Rozsiahle vrchoviny Východných Karpát v území Slovenskej republiky zaberali v minulosti severné partie žúp Šarišskej a Zemplínskej, resp. určujú geografiu veľkej časti Prešovského kraja. Teritórium obývalo národnostné spoločenstvo Rusínov, presnejšie ich skupina zvaná lemkovská.
Ochrana pamiatkového fondu z vnútornej povahy svojich činností sa zameriava na jestvujúce predmety, stavby alebo územia, ktoré sú nositeľmi pamiatkových hodnôt. Nespočetná bibliografia súvisiaca s týmto odborom logicky dokumentuje matériu, prítomnú a dosiahnuteľnú v konkrétnom čase uskutočňovania výskumu.
Politické, hospodárske alebo sociálne faktory spôsobovali a dodnes prinášajú okolnosti nepriaznivé pretrvávaniu pamiatok: čím väčšmi sa koncentrujú ohrozujúce činitele, tým sa aj skaza pamiatok stáva rýchlejšou. A práve zanikanie drevenej architektúry - vytvorenej z krehkého (nepevného) materiálu - zreteľne svedčí na vzrast ekonomickej kondície obcí, zvyšovanie životného komfortu ich obyvateľov, ale tiež o skutočnostiach „veľkých dejín“ alebo sile živelných katastrof. Medzi vrcholné útvory architektúry z dreva patria kostoly, stavané na slovenskom území od „nepamäti“ a užívané všetkými dominujúcimi kresťanskými konfesiami.
Vlastné dejiny strácania - zanikania drevených cerkví možno rozčleniť podľa základnej chronológie 20. storočia, keď kľúčové prelomy sledovanej témy určujú letopočty 1915 a 1944.
Usudzovanie o väčšine cerkví zaniknutých v období pred vypuknutím prvej svetovej vojny (pred rokom 1914) znejasňuje malá početnosť jestvujúcej dokumentácie. Cerkvi ako súčasť životného priestoru obyvateľov a obcí podliehali ich rozhodnutiam bez ingerencie orgánu na ochranu pamiatok, predovšetkým pri budovaní nového, murovaného kostola. Časť prípadov skazy drevených cerkví spôsobil požiar. V období počiatočnom z hľadiska odborného záujmu sa mnohé cerkvi nikdy nestali panorámou pre fotoobjektív, teda navždy sa stratili, preto jediný doklad existencie podávajú nevizuálne písomné údaje.
Za obdobia pred rokom 1914 autori evidujú zničenie siedmich kostolov. Požiarom dňa 1. mája 1882 zanikla cerkva v obci Andrejová; ešte v dvadsiatych rokoch 20. storočia však jestvovala jej oltárna časť, využívaná ako samostatná kaplnka. Úplnú podobu cerkvi pred požiarom zachoval obraz, pochádzajúci z roku 1882 (por. tiež SPS, I., s. 19). Mnohé podobné osudy ostali nedokumentované (napr. Harhaj - por. SPS, I., s. 394; Svidnička, Ľutina - Divald 1908, 1999). V prvom desaťročí 20. storočia požiar zachvátil cerkvu v obci Nižná Jedľová (9. decembra 1906 - s. 32), zanikla tiež nespomínaná Regetovka (1904) a viaceré ďalšie.
Definitívne odstránenie iných drevených kostolov po začiatku 20. storočia autori spájajú s dátumami novej murovanej stavby, konkrétne v prípadoch obcí Vyškovce (1901), Vislava (1903), Šapinec (1910) a Nižná Pisaná (1913). Pri drevenej cerkvi obce Šarišské Čierne uvádzajú „schátranie po prvej svetovej vojne“ (s. 66), avšak Divald uviedol jej zničenie požiarom už roku 1905.
Priamy stret armád na hornom Šariši a Zemplíne a zabratie do pásma bojových operácií prvej svetovej vojny (november 1914 - máj 1915) spôsobil poškodenie niekoľkých desiatok obcí, neobchádzajúc ani tamojšie drevené cerkvi. Počas ruskej ofenzívy na Bardejov a Giraltovce takto v januári 1915 zanikli objekty v ondavskom údolí pod Beskydským priesmykom: Vyšná Polianka, Nižná Polianka (rozobratý rakúsko-uhorským vojskom na budovanie zákopov) a Hutka - jej dokumentáciu (Divald) pokladáme za výrečné svedectvo skazy.
Podobné straty však utrpeli aj obce Kečkovce a Havranec, nachádzajúce sa pod karpatským hrebeňom viac na východ. Hlbšie vo vnútrozemí prišla o svoj kostol obec Kurimka, zodpovedajúca polohe predchádzajúcich. Vojne v oblasti priliehajúcej k Duklianskemu priesmyku podľahli cerkvi v obciach Vyšný Komárnik, Nižný Komárnik (v oboch nahradené roku 1924, dolná obec konečne v roku 1938 vymenila drevenú kaplnku za nový kostol podľa projektu V. Sičinśkeho), ale aj v obciach položených južnejšie smerom na Stropkov - Oľšavka a Pstriná (rozobratá 1920).
Značné poškodenie kostola v zemplínskej obci Runina súviselo z ofenzívou ruskej armády na Sninu a Humenné, ale murovanú náhradu zabezpečili až roku 1956.
Vojnové udalosti a najmä ich vplyv na obce a obyvateľstvo poznačili nasledujúce obdobie rokov 1918 - 1939, ktorého charakter určovalo republikánske zriadenie česko-slovenského štátu. Do pôsobnosti jeho orgánov náležala ochrana pamiatok, usilujúca o pluralistické zhodnocovanie rôznorodých historických javov. Svoj záujem preto sústredila taktiež na špecifickú drevenú architektúru slovenského východu. Napriek zmene politických tendencií a podmienok však pretrvávali podstatné okolnosti z predchádzajúceho obdobia, vrátane vplyvov nepriaznivých voči pretrvaniu a záchrane drevených cerkví.
Mnohé obce po svetovej vojne si vybudovali nový murovaný kostol. Tieto úsilia vyplývali jednak z poškodenia a nepoužiteľnosti staršej drevenej stavby, ale tiež stáleho rastu zavrhovania, keď ich vnímali ako neadekvátne, málo reprezentatívne a vlastne preukazujúce biedu a porobu užívateľov. Hoci len pozvoľná hospodárska konsolidácia, ktorú tiež zlepšovala peňažná podpora od rodákov zo zámoria, umožnila sakrálnu výstavbu, replikujúcu cudzorodé príklady ruského a ukrajinského pôvodu.
Definitívny zánik dreveného kostola možno podobne ako v predchádzajúcom období určiť podľa datovania novostavby. V nejednom prípade však chýbajú jednoznačnejšie údaje, napr. drevený kostol v obci Cigla podľa fotografie z roku 1922 nevykazuje závažné poškodenie (s. 9). Naopak, obec Varadka, ktorú zasiahli boje pod Beskydským priesmykom, rozoberala poškodenú drevenú cerkvu takmer desať rokov od jej vojnového poškodenia (1924). Obdobne vtedy si murovaný kostol postavila obec Krajná Poľana a zakrátko aj Prituľany (1925), zaberajúc miesta drevených cerkví z 18. storočia.
Sporu medzi gréckokatolíckymi a pravoslávnymi obyvateľmi podľahla drevená cerkva obce Medvedie. Neschodnosť záchrany kostola v obci Šarišský Štiavnik (1926) sa javí ako najvypuklejšia prehra ochrany pamiatok v tomto desaťročí. Jej výnimočnú pamiatkovú hodnotu zvýrazňovala plastickosť stvárnenia striech prekrývajúcich loď a oltárnu časť, prechádzajúca zo štvorcovej základne na polygón (podobné formy: Ladomirová, Nová Sedlica).
Murovaný kostol v roku 1927 postavila obec Závada (okr. Humenné) a v závere desaťročia tiež Krajná Bystrá - úsilie zachrániť túto drevenú cerkvu možno posudzovať podľa písomnej agendy štátneho pamiatkového referátu, ktorý ju odporúčal Muzeálnej slovenskej spoločnosti pre zamýšľaný skanzen v Martine (s. 21-22). Z dekády tridsiatych rokov autori evidujú zánik drevených cerkví v obciach Kružlová (prinášajú fotografiu súbežného jestvovania s murovaným kostolom - s. 29), Strihovce (okr. Snina, 1932) a Piskorovce (okr. Vranov nad Topľou, 1936). Z tohto času tiež pochádza dokumentácia cerkvi v obci Petejovce, ktorá neskôr zanikla pri výstavbe vodnej nádrže Domaša.
Poddukliansky kraj v jeseni 1944 znovu zasiahol vojnový konflikt. Kostoly obcí priamo v bojovej zóne Dukly utrpeli ťažké, ale opraviteľné škody, ktorých potrebnosť súhrnne vyhodnotilo Povereníctvo techniky 3. marca 1948 (Hunkovce, Korejovce, Dobroslava, Krajné Čierno, Ladomirová, Šemetkovce). Úplnej skaze (požiar) však podľahli kostoly obcí v údolí Ondavy - Nižný Mirošov a Nižný Orlík, poškodené už počas prvej svetovej vojny. Snahy zabezpečiť obnovu v medzivojnovom období nemali úspech kvôli nezáujmu obyvateľov oboch obcí.
Poloha Vranova nad Topľou na mape Slovenska
Jednoduchý drevený kostol v obci Dlhoňa jestvoval pred závažným poškodením iba dve desaťročia (post. 1922) a predstavoval náhradu za cerkvu zničenú roku 1915. V zemplínskej časti sledovaného územia autori uvádzajú osudový požiar kostola v obci Príslop (1944), ktorý patril k prvým objektom v pozornosti Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok.
Charakter obdobia druhej polovice 20. storočia, v rozmedzí sledovanom autormi, určovalo politické zriadenie ľudovej demokracie a socializmu. Hoci prinieslo zintenzívnenie záchrany, dokumentácie a „komplexnej“ obnovy drevenej sakrálnej architektúry (budovanie múzeí v prírode - Bardejov, Svidník, Humenné; vyhlásenie súboru za národnú kultúrnu pamiatku), vyskytli sa prípady definitívneho stratenia nezanedbateľných pamiatok.
V lete roku 1949 vyhorel drevený kostol v obci Ondavka, najsevernejšej v povodí Ondavy; „pochádzal z 18. storočia a bol typom východokarpatských trojpriestorových kostolov“ (SPS, II., s. 423). Cerkev počas 19. storočia patrila medzi vôbec prvé skúmané pamiatky, keď ju prebádal Viktor Miškovský (1875) a vybral za reprezentatívny príklad svojho druhu. V jeho čase skutočne zodpovedala citovanému popisu. Fotografia z roku 1924 však preukazuje stav po prvej svetovej vojne: loď a svätyňu pokrývala už jednoduchá sedlová strecha, pôvodný tvar a členenie zostali uchované iba na veži.
Cerkev obce Rovné tvorila predmet v agende Štátneho referátu na ochranu pamiatok (vrátane odporúčania na prevzatie do uvažovaného skanzenu v Martine), Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave a po roku 1945 organizácie štátnej pamiatkovej starostlivosti. Vtedajší výskum mohol konštatovať „trojpriestorovú sakrálnu stavbu so zdôraznením veže ako samostatnej architektonickej jednotky. Zrubová konštrukcia, zvonku krytá šindľom; podstrešná doska, ostenie okien a strešné vežičky pôvodne kolorované. Interiér sa člení na polygonálne zakončené presbytérium, na centrálnu, štvorcovou drevenou kupolou pokrytú loď a na babinec, nad ktorým sa vypína nadstavaná veža. Pred babincom predsieň, krytá prečnievajúcou strechou veže“ (SPS, III., s. 44).
Úsilie zachrániť cerkvu premiestnením do múzea v prírode pri Bardejovských kúpeľoch (1954) zahatali štátne orgány, preto na svojom mieste zanikla v raných šesťdesiatych rokoch (s. 60). Obdobným osudom prešla cerkev obce Nová ...
Ako príklad obnovenej sakrálnej stavby vo Vranove nad Topľou možno uviesť Baziliku Narodenia Panny Márie. Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie, je najcennejšou a najstaršou historickou pamiatkou v meste Vranov na Topľou. Chrám nesie od roku 2008 označenie „minor“ a zaraďuje sa tak k trinástim bazilikám na Slovensku s týmto významným čestným titulom, ktorý pochádza priamo od pápeža.
Do povedomia kresťanov na celom svete sa táto skromne vyzerajúca historická pamiatka dostala vďaka zázračnej udalosti, ktorá sa v regióne udiala. Vzácna historická ikona Panny Márie pochádzajúca od neznámeho autora pred zrakmi miestnych ľudí ronila krvavé slzy. Stalo sa tak v roku 1708.
Kostol pôvodne postavili v roku 1441 františkáni ako kláštorný kostol. Po ich odchode z mesta, prevzali kostol do svojej správy od františkánov evanjelici a spravovali ho v rokoch 1540 - 1672. Následne, v roku 1672, duchovnú správu kostola prevzala mníšska rehoľa Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka takzvaní pavlíni, s ktorými sa bazilika spája dodnes. Hoci pri letmom pohľade zvonku by ste to nepovedali, interiér kostola je veľkolepým barokovým dielom z prvej polovice 18. storočia a osloví každého návštevníka. Zázračná ikona Vranovskej Panny Márie zobrazujúca božiu matku, ktorá drží dieťa na pravom predlaktí, je umiestnená v centre oltárnej nadstavby.
Bazilika Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
V podzemí trnavských kostolov
V tabuľke sú uvedené obce v okolí Vranova nad Topľou a ich kostoly, ktoré boli poškodené počas 2. svetovej vojny:
| Obec | Názov kostola | Stav po vojne |
|---|---|---|
| Nižný Mirošov | Drevený kostol | Úplne zničený (požiar) |
| Nižný Orlík | Drevený kostol | Úplne zničený (požiar) |
| Dlhoňa | Drevený kostol | Závažne poškodený |
| Príslop | Kostol | Osudový požiar |
Je dôležité si pripomínať tragické udalosti 2. svetovej vojny a SNP. Tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania (SNP), ktoré sa udiali na našom území, pripomína aj zoznam vypálených obcí. Obce a mestá boli zničené jednak prechodom frontu, ale aj za trest, pretože sa zapojili do odboja a pomáhali partizánskym skupinám na našom území. Špeciálne komandá nemeckej armády a ďalšie jednotky vraždili civilné obyvateľstvo, rabovali a vypaľovali celé dediny.