Otázka prijímania Eucharistie, konkrétne chleba namočeného vo víne, je zaujímavou témou, ktorá sa dotýka rôznych kresťanských cirkví a ich tradícií. V tomto článku sa pozrieme na historické a teologické aspekty tejto praxe, ako aj na rozdiely medzi jednotlivými cirkvami.
Prijímanie Eucharistie je dôležitou súčasťou kresťanského života.
Historický kontext prijímania Eucharistie
Starobylá prax, pri ktorej sviatosti krstu, myropomazania (v západnej terminológii birmovania) a Eucharistie tvorili jednotu, bola od začiatku bežná vo všetkých východných a západných cirkvách. To potvrdzujú cirkevní otcovia aj liturgické knihy miestnych cirkví. Dnes existujú rôzne liturgické a historické štúdie, ktoré sa zaoberajú časom a dôvodmi, ktoré viedli latinskú cirkev k tomu, aby oddelila sviatosť myropomazania od krstu a myropomazanie posunula na neskoršie ako udeľovanie Eucharistie. Medzi mnohými dokumentami, ktoré dosvedčujú jestvovanie a rozšírenie praxe prijímania Eucharistie deťmi aj na Západe možno spomenúť Gelaziov, Galský alebo Gregorov sakramentár (euchologion), Ordo Romanus zo 7. storočia.
Východné cirkvi a prijímanie
Východné katolícke cirkvi, ktoré obnovili jednotu s Rímom, sa postupne presadzovali latinská teológia a prax. Východní kresťania si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a svoj spôsob života a že sa v tom nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj. Ak sa však od nich nenáležite odchýlili vinou okolností alebo niektorých osôb, nech sa usilujú vrátiť k starootcovským tradíciám.
U gréckokatolíkov sa nepije z kalicha, ale farár namočený chlebík vo víne hádže ľuďom do úst na takej lyžičke a teda je to aj hygienické. U pravoslávnych som zase videla, že oni tu lyžičku dávajú do úst a oblížu a to mi teda príde dosť hnusne.
Prijímanie u gréckokatolíkov prebieha pomocou lyžičky.
Západné cirkvi a prijímanie
Na Západe sa prax prijímania detí začala vytrácať medzi 12. a 13. storočím. Tento vývoj bol dôsledkom postupného odlučovania veriacich od prijímania pod spôsobom vína, ba čo viac, v postupnom odlučovaní od prijímania všeobecne, a v rastúcom postoji k Eucharistii sústredenom viac na adoráciu a eucharistickú pobožnosť ako na prijímanie. V rímskokatolíckej cirkvi kňazi podávajú len telo (oblátku) a krv (víno) pijú iba oni. To, ze u r/k sa prijima len oblatka je znakom toho, ze farari su lepsi, ako obycajni ludia a oni mozu prijimat aj krv(vino). Pochadza to este zo stredoveku.
Synody v Trèves (1227), Bordeaux (1255) a v Bayeux (1300) už zakazujú podávať Eucharistiu deťom, ale na druhej strane v niektorých oblastiach, napríklad v Beauvais, táto prax pokračuje až do 15. storočia.
Rozdiely medzi cirkvami
Robert sa pozastavil nad tým, prečo kalvíni majú aj víno a u katolíkov si víno odpije len kňaz. Všetky ostatné tri cirkvi dávajú i telo i krv.
Kardinál Sarah: „Lepšie je prijímať Eucharistiu do úst“
Teologické aspekty Eucharistie
Podľa vyjadrenia Druhého vatikánskeho koncilu, rozmanitosť v Cirkvi nielenže nie je na škodu jej jednote, ale ju skôr robí očividnou. A teda katolícka Cirkev chce, aby zostali zachované bez narušenia tradície jednotlivých miestnych cirkví a či obradov. Koncil uisťuje, že východní kresťania si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a svoj spôsob života a že sa v tom nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj. Ak sa však od nich nenáležite odchýlili vinou okolností alebo niektorých osôb, nech sa usilujú vrátiť k starootcovským tradíciám.
V 10 prikázaniach je nezosmilníš alebo nescudzoložíš? Cize predtym, ako cirkev vymyslela cirkevne sobase boli smilnici vsetci nejakych par tisicroci.
Tabuľka: Porovnanie prijímania Eucharistie v rôznych cirkvách
| Cirkev | Telo | Krv | Spôsob prijímania |
|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka | Oblátka | Víno (len pre kňazov) | Do úst |
| Gréckokatolícka | Chlieb namočený vo víne | - | Lyžičkou do úst |
| Pravoslávna | Chlieb namočený vo víne | - | Lyžičkou do úst |
| Kalvínska | Chlieb | Víno | Do úst |
Dôležité je to, ako to citim vo svojom srdci a ako to mam urovnane v hlave. A to, keby sa mi niekto napr.