Nezáleží na tom, či ste veriaci alebo nie, kostoly na Slovensku ukrývajú prekvapivé poklady. Urobte si s nami malú púť po bratislavských a slovenských kostoloch a možno budete prekvapení, čo všetko sa v týchto stavbách ukrýva.
Kostoly v Bratislave
Možno ste plánovali zájsť do kostola, no obávate sa nákazy. Ak ste však takto naladení, urobte si spolu s nami malú púť po bratislavských kostoloch.
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, známy ako Blumentál
Na mieste staršieho barokového kostola postavili trojloďový bazilikálny kostol s hranolovou vežou. Kostol na Floriánskom námestí je pomenovaný podľa bývalej štvrte Bratislavy Kvetná dolina, ktorej názov je odvodený z nemeckého názvu Blumenthal. Slávnostná vysviacka za asistencie kardinála primáša Uhorska Dr. Jána Šimora bola v roku 1888.
Farský kostol Ducha Svätého v Devínskej Novej Vsi
Rímskokatolícky farský kostol Ducha Svätého sa nachádza v mestskej časti Bratislavy - Devínska Nová Ves. Podľa literárnych údajov bol kostol postavený okolo r. 1580. Z hľadiska architektúry ho možno charakterizovať ako renesančný jednoloďový sakrálny objekt s polygonálnym uzáverom presbytéria s predstavanou masívnou vežou. V interiéri sú valené lunetové klenby z hrebienkom. Na západnej strane je vstavaný chór z konca 19. storočia, zaklenutý pruskými klenbami. Kostol je vybudovaný z kameňa a má škridľou pokrytú strechu.
V roku 1874 bola postavená nová kazateľnica a vymurovaný chór, ktorý nahradil pôvodný drevený. Zmenilo sa aj zasvätenie jedného bočného oltára. Miesto sv. Lucie je na ňom Panna Mária. Druhý bočný oltár sa stal oltárom Božského srdca až v roku 1912. V tom istom roku dostal kostol aj hlavný oltár, nový kamenný stôl s relikviou sv. Barbory, ktorá bola patrónkou fary od roku 1713. Roku 1947 došlo k významnej úprave. Uskutočnila sa prístavba chóru a bola rozšírená pôvodná organová empora. Chystalo sa obnovenie organu z roku 1752. Použil sa starý píšťalový materiál z pôvodného organu. Kožu na nové mechy zabezpečili miestni žijúci v Amerike. Kostol je dodnes živou pamiatkou prvej generácie chorvátskych kolonistov. Roku 1968 bol uznaný za kultúrnu pamiatku spolu s renesančnou krstiteľnicou.
Chrám svätého Rastislava
Chrám svätého Rastislava v Bratislave je pravoslávny chrám. Nachádza sa na Tomášikovej ulici v mestskej časti Ružinov. Stavba je postavená v byzantskom architektonickom štýle s využitím niektorých moderných prvkov. Autorom projektu je Ing. arch. Milan Andráš. Ide o stavbu z monolitného oceľobetónu. Strecha je pokrytá medeným plechom.
Farský kostol sv. Alžbety, známy ako Modrý kostolík
Jednoloďový secesný kostol, bol postavený v rokoch 1909-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Je charakteristický predovšetkým svojou modrou omietkou a modro glazovanou strešnou krytinou. Pôvodne nebol kostol stavaný ako samostatný objekt. Tvoril súčasť vedľajšieho katolíckeho gymnázia a mal slúžiť ako kaplnka pre študentov.
Kostolík mal byť akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (Sissi), manželky Františka Jozefa II. Lechner touto stavbou vytvoril nový maďarský architektonický štýl. Pôdorys kostola sa pridržiava tradičných slohov. Nová je však úprava omietky, ktorá výrazne pripomína orientálnu ornamentiku. Pre secesiu bola zdrojom príroda a návrat k remeselnej výrobe. Preto na kostolíku nájdeme opakujúce sa prírodné motívy listov a kvetov.
Farský kostol sv. Don Boscana Trnávke
Farský kostol sv. Don Bosca (Trnávka, saleziáni) je na Okružnej 13.
Farský kostol sv. Filipa a Jakuba v Rači
Na území farnosti sa nachádzajú veľmi vzácne architektonické pamiatky. Najvýznamnejšou z nich je farský kostol (od r. 1963 národná kultúrna pamiatka), ktorý sa spomína už v r. 1306 a budova fary, ktorá je situovaná pri kostole. V priebehu storočí mal postupne viacero titulov (Všetkých svätých, sv. Leonard, Panna Mária). Od 1. mája 1844 je kostol zasvätený apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi. V období reformácie patril evanjelikom až do roku 1629.
Fara v Rači sa môže pochváliť aj pôsobením významných osobností v úlohe správcov farnosti, ktorí svojím pôsobením významne prispeli ku kultúrnemu rozvoju farnosti. Bol to najmä slovenský rodoľub Alster Móric, František Víťazoslav Sasinek, Vojtech Rudroff a iní.
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho v Prievoze
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho je rímskokatolícka kaplnka, súčasť kaštieľa v Prievoze, mestskej časti Ružinov. Kaplnku zriadila v roku 1933 v priestoroch zimnej záhrady Kongregácia Dcér svätého Františka z Assisi, ktorá kúpila kaštieľ aj s časťou priľahlého areálu.
Nový evanjelický kostol
Nový evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave je postavený vo funkcionalistickom slohu. V roku 1997 bol kostol zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu a od roku 2002 je v kategórii národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky. Vznikol podľa projektov slovenského architekta Milana Michala Harminca.
Kostol svätého Kríža, Devín
Kostol svätého Kríža (Panny Márie) je pôvodne gotická, neskôr viackrát prestavovaná sakrálna stavba v bratislavskej mestskej časti Devín. Pôvodný jednoloďový kostol bez veže so štvorcovým presbytériom (pravdepodobne z polovice 13. storočia) stavitelia postupne rozšírili na gotické trojlodie. Z rokov 1672 - 1673 sa zachovali účty súvisiace s obnovou starobylého devínskeho kostola. Roku 1772 stavebne upravili vežu kostola a vybudovali hlavný vstupný a bočný portál.
Kaplnka svätej Rozálie
Kaplnka svätej Rozálie je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Lamač na Rozálskej ulici. Kaplnka postavená v rokoch 1680 - 1682 a postaviť ju dalo mesto Bratislava ako pamiatku na veľkú morovú epidémiu, ktorá v rokoch 1678 - 1679 sužovala mesto.
Františkánsky kostol
Kostol Zvestovania Pána a kláštor menších bratov františkánov (ľudovo Františkánsky kostol) je pôvodne gotický, neskôr slohovo upravovaný súbor sakrálnych stavieb v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Kostol je historicky najstaršou, dodnes zachovanou sakrálnou stavbou v hlavnom meste.
Prvou zo stavieb v dnešnom komplexe bola budova kláštora. V roku 1209 pápež Inocent III. schválil regule nového cirkevného rádu - františkánov. Nasledovníci svätého Františka veľmi rýchlo rozširovali svoju pôsobnosť v mnohých krajinch vtedajšej Európy, Uhorsko nevynímajúc. Už onedlho po založení rehole sa jej príslušníci usadili v Trnave, Nitre, Košicich ako aj v Prešporku.
Kostol sv. Michala
Kaplnka sv. Michala
Kostol Ducha Svätého v Dúbravke
Rímskokatolícky kostol Ducha Svätého v Dúbravke vysvätili dňa 26. októbra 2002. Základný kameň ešte v roku 1995 posvätil pápež Ján Pavol II. počas svojej návštevy na Slovensku. Titulom chrámu bolo: „Zasvätenie Duchu Svätému, ktorého v dnešných veľmi ťažkých časoch veľmi potrebujeme.“ Jedná sa o atypický objekt s kruhovým pôdorysom s netradične riešenou strechou, ktorá má výšku 30 metrov. Obsahuje chrámovú aj pastoračnú časť.
Kostol je dielom architektov Ing. arch. Ľudovíta Režuchu a Ing. arch. Mariána Luptáka. Namiesto oltárneho obrazu visí na stene kovová podoba Ducha Svätého - holubice. Ide o dielo majstra Jurovatého. Pod ňou je umiestnený svätostánok. Ľavej strane svätostánku dominuje "Večné Svetlo" ako znak prítomnosti Ježiša Krista vo Sviatosti Oltárnej, a nad svätostánkom je nápis IHS. Steny kostola sú vymaľované jednoducho, na bielo. V zadnej časti kostola sa nachádza malý chór, ktorý podopierajú 4 stĺpy a vystupuje sa naň dvomi točitými schodiskami po oboch jeho stranách. Na chóre sa nchádza elektrický organ. Kostol má 3 vchody, z ktorých sa využíva najmä hlavný vchod, ktorý je na západnej strane kostola. Z hlavného vchodu je priamy pohľad na oltár. Kostol má kapacitu približne 600 ľudí.
Kostol Ducha Svätého v Žehre
Obec Žehra sa nachádza 10 km juhovýchodne od Spišského Podhradia. Kostolík je už zďaleka viditeľný a ľahko rozpoznateľný vďaka jedinečnému tvaru strechy veže. Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol. Kostolík je sprístupnený turistom aj s odborným výkladom. Vstupné je 0,5 až 2,0 eura. V mesiacoch júl a august je otvorený v určených hodinách počas celého týždňa, mimo sezóny na požiadanie.
V roku 1245 dostal zemepán Ján Sigray od spišského prepošta Mateja povolenie postaviť v obci kostol. Išlo o neveľký ranogotický objekt typickej dispozície v podobe pozdĺžnej lode so štvorcovým presbytériom. O niečo neskôr, snáď ešte koncom 13. V poslednej štvrtine 14. V roku 1563 sa kostolík stal evanjelickým a katolíkom bol vrátený až po roku 1638, keď sa obec dostala do vlastníctva Csákyovcov (udáva sa aj rok 1632). V roku 1652 bol kostolík barokovo upravovaný, pričom úpravy sa dotkli najmä interiéru (nový hlavný oltár a zatretie stredovekých fresiek). O niečo neskôr boli zbarokizované bočné oltáre. V priebehu 18. storočia pribudla z juhu pred hlavným vchodom murovaná predsieň.
Maľby v lodi boli opätovne odkryté v roku 1870, v presbytériu v roku 1877. Prvý archeologický výskum sa v kostolíku uskutočnil už v roku 1884. V rokoch 1956 až 59 boli zreštaurované nástenné maľby. Viac ako desaťročná rozsiahla obnova chrámu sa začala v roku 2009.
Náhrobný kameň Jána Sigraya
Z konca 13. storočia sa v kostolíku zachoval aj náhrobný kameň Jána Sigraya zdobený zloženým reliéfom kríža. Tvorí ho v hornej časti grécky kríž, ktorého ramená sú tvorené menšími krížmi, v strede jednoduchý kríž v kruhu ako symbol Krista a tento celok stojí na štylizovanom trojvrší či trojlístku.
Fresky
Kostolík je známy svojimi hodnotnými freskami. Najstaršie maľby sú konsekračné kríže ešte z konca 13. V prvej fáze datovanej do poslednej štvrtine 14. storočia (70. - 80.
Na stenách presbytéria nájdeme výjavy z pašiového cyklu, veľkoryso poňaté Korunovanie Panny Márie, Zvestovanie a trocha netradične i dvojicu sv. Kozmu a Damiána. Na klenbe medzi rebrami sú postavy Krista, Madony, Abraháma a nezvyčajne stvárnenej Najsv. Trojice v podobe troch hláv na jednom tele.
Po prestavbe na dvojlodie vznikli dva obrazy na severnej stene lode. Ide o výjav Piety a najmä známy Živý Kríž, bohatý na významy a symboly, ktorého centrom je Kristus ukrižovaný na vetvovom kríži s výhonkami. Okrem tradičných postáv (Adam a Eva, korunovaná Cirkev, zúbožená Synagóga, anjeli) tu nájdeme aj postavu kľačiaceho donátora z rodu Sigrayovcov.
Tieto dva obrazy boli v druhej polovici 15. storočia prekryté rozsiahlejšou freskovou výzdobou, ktorá zobrazovala výjavy zo života Panny Márie a tzv. ladislavovskú legendu, súboj kráľa sv. Ladislava s Kumánom a záchrana unesenej devy.
V dlažbe kostolíka pod lavicami pre veriacich je osadených viacero hodnotných renesančných náhrobkov členov rodu Sigrayovcov a ďalších významných osôb zo 17.
Z archeologického výskumu v roku 1884 sa nám zachovala aj správa, ktorú našli bádatelia pri neskorších vykopávkach v sklenej fľaštičke od kvapiek proti bolesti žalúdka.
Papierový model kostolíka v mierke 1:100 vydala organizácia Košice Región Turizmus v roku 2017.
Malebný chrám zaujal aj viacerých výtvarníkov, napr.
Rímsko-katolícky kostol sv. Ducha v Moldave nad Bodvou
Rímskokatolícky kostol sv. Ducha je jednoloďová gotická stavba v meste Moldava nad Bodvou s polygonálne ukončeným presbytériom a mierne predstavanou vežou z 13. Gotický rímsko-katolícky kostol sv. V 15. Po požiari v roku 1794 došlo k zničeniu značnej časti gotickej stavby, z ktorej sa dnes dochovalo presbytérium s vysokými gotickými oknami s kružbou a monumentálny portál inšpirovaný architektúrou dómu sv.
Na jeho obhliadku je potrebné dohodnúť si termín s Infocentrom Moldava nad Bodvou, ktoré sa v meste nachádza na Hlavnej ulici č.
Svätá Barbora
Relikvie, svätý: V kostole sa v oltári nachádza relikvia sv. Svätá Barbora bola šľachtičná z Malej Ázie, neskôr mučenica a svätica. Žila na prelome 3. a 4. storočia. O živote svätej Barbory niet historických záznamov. Preto sú údaje o jej živote založené iba na legendách. Podľa nich sa narodila bohatému pohanskému šľachticovi. Ten, aby ju ochránil pred kresťanskými vplyvmi ako aj nápadníkmi, dal pre ňu postaviť vežu, do ktorej ju uväznil. Barbora sa aj napriek tomu stala kresťankou, keď ju v otcovej neprítomnosti tajne pokrstil kňaz prestrojený za lekára. Aby dokázala svoju vieru v Krista, dala vo veži murárom vysekať k dvom existujúcim oknám ešte jedno, tak aby jej navždy symbolizovali najsvätejšiu Trojicu. Otec sa po príchode veľmi rozhneval a chcel ju zabiť. Barbore sa podarilo ujsť do lesa, kde sa pred ňou zázračne otvorila skala, ktorá sa stala jej úkrytom. Vďaka zrade istého pastiera ju však otec chytil a vydal úradom. Dostala sa pred sudcu Marciana, ktorý po márnom prehováraní, aby sa svojej viery zriekla, dal Barboru mučiť. Podstúpila rôzne muky; pri bičovaní bola prítomná dievčina menom Juliana, ktorá sa zo solidárnosti tiež prihlásila ku kresťanstvu. Barborino martýrium ukončila až poprava sťatím. Podľa legendy bol jej katom vlastný otec, ktorý zahynul okamžite po vykonaní rozsudku (údajne ho zabil blesk). Tesne pred popravou prosila Barbora Krista, aby všetci, ktorí si pripomínajú jej utrpenie, boli ušetrení od smrteľných múk. Jej prosba bola vyslyšaná. Podľa jednej tradície sa Barborine ostatky okolo roku 1000 dostali do Benátok, kde boli uložené v Bazilike svätého Marka; neskôr boli prenesené do kláštora svätého Jána Evanjelistu na ostrov Torcello v Benátskej lagúne. Podľa inej tradície sa jej ostatky dostali najprv do Konštantínopola a odtiaľ sa neskôr dostali do Kyjeva, kam ich so sebou doviezla Barbora, dcéra byzantského cisára Alexia Komnena, ktorá sa vydala za kyjevské veľkoknieža Michala Svjatopolka. Tam boli uložené najprv v chráme sv. Michala, dnes sa nachádzajú vo Vladimírskom katedrálnom chráme (sobore). Svätá Barbora patrí do skupiny štrnástich pomocníkov v núdzi a spolu so svätou Katarínou Alexandrijskou, svätou Dorotou a svätou Margitou tvorí skupinu štyroch veľkých panien. V gréckokatolíckej cirkvi je uctievaná ako veľkomučenica, jej sviatok (4. decembra) má stupeň šestiričného (malého) sviatku s malým slávoslovím. Na ikonách býva zobrazovaná spravidla s krížom v ruke.
tags: #kostol #ducha #svateho #wikippedia