosti aténskej demokracie nad ostatným gréckym svetom. Na západnom štíte zobrazil spor medzi Aténou a Poseidónom o vládu nad Atikou. Pôvodne celý štít tvorilo 40 sôch, ale dodnes sa zachovalo menej ako desať, aj to poškodených. Nie je isté, či všetky sochy v štíte zhotovil Feidias, pretože boli osadené až po jeho odchode z Atén. Partenón sa počas ďalších období stal kresťanským kostolom, ale aj islamskou mešitou. Slúžil aj ako sklad pušného prachu počas obliehania Benátčanmi, pričom po zásahu dela tento sklad vybuchol.
Propylaje
Propylaje sú vstupnou bránou na Akropolu. Postavil ju architekt Mnésikles v rokoch 437 - 432 p. n. l. Nachádzajú sa v západnej časti skalnatého návršia. Propylaje sú postavené z bieleho mramoru, tak ako všetky ostatné stavby na Akropole. Stavba sa rozprestiera takmer po celom západnom svahu Akropoly. Strop bol bohato vyzdobený, bol podopretý mramorovými nosníkmi a dvoma radmi iónskych stĺpov. V severnom krídle je Pinakotéka, obrazáreň, kde vystavovali svoje diela umelci z 5. storočia p. n. l. Odpor kňazov z vedľajšieho chrámu Atény Niké znemožnil Mnésiklovi postaviť rovnakú budovu ako je Pinakotéka aj na južnej strane. Svoje plány obmedzil na menšiu otvorenú sálu. Tak ako centrálna budova, aj vedľajšie používajú dórske stĺporadie a dórske rímsy, aj keď hlavná budova má aj iónske stĺporadie. Je to prvá budova, ktorá použila dórske a iónske stĺpy súčasne. Je tiež prvá monumentálna budova z antického obdobia ktorá sa skladá z viacerých budov. Propylaje boli ozdobené majstrovskými dielami maliarov a sochárov.
Propylaje zdieľali osud Atén a Akropoly. V byzantskej dobe sa stali sídlom arcibiskupa, neskoršie si tu zriadil svoje sídlo Florenťan Nerio Acciaiuolli a pri južnom krídle postavil vysokú štvorhrannú vežu, ktorú dal v r. 1875 strhnúť nemecký archeológ Heinrich Schliemann. Ťažkú ranu utrpeli Propylaje r.
Erechteion
Oslavuje víťazstvo Grécka nad Peržanmi. Postavili ho v rokoch 421 - 407 p. n. l. ako posledný z chrámov na Akropole. Je postavený v iónskom slohu z mramoru. Známy je aj ako chrám Atény Polias, čo bolo atické meno pre Poseidona. Kto bol autorom tohto chrámu nie je jasné, ale predpokladá sa, že Kallikrates alebo Mnésikles. Nepravidelný pôdorys svätyne (každá časť je postavená na inom poschodí) bol výsledkom úsilia architektov zjednotiť rozličné kulty a vyrovnať sa s členitým terénom. Bolo tam až 6 rôznych svätýň a každá zasvätená inému kultu. Mnésikles dokázal navzájom všetky tieto prvky spojiť tak obratne, že vzniklo dielo mimoriadneho súladu a architektonickej krásy.
Na západnej strane Erechteionu stojí posvätný olivovník ktorý darovala mestu bohyňa Aténa. V severnej strane sú stopy po Poseidónovom trojzubci - podľa legendy po zabodnutí trojzubca odtiaľ vystrekla morská voda. Jediný ozdobný prvok na Erechteione bol vlys z čierneho eleusinkého kameňa, ktorý zobrazoval priebeh atických slávností a Erichthoniove príhody. Strechu nad predsieňou chrániacou hrob mýtického Kekropa, podopierali karyatídy - stĺpy v tvare žien. Ich autorom bol zrejme Alkamenes, Feidiov žiak. Postavili ho na mieste, kde Aténa a Poseidón odovzdali Aténčanom svoje dary. Počas obradu panathénaji bol kultový obraz zakrývaný posvätným závojom. Pred obrazom bohyne horel oheň v pozlátenej lampe, kam sa raz za rok dolieval čerstvý olej. Vznikajúci dym bol odvádzaný bronzovou palmou. Všetko toto bolo Kallimachovým dielom, ktorý bol preslávený svojou snahou po dokonalosti a pozornosti, ktorú venoval všetkým detailom.
Chrám Atény Niké
Chrám Atény Niké bol postavený v iónskom slohu. Bol v ľavom krídle Propylají. Navrhol ju Kallikartes. Ako aj ostatné budovu bol zničený Peržanmi. Chrám bol postavený z bieleho mramoru. Vo vnútri stála socha Atény Niké, bola vyrobená z dreva, v ľavej ruke držala helmu a v pravej granátové jablko, ktoré bolo symbolom úrodnosti. Severný vlys zobrazoval bitku medzi Grékmi Južný vlys ukazuje víťazstvo nad Peržanmi v bitke pri Plataea. Východný vlys zobrazuje schôdzku bohov Atény, Poseidóna a Dia.
Heródium
Odeion Heroda Attica (divadlo) na západnej časti južnej strany Akropoly je najdôležitejšie zo všetkých antických divadiel. Postavené bolo v roku 861 n. l., na pamiatku manželky Tibéria Klaudia Heróda Atického Rigilli. Zmestilo sa doň 5000 osôb a zakryté bolo strechou. Používalo sa na prednášky a hudobné súťaže. Dnes je ideálnym priestorom pre umelecké predstavenia, patriace pod Aténsky festival, ale aj samostatné. Má amfiteatrické usporiadanie a fantastickú akustiku.
Dionýzovo Divadlo
Dionýzovo divadlo najstaršie divadlo na svete. Postavené bolo v 5 st. p. n. l. Konali sa tam premiéry hier dramatikov ako boli Aischylos, Aristofanes, Euripides a Sofokles. Neskôr toto divadlo prestavali. Najprv diváci sedeli len na svahu kopca, neskôr sa sedávalo na drevených laviciach a až v roku 330 pred n. l. boli nahradené kamennými lavicami. Aké to je, keď na vás dýchnu dejiny? Len si predstavte, že kráčate po boku Perikla alebo Aristotela, aby ste stihli predstavenie v preplnenom divadle.
Hadrianus a Atény
GRÉCKO - Aténčania majú pre rímskeho cisára Hadriana ďalší darček. A nie len tak hocijaký. Uprostred mesta mu postavili víťazný oblúk. O pár rokov skôr mu v divadle vztýčili obriu sochu. Panovník totiž robí pre mesto prvé posledné. Rimania si s obavami prezerajú nového cisára. V lete roku 117 sa ním stáva Hadrianus (76-138). Ten už toho má vo svojich 41 rokoch relatívne veľa za sebou. Doteraz sa mu pritom darilo viac ako dobre, a to ako na poli vojnovom, tak na tom politickom. Obyvatelia Večného mesta by mali byť spokojní. „Čo ale ten jeho podivný vzhľad?“ pýtajú sa jeden druhého. Hadrianus sa totiž neoblieka ako Riman, ale ako Grék. Dokonca nie je hladko oholený, ako je v meste zvykom, ale nosí fúzy ako obyvatelia Peloponézu! Hadrianus je už od detstva veľkým obdivovateľom Grécka. Viac než polovicu doby svojej vlády tak strávi mimo Ríma. Najviac si zamiluje Atény.
Počas štúdií sa o neho zaujímal tak vehementne, až si vyslúžil prezývku Gréčik. Prvýkrát ho však navštívil až ako konzul v roku 111, kedy zamieril k Nikopolu na jeho západnom pobreží, kde sa stretol so slávnym filozofom Epiktetom (asi 55-135). K bránam Atén sa blíži početná výprava. „Konečne zase v milovanom meste,“ vydýchne si na jeseň roku 124 Hadrianus. Potom, čo vyriešil problémy na britských ostrovoch, vypravil sa cisár do dnešného Turecka, ktorého západnú časť zničilo zemetrasenie. Keď nariadil nutné opravy, presunul sa do Grécka. Rýchlo sa pritom ponáhľal do Atén. Niet divu, že si mesto tak obľúbi. Obyvatelia mu už pri prvej návšteve udeľujú čestné občianstvo a zvolia ho archontom, teda členom rady starších.
Pred Hadrianom sa klenie kolosálna budova. Ide o chrám Dia Olympského. Hoci sa s jeho výstavbou začalo už v roku 550 pred n. l., je svätostánok stále nedokončený. Hneď ako cisár dorazí do Atén, rozhodne, aby sa robotníci dali do práce a architektonický skvost dostavali. Do jeho vnútra má byť umiestnená grandiózna socha vládcu bohov, zhotovená zo zlata a slonoviny. „Veľkosťou prekonala všetky skulptúry s výnimkou Rhodského kolosu,“ upozorňuje antický cestovateľ Pausanias (asi 110-180). Vyšší tak je len slávny div sveta. Tiež chrám so 104 stĺpmi, ktorému sa skrátene hovorí Olympeion, sa honosí radom prvenstiev, je napríklad najväčším svätostánkom v Grécku.
Diov Chrám v Aténach
Tento chrám zasvätený bohovi Diovi sa začal stavať v 6. storočí pred n. l. a jeho stavba trvala viac ako šesť storočí. Vo svojej plnej kráse to bol chrám hodný veľkosti najvyššieho gréckeho boha. Meral 108 m x 40 m a zdobilo ho 104 korintských stĺpov. Do dnes sa ich zachovalo len 15. Jeden stĺp leží na zemi, kde padol počas búrky v 19. storočí.
Počiatky centrálnej budovy chrámu siahajú skutočne až do 6. storočia pred našim letopočtom, jeho základy položili synovia aténskeho Peisistrata, okolo roku 515 p. n. l. na mieste dávnejšieho Diovho chrámu. Postavili ho podľa plánov Libóna a Élidy, so základnými rozmermi 64,12x27,68 m a výškou 20,13 m. V období helenizmu pokračovali v stavbe podľa koryntského stavebného poriadku, ale dokončený bol až za vlády cisára Hadriána v roku 132 nášho letopočtu - ako víťazstvo nad plynúcim časom. Olympeion stavali teda šesť a pol storočia.
Okruh svätyne spojili cisárovi stavitelia s mestom Hadrianovým oblúkom. Chrám sa už svojimi rozmermi stal hodným veľkosti Boha: terasa, na ktorej ho postavili, bola taká veľká ako Colosseum, 108x40 metrov. Zdobilo ju 104 koryntských mramorových stĺpov vysokých 17,5 m. Na juhovýchodnej strane sa po zemetrasení v 6. storočí n. l. 13 z nich sa zachovalo dodnes, ďalšie dva stĺpy stoja na západnej strane, ďalej od ,,skameneného lesa“. V tomto chráme postavili neskôr Pseidiasovu sochu Dia.
Tabuľka: Porovnanie Architektonických Slohov
| Sloh | Charakteristika | Príklady |
|---|---|---|
| Dórsky | Jednoduchá výzdoba, strohosť, monumentálnosť | Partenón, Diov chrám v Olympii |
| Iónsky | Štíhlosť, výška, zjemnelá vznosnosť | Erechteion, chrám Niké na Akropole |
| Korintský | Štíhlosť, výška, dekoratívnosť hlavíc | Lysikratov pomník v Aténach |