História a súčasnosť farností Sučany a Vrútky

Článok sa venuje histórii a súčasnosti farností Sučany a Vrútky, ktoré zohrávajú významnú úlohu v náboženskom živote regiónu Turiec na Slovensku. Priblížime si ich historický vývoj, významné udalosti a osobnosti, ako aj súčasné aktivity a bohoslužby.

Najstaršie dejiny farnosti Vrútky

Prvá písomná zmienka o Vrútkach pochádza z roku 1255. Rovnako aj niekedy v polovici 13. storočia stál vo Vrútkach drevený gotický kostol. Tento kostol stál na mieste dnešného Vrútockého rímskokatolíckeho kostola. Jeho svätyňa bola tam, kde je dnes veža a veža tam, kde sa nachádza presbytérium kostola. Kto a kedy staval dávny kostol a faru, dodnes nevieme. Vrútocký kostol bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Jubileum vysviacky sa podľa tradície svätilo na prvú nedeľu po sviatku Všetkých svätých.

Stredná loď bola z tuhého materiálu, 23 metrov dlhá a 7,5 metra vysoká. Vo svätyni bola drevená klenba, na dvoch miestach boli do kostola dvere. Kostol mal hlavný prenosný oltár, organ, tri posvätené zvony. Na hlavnom oltári bol svätostánok, avšak Sviatosť oltárna tam nebola. Nie je známe ani meno prvého Vrútockého farára. Jedno z prvých mien, ktoré sa uvádza, je farár Pavol z Vrútok „de Ruth“.

Časom, hlavne v 15. storočí, sa však Vrútocké panstvo delilo medzi rôzne vetvy a teda aj možnosti na vydržiavanie farára sa zhoršovali. V Turci sa pomerne rýchlo dozvedeli o Lutherovom učení. Hlavne vďaka Františkovi Révayovi, vtedajšiemu županovi. Ten bol horlivým stúpencom nového učenia a sám si aj dopisoval s Martinom Lutherom. Zmena vyznania však aj napriek tejto skutočnosti neprebiehala zvlášť rýchlo. Ako prvý evanjelický farár sa uvádza Matej Rechtinius z roku 1599. Pri svojom príchode do Turca ešte nebol prívržencom nového učenia, až s väčšinou evanjelických veriacich sa neskôr pripojil ku Lutherovmu učeniu. Vrútocký kostol a fara boli s menším prestávkami od roku 1599 až po rok 1709 v držbe evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Na začiatku 17. storočia bola situácia katolíkov v Turci ťažká. Prím hrali protestanti. V roku 1613 bolo v Turci 14 000 protestantov a naproti tomu len 2891 katolíkov. V roku 1673 sa ale situácia zvrátila v prospech katolíkov, keď získali naspäť skoro všetky kostoly. Medzi nimi aj ten vrútocký. V čase keď bola farnosť neobsadená, bola administrovaná zo susednej farnosti Sučany. Celé obdobie počas stavovských povstaní bolo na Vrútkach veľmi turbulentné. Správu a používanie kostola si medzi sebou prehadzovali protestantský a katolícky duchovný.

Kostol sv. Martina v Martine

Vrútocká farnosť v 18. a 19. storočí

V roku 1710 prevzal vrútockú faru katolícky kňaz, ktorého meno žiaľ nepoznáme. Už v roku 1713 je ale vrútocká fara opäť neobsadená. Vtedy ju spravuje sučiansky farár Pavel Filovič. Po roku 1713 sa slúženie omší viac a viac obmedzovalo. Až v roku 1731 sa vo Vrútkach slúži omša len každú tretiu nedeľu. Podľa knihy cirkevných návštev z 12. augusta 1754 vieme, že vo Vrútkach sa konala omša len raz mesačne. Tento stav trval do roku 1761, kedy sa Vrútky stali filiálkou Sučianskej farnosti. Od roku 1761 sa Vrútočania snažili o ustanovenie vlastného farára, avšak bezvýsledne.

Ďalšie informácie o dejinách vrútockej farnosti čerpáme z vizitačných listín. Hovorí sa tu o zlom stave vrútockej farnosti a kostola. Vrútocká šľachta je v tomto čase nekatolícka. Budova fary je drevená, v dobrom stave. Keďže vo Vrútkach chýba mecén farnosti, kostol a priľahlé budovy čoraz viac chátrali.

V roku 1817 sa na starom kostole zrútila časť strechy pod váhou snehu. Strecha vydržala len nad svätyňou. O kostol sa Vrútočania čoraz menej zaujímali. Až roku 1867, keď sa stal sučianskym farárom Jozef Palovič, sa začalo konať aj vo veci vrútockého kostola. Odkiaľ však vzal peniaze na opravu kostola nie je známe. Od tohto času sa už veriaci starali o kostol vzornejšie.

Dejiny farnosti Vrútky v 20. storočí

Vrútocká farnosť bola opätovne osamostatnená v roku 1899, keď sa odtrhla od materských Sučian. Veriaci podali žiadosť vtedajšiemu banskobystrickému biskupovi Dr. Karolovi Rimelymu v prvej polovici roku 1899. Po zvážení, že materská farnosť sa nachádza ďaleko, počet veriacich rapídne stúpa a Vrútky sa stali najväčším sídlom v Turci, Dr. Rimely poslal veriacich za Petrom Ráth Ruttkayom, generálnym riaditeľom Košicko-bohumínskej železnice. Peter Ráth Ruttkay, čo by potenciálny patrón farnosti, prisľúbil pomoc a už nič nestálo v ceste erigovaniu farnosti v máji 1899.

Prvým Vrútockým farárom sa stal Zoltán Halko. V obnovenej farnosti postavili novú budovu fary na terajšej ulici Sv. Cyrila a Metoda. V roku 1905 bol postavený nový murovaný kostol Sv. Jána Krstiteľa, keďže dovtedajší kostol už nevyhovoval požiadavkám doby. Architektom kostola bol Jozef Pfinn, stavbu zrealizoval Stanislav Zachar. Hlavným sponzorom farnosti bol Peter Ráth Ruttkay. V čase stavby kostola bol dočasne postavený malý drevený kostolík. Novopostavený kostol bol požehnaný 1. októbra 1905 biskupom Alexandrom Radnaiom. Kostol svätého Jána Krstiteľa vo Vrútkach slávnostným spôsobom posvätil (konsekroval) a do oltára vložil relikvie blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej, panny a mučenice 4. septembra 2011 Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup.

Postupom času sa menila budova fary, keďže v roku 1973 bola asanovaná pôvodná budova na ulici Sv. Cyrila a Metoda, nová fara bola na dnešnej Kalocsayovej ulici. Od roku 1987 vďaka pánovi farárovi Jánovi Ďuricovi, je budova fary na dnešnom mieste, na (Mlynskej ulici) Námestí S.

Zoznam farárov Vrútockej farnosti

Prehľad farárov, ktorí pôsobili vo Vrútockej farnosti:

Z Vrútockej farnosti vyšlo tiež niekoľko kňazov - rodákov, z nich je asi najznámejším súčasný žilinský diecézny biskup Mons.

Mons. Tomáš Galis

Erb farnosti Vrútky

Heraldický register Slovenskej republiky vedený na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky potvrdzuje, že erb Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Vrútky má túto podobu: v modrom štíte v červenom hrote ležiaci strieborný baránok prekrývajúci zlatý latinský ďatelinkovitý kríž; v pravom hornom rohu strieborné písmeno X, v ľavom hornom rohu strieborný dvojitý labovitý kríž so skrátenými spodným ramenami. Nad štítom čierny kňazský klobúk s jedným strapcom na každej strane.

Baránok Boží a kríž symbolizujúci patrocínium kostola svätého Jána Krstiteľa, písmeno X v pravom hornom rohu pripomína svätého Františka Xaverského, patróna Banskobystrickej diecézy, kam farnosť v minulosti patrila a dvojitý kríž v ľavom hornom rohu korení v erbe novej Žilinskej diecézy a vyjadruje súčasnú príslušnosť farnosti do tejto diecézy. Čierny kňazský klobúk so šnúrami s jedným uzlom na každej strane predstavuje heraldické odlíšenie erbu farnosti v systéme erbových znamení používaných v Rímskokatolíckej Cirkvi.

Erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky opísaný v tejto listine a farebne vyobrazený v jej strede je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou W - 174/2010. Tento erb, či už vo farebnej, čiernobielej, či inej podobe Farnosť Vrútky môže podľa heraldických zvyklostí používať na svojom majetku hnuteľnom aj nehnuteľnom, najmä na osobných listoch, pečiatkach, ex librisoch a pri všetkých iných vhodných príležitostiach.

Farnosť Sučany

Farnosť Sučany je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie (slávi sa 15. augusta). Farnosť má tri filiálky: Turčiansku Štiavničku, Podhradie a Konské. Administrátor farnosti: Ing. Mgr. Michal Žiaran.

Bohoslužby vo farnosti Sučany

Sväté omše sú slúžené podľa aktuálnych oznamov. Adorácia sa koná vo štvrtok od 17.00 h (pokiaľ je sv. omša večer) a na prvý piatok na záver sv. omše. Modlitba svätého ruženca sa koná cca 40 minút pred sv. omšou. Sviatosť zmierenia sa vysluhuje pol hodinu pred večernými sv. omšami, v prvopiatkovom týždni hodinu pred večernými sv. omšami.

Pri príležitosti odpustovej slávnosti Nanebovzatia Panny Márie sa vo farnosti Sučany 18. Pri slávení sv. omše. V prítomnosti viacerých kňazov ju celebroval ordinár OS a OZ Slovenskej republiky František Rábek. Otec biskup poďakoval farníkom za pomoc v pastoračných aktivitách duchovnému správcovi väzenskej farnosti v Sučanoch donovi Jurajovi Malému SDB. Deň predtým za krásneho slnečného počasia sa veriaci stretli vo farskej záhrade na farskom dni. Správca farnosti Pavol Pečko požehnal nový altánok, ktorý si farníci vybudovali. Bude slúžiť na spoločné stretnutia, duchovné i neformálne rozhovory a prvýkrát ho tak mohli využiť. Pre deti aj rodiny boli pripravené viaceré aktivity a súťaže, nechýbala živá hudba a spev, ako ani súťaž o najlepší koláč tunajších gazdiniek.

Farský deň v Sučanoch

tags: #farnost #sucany #omse