Nórsko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, má hlboko zakorenené kresťanské tradície. Nóri sú kresťania približne od roku 1000 a protestanti krátko po tom, čo sa začala reformácia. Evanjelicko-luteránska cirkev Nórska je štátnou cirkvou, ktorú domáci volajú skrátene Cirkev Nórska. Poďme sa bližšie pozrieť na históriu, teológiu a súčasnosť tejto významnej inštitúcie.
Katedrála Nidaros v Trondheime, tradičné centrum Nórskej cirkvi.
História a vývoj
Kresťanstvo sa v Nórsku začalo objavovať okolo roku 920, ale spočiatku bolo prijímané vlažne. V 11. storočí prijala krajina kresťanstvo, v 16. storočí dánski kresťania prijali v celej krajine luteranizmus.
Reformácia v Nemecku, iniciovaná Martinom Lutherom, mala obrovský ohlas v celej Európe. Myšlienky reformácie sa začali šíriť z Nemecka do škandinávskych a pobaltských krajín. Luteránska reformácia ako štátne náboženstvo bola uzákonená v roku 1530 vo Švédsku a v roku 1536 v Dánsku. Luteránstvo sa šírilo aj medzi nemeckým obyvateľstvom v Uhorsku, Poľsku a východnom Pobaltí.
Nóri ako národ to so svojou samostatnosťou nemali ľahké. Napriek nie jednoduchým dejinám nezostali zatrpknutí, nie sú v žiadnom kŕči a hlavne nemajú žiadnu potrebu niečo si dokazovať. To vidno v celom národe aj v cirkvi.
Štátna cirkev
Evanjelicko - luteránska cirkev Nórska je štátnou cirkvou. Do roku 2012 bol hlavou cirkvi kráľ, teraz je riadená sama sebou. Od roku 1814 je v Nórsku konštitučná monarchia. Na čele štátu je kráľ ktorý má však len reprezentatívnu funkciu. Zákonodarnú moc má parlament, volený na štyri roky, ktorý menuje premiéra a vládu.
Je rozdelená podobne, ako naša evanjelická cirkev na senioráty, aj keď rozlohou to skôr prirovnám k dištriktom. Majú svojich biskupov, aj biskupky (ženy, predstavte si. a všetci to prežili….) a veľkú samostatnosť.
Teologické základy
Luteránska teológia, hlboko zakorenená v spisoch Martina Luthera, Philipa Melanchthona a ich študentov, ako je zaznamenané v Knihe svornosti (1580), predstavuje komplexný systém viery a praxe. Hoci sa teológia pomenovaná po Lutherovi od 16. storočia uberá rôznymi smermi, je najlepšie jej porozumieť na základe jeho vlastných spisov spolu so spismi Philipa Melanchthona a skupiny ich študentov v Knihe svornosti (1580).
Základom Lutherovej teológie bola Božia všemohúcnosť a zvrchovanosť Božej milosti. Rovnako ústredným v jeho teológii cirkvi a kresťanského života bolo Božie Slovo a luteránske rozlišovanie medzi zákonom a evanjeliom. Boží sľub záchrany obsiahnutý v evanjeliu sa zakladá výlučne na osobe Ježiša Krista a charaktere kresťanskej viery.
Viera pre Luthera neznamenala len súhlas s historickými faktami, ale dôveru, ktorá definuje celého človeka a ktorou prijímame Kristovu spravodlivosť danú zadarmo. Poslušný kresťanský život vyplýva z presvedčenia, že človek je spravodlivý na základe Božieho vyhlásenia, že tomu človeku patrí Kristova spravodlivosť.
Kľúčové koncepty
- Ospravedlnenie vierou: Boží sľub o záchrane a vyslobodení z hriechu sa zakladá výhradne na Kristovom diele. Luther kázal celý príbeh Kristovho diela záchrany.
- Božie Slovo: Boh hovorí k hriešnikom vo Svätom Písme svojim Slovom, ktoré ukazuje, kým Boh je a čo je jeho vôľa pre ľudstvo.
- Zákon a evanjelium: Boh hovorí k svojmu ľudu dvoma odlišnými spôsobmi: cez príkaz a sľub, alebo zákon a evanjelium.
Luther rozlišoval medzi dvoma „druhmi“ spravodlivosti. Hlavnú alebo základnú spravodlivosť, tú v Božích očiach, nazval „spravodlivosť nie z nás“ (iustitia aliena) a neskôr „pasívna spravodlivosť“ (iustitia passiva). Táto spravodlivosť je jadrom identity veriaceho ako Božieho dieťaťa. Nie je založená na zásluhách a udeľuje sa jedine Božou milosťou cez vieru v Krista.
Táto spravodlivosť potom spôsobuje „našu vlastnú spravodlivosť“ (iustitia propria) alebo aktívnu spravodlivosť (iustitia activa). Ako vysvetľuje hlavnými tézami diela O slobode kresťana, kresťania sú pánmi nad každým zlom, pretože Kristus v ich mene každé zlo porazil. Zároveň sú služobníkmi ľudí, spojení a zviazaní s ľudstvom Božím prikázaním slúžiť blížnemu a milovať ho.
| Koncept | Popis |
|---|---|
| Ospravedlnenie vierou | Záchrana a vyslobodenie z hriechu sa zakladá výhradne na Kristovom diele. |
| Božie Slovo | Boh hovorí k hriešnikom vo Svätom Písme, ktoré ukazuje Božiu vôľu a charakter. |
| Zákon a evanjelium | Dva spôsoby, ktorými Boh hovorí k svojmu ľudu: cez príkazy a sľuby. |
Súčasná situácia a výzvy
V súčasnosti už Švédska luteránska cirkev nie je štátnou, ale väčšinovou cirkvou. Katolícka cirkev má vo Švédsku jedinú diecézu v Štokholme, ktorá vznikla v roku 1953 a je podriadená priamo Svätej stolici.
Nórska luteránska cirkev sa ospravedlnila LGBTQ+ ľuďom za diskrimináciu a utrpenie. V 50. rokoch ich označila konferencia biskupov za sociálne nebezpečenstvo celosvetového rozsahu a ich správanie považovala za zvrátené a opovrhnutiahodné.
Pokiaľ ide o kresťanstvo, vieru a jej praktizovanie, do kostola prichádza len zlomok oficiálnych členov. Preto som presvedčený, že skutočnou výzvou nie je ani tak dialóg medzi cirkvami či cirkevnými komunitami, ale evanjelizácia tejto spoločnosti. Naším povolaním je formovať spoločnosť, niekedy však skôr spoločnosť formuje nás.
Štokholmský biskup Anders Arborelius je presvedčený, že aj kresťania z iných cirkví a vierovyznaní a, áno, aj osoby iných vierovyznaní či neveriaci oceňujú pápeža Františka a jeho jednoduchosť a dôveryhodnosť v ohlasovaní evanjelia.
Nóri majú dva oficiálne spisovné jazyky, ale nikde nie je striktne vyžadovaná ich spisovná podoba. V praxi to znamená, že je úplne v poriadku, keď v médiách, na úradoch alebo kdekoľvek inde ľudia hovoria nárečím. Ich dva jazyky nájdete aj v Spevníku, a vedľa nich často aj Samisk - čo je jazyk menšiny, žijúcej na území Nórska.
tags: #norska #luteranska #cirkev #luterani