Levoča a jej okolie bolo osídlené v dobách predhistorických, v mladšej dobe kamennej. Slovanské osídlenie okolia a územia mestá je z 9. - 11. stor. Dejiny mesta sa začínajú až v 11. či 12. storočí. Archeológovia tu odkryli osadu okolo základov románskeho kostola sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia.
Významné míľniky v histórii Levoče
- 1249: Prvá písomná zmienka o Levoči v listine uhorského kráľa Bela IV.
- 1271: Levoča určená ako hlavné administratívne centrum Provincie spišských Sasov.
- 1317: Kráľ Karol Róbert z Anjou označil Levoču za svoje kráľovské mesto.
- Začiatok 15. storočia: Levoča sa stala členom Pentapolitany - zväzu 5 východoslovenských miest.
V 15. a 16. storočí dosiahol hospodársky vývoj Levoče najvyšší stupeň. Mesto podporovalo vzdelanosť a kultúru. Pôsobili tu také osobnosti ako Majster Pavol z Levoče, neskorogotický rezbár, Ján Henkel, známy humanista, Leonard Coxe, anglický poet, žilo tu veľa vplyvných meštianskych rodín.
Koniec 16. storočia bol poznamenaný stavovskými povstaniami v Uhorsku. 17. a 18. storočie bolo obdobím šľachtických povstaní Bocskaya, Bethlena, Rákócziho I., II., ktoré neprispeli k rozkvetu mesta. Z obdobia kuruckých vojen pochádza známa legenda o levočskej bielej panej. Protihabsburské povstania značne finančne vyčerpali mesto. Obchod takmer zanikol, no mesto rástlo po stránke kultúrnej. V roku 1624 založili bratia Brewerovci tlačiareň, v ktorej bolo vydané dielo Jána Amosa Komenského Orbis Pictus, slovenský kancionál Juraja Tranovského - Tranoscius, učebnice, levočské kalendáre i práce mnohých iných literátov.
Pocta Majstrovi
Levoča v 19. a 20. storočí
V 19. storočí má Levoča význam predovšetkým ako administratívne centrum Spiša, sídlo Spišskej župy. V 40-tych rokoch sa stáva vďaka lýceu centrom národného hnutia na východnom Slovensku. Keď na bratislavskom lýceu zosadili z profesúry Ľudovíta Štúra, odišli jeho žiaci práve na levočské ev. lýceum pokračovať vo svojich štúdiách. Z významných slovenských básnikov a dejateľov tu pôsobili: Ján Botto, Janko Kráľ, Ľudovít Kubáni, Pavol Dobšinský, Ján Francisci a iní.
V 20. storočí Levoča vystupuje ako administratívne centrum župného, neskôr okresného charakteru do roku 1960. Od roku 1960 do 1966 patrila do okresu Spišská Nová Ves a od roku 1996 je opäť okresným mestom. V roku 1950 bola vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V roku 1995 navštívil mesto pápež Ján Pavol II., ktorý celebroval sv. Vďaka nespočetnému množstvu historických pamiatok sa mesto Levoča radí medzi najvýznamnejšie mesta Slovenska.
Významné sakrálne pamiatky v Levoči
Cirkev spravuje dve národné kultúrne pamiatky v meste - chrám sv. Jakuba a najvyšší gotický oltár na svete od Majstra Pavla. Chrám sv. Jakuba je gotický trojloďový kostol s mohutnou svätyňou, s gotickou krížovou klembou. Hodnota kostola je v množstve a mimoriadnej kvalite interiérového zariadenia, ktoré ho radia medzi najvýznamnejšie miesta na svete. Zachovaných je 12 gotických a renesančných oltárov, baroková kazateľnica, historický organ a množstvo epitafov.
Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore
Ďalšie kostoly: bazilika navštívenia Panny Márie - pútnický kostol na Mariánskej hore, najväčšie pútnické miesto na Slovensku, dnes patrí medzi svetové pútnické miesta.
Ostatné kostoly v Levoči
- Starý kostol minoritov, tzv. gymnaziálny kostol.
- Kostol sv. Ducha a komplex kláštorných budov stojí za Košickou bránou.
- Evanjelický kostol v tvare gréckeho kríža, v klasicistickom štýle.
- Na Košickej ulici je pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda.
- Gréckokatolícky kostol sv. Anny je v mestskej časti Závada.
Gréckokatolícky kostol sv. Anny v Závade
Gréckokatolícky kostol sv. Anny sa nachádza v mestskej časti Závada. Okrem tohto kostola, gréckokatolícky kostol v Olšavici, podobne ako celá obec, patrí medzi najstaršie sídla a pamiatky Spiša. Prvá kaplnka sa spomína už v roku 1308, kedy vtedajšiemu zemepánovi Mikulášovi zo Žehry tu dovolil spišský prepošt Pavol postaviť kaplnku zasvätenú patrónovi zemepána, sv. Mikulášovi. Dnešný kostol bol pravdepodobne postavený po roku 1325 ako rímskokatolícky, v gotickom slohu, ktorý v 14. storočí vládol. Kostol obklopuje zrekonštruovaný stredoveký múr, na východe s baštou, ktorá plní funkciu brány. Podľa tradície je to pamiatka po husitoch. Asi v 2. polovici 15. stor. Roku 1683 bola farnosť, podobne ako ďalšie gréckokatolícke obce Spiša, pričlenená k Spišskej diecéze, v roku 1787 bola daná mukačevskému biskupstvu a od roku 1820 patrí prešovskému biskupstvu.
Interiér a výzdoba kostola v Olšavici
Oltár predstavuje variant typu ambitovej vrcholne barokovej oltárnej architektúry, bohato zdobenej dynamickým akantom, najmä po stranách strednej časti oltára a v nadstavcoch bočných dverí oltára, vo farebnom kontraste čiernej polychrómie podkladu a zlátenia najmä plastickej výzdoby a ornamentiky. Ide o typ oltárnej architektúry, ktorý na Spiši po roku 1690 a na začiatku 18. storočia uviedla a spopularizovala levočská stolárska dielňa Olafa Engelholma. Oltár je vyzdobený sochárskou kompozíciou korunovania P. Márie a Svätej Trojice. Zvláštnosťou centrálnej výzdoby oltára v Olšavici zostáva dvojica mobilných obrazov - P. Márie (typ P. Márie Póčskej), ktorá je na oltári prevažnú časť liturgického roka a obraz patróna kostola - Sv.
Tabuľová maľba plačúcej Panny Márie (typ svätej Matky Póčskej) - predstavuje klasickú kompozíciu trištvrtepostavy P. Márie s dieťaťom v náručí. P. Mária je odetá v ružovom plášti, ktorým má pokrytú aj hlavu, bohato zdobenom motívom ruží, na pravom pleci iluzívne zdobenom motívom šperku v tvare kosoštvorca s drahokamom v strede. Plášť padá v mierne zvlnených záhyboch od lakťov smerom nadol, po bokoch postavy a cez predlaktie zdvihnutých rúk vo výške pásu vlní v tvare písmena U. Pod pláštom má modrý splývavý šat, pri krku zdobený zlatou výšivkou v tvare písmena V, v dolnej časti je zriasený v symetrických ale mäkko modelovaných vertikálnych záhyboch. Dlaň pravej ruky pridržiava na hrudi, v ohybe lakťa pravej ruky drží dieťa. Postava Ježiška je v ružovom splývavom šate zdobenom pri krku a v dolnej časti iluzívnou zlatou výšivkou. Pravú ruku so zdvihnutým ukazovákom a prostredníkom dvíha v žehnajúcom geste, ľavou rukou pridržiava knihu. Celkový charakter kompozície je archaický, dodržiavajúci akoby kánon ikonopisnej maľby - statický postoj, silne cítená línia obrysových tvarov, označenie postáv na pozadí MtQ (Matka Božia) vpravo vo výške tváre P. Márie a IEX (Iesus Christos) vpravo pri hlave dieťaťa, neutrálne striebrené pozadie.
Na základe výsledkov terajšieho reštaurátorského zásahu a nových zistení v archívnych prameňoch môžeme potvrdiť vznik tejto maľby pred polovicou 18. storočia v rovnakom časovom horizonte so vznikom architektúry a ďalšej výzdoby hlavného oltára. Erb biskupa Olšavského na hlavnom oltári kostola v Olšavici umožňuje bližšie datovať oltár a aj obraz P. Márie do doby úmrtia biskupa Simeona Olšavského v roku 1737 a vymenovania Michala Manuela Olšavského za biskupa mukačevského. Tieto údaje potvrdzuje aj charakter maľby obrazu, ornamentálny aparát - motív baldachýnu, motív ruže a dvojradový perlový náhrdelník možno nájsť na barokových ženských domácich portrétoch od 40. rokov 18. storočia.
| Pamiatka | Popis |
|---|---|
| Chrám sv. Jakuba | Gotický kostol s najvyšším dreveným oltárom na svete. |
| Mariánska hora | Pútnické miesto s Bazilikou Navštívenia Panny Márie. |
| Gréckokatolícky kostol v Olšavici | Kostol s barokovým oltárom a tabuľovou maľbou Panny Márie. |
tags: #grekokatolicky #kostol #levoca