História Bratislavy je úzko spätá s cirkevnými dejinami a pôsobením rôznych reholí v meste. Kostol sv. Alžbety zohrával významnú úlohu v náboženskom a spoločenskom živote Bratislavy od stredoveku až po súčasnosť.
Kostol sv. Alžbety (Modrý kostolík) v Bratislave
Počiatky a stredovek
Najneskôr koncom 10. storočia sa do regiónu dostala východná kultúra. Nie od začiatku, tak istotne od 11. storočia. Nová kristianizácia prebiehala v 11. - 13. storočí. Ešte aj v roku 1232 išlo zistiť pravdu (ad praudam) do Varadína (Oradea Mare). Až do začiatku 13. storočia kapituly boli pod ochranou opevnenia bratislavského hradu.
O obranyschopnosti hradu svedčí aj to, že kam chodili ľudia na bohoslužby. Tí sa museli usadiť v podhradí, kde bol zakrátko presídlený aj kostol. Malý kostol (kaplnka) s patrocíniom sv. Salvátora stála už od najstarších čias, najneskoršie od konca 11. storočia. V 12. storočí malý kostol dostal dvojité patrocínium (sv. Salvátor a sv. Martin). Jednotlivé súčasti posledné archeologické nálezy datujú do 12. storočia. Sv. kajúcničky (penitentes) usadené pri kostole. Kult Márie Magdalény dostal až v 11. storočí.
Františkánsky kláštor sa v Bratislave nachádzal už okolo roku 1235. Slovensko sa dostala v druhej pol. 13. storočia. Na prelome 13. -14. storočia existovali v Bratislave, okrem hlavnofarského kostola sv. Martina, kostoly sv. Vavrinca a sv. Michala, ktorých kostoly boli zrúcané roku 1529. Kaplnku sv. Antona v Bratislave, ktorá vznikla koncom 12. storočia, udržiaval hospodársky dvor kláštor sv. Kríža.
Keď kráľ Ondrej III. povolil roku 1291 stavbu mestských hradieb. Špitál sv. Dnes je doteraz známy z roku 1369. Na predmestí rástol nový špitál (novum hospitale). Špitál sv. Ladislava pokladal za zakladateľa špitála kráľa sv. Štefana. Darovanie patronátneho práva nad špitálom s kaplnkou sv. Antona schválil 17. júla 1369 arcibiskup z roku 1369. Keď 2. februára 1369 richtárovi Hertvikovi protestovali synovia komesa Hambathona ohľadom vinice na bratislavskom vrchu, farár zo Sv. Spasiteľa odkázal záduším 12. júna 1369 jednu vinicu na vŕšku Ohňavy (Hohney), ktorí prispievali na kostol sv. Víta zo Špačiniec.
Kráľ nariadil 3. júna 1369, aby sa mesto pričinilo o ich vydanie. Bratislavská kapitula sa 27. júna 1369 zaviazala mestu, že vežu opraví. Bratislavskej kapituly z 13. septembra 1369 potvrdili dlh bratislavskému kanonikovi. Cisterciti potvrdili 15. septembra 1369 za prenajatý dvor a Praču. Koncom 14. a na začiatku 15. storočia mali v rukách väčšinu bratislavských kanonikátov Luxemburgský biskupi.
Významné udalosti v stredoveku
- 1235: Františkánsky kláštor sa nachádza v Bratislave.
- 1291: Kráľ Ondrej III. povoľuje stavbu mestských hradieb.
- Koncom 12. storočia: Vzniká kaplnka sv. Antona.
- 1369: Prvá zmienka o špitáli sv. Ladislava.
Cirkevné vlastníctvo a spory v 14. a 15. storočí
Pannonhalmský opát a kláštor predali 14. februára 1369 mestu za 28 hrivien ulicu. Cirkvi pri nadobúdaní majetku odrazil zák. čl. 20 z 11. júna 1369. Spory mesta s klérom boli neraz problematickým vzťahom. Vlastníctvo mesta a mešťanov bolo čoraz zjavnejšie od 14. storočia. Bratislavskej kapituly roku 1433 o domy, vinice a ornú pôdu. Tak napríklad domy boli zanedbávané a pustli.
V druhom dekréte kráľa Vladislava II. z 8. júna 1495 bolo v čl. 6, že zmienený majetok treba dať do prenájmu mešťanom, ktorí by ich mohli a mali záujem opraviť. V celej krajine rozmáhali lúpežné prepady o čom upovedomil 24. apríla 1495 arcivojvoda Ferdinand .
Už v roku 1394 existovalo 13 desiatkových okruhov v arcidiecéze na Slovensku, tri prepošstvá a archidiakonátov, z toho Turniansky archidiakonát. Arcibiskupom v Bratislave založeného r. 1465, počnúc od profesorských platov. Rehoľa v 14. - 16. storočí si majetok v Bratislave udržali. Samotnej Bratislavskej kapitule musel kráľ Vladislav II. 11. júna 1495 prikázať, aby sa starala o majetok.
Tabuľka: Cirkevné inštitúcie a majetok v Bratislave (14. - 15. storočie)
| Inštitúcia | Majetok/Činnosť |
|---|---|
| Pannonhalmský kláštor | Ulica predaná mestu |
| Bratislavská kapitula | Domy, vinice, orná pôda, spory s mestom |
| Arcidiecéza | 13 desiatkových okruhov |
| Rehole | Udržiavanie majetku |
Neskorejšie obdobie
Sv. Alžbeta Uhorská sa narodila v roku 1207. Zomrela 24-ročná 17.11.1231. V roku 1950 bol kostol odňatý cirkvi, z kultúrnej sály Veritas sa stalo nechválne známe kino Dukla, ktoré zrušili v roku 1973. Dominikáni v roku 1990 kostol, kultúrnu sálu i kláštor získali späť.
Košická arcidiecéza si pripomína jubileum umučenia svätých košických mučeníkov. Rehoľu ústne schválil pápež Pavol III. 3. septembra 1539 a cirkevnoprávne ju potvrdil bulou Regimini militantis Ecclesiae dňa 27. septembra 1540. Chronológia udalostí týkajúcich sa jezuitov a košických mučeníkov: 1534 - 15. augusta - Založenie Spoločnosti Ježišovej Ignácom z Loyoly. 1540 - 27. septembra - Pápež Pavol III. potvrdil Spoločnosť Ježišovu bulou Regimini militantis Ecclesiae. 1556 - 31. júla - Smrť Ignáca z Loyoly. 1561 - 1. januára - Ferdinand I. povoláva jezuitov do Uhorska. 1773 - 21. júl - Spoločnosť Ježišova bola na nátlak európskych panovníkov pápežom Klementom XIV. zrušená všade, kde sa čítal pápežský dokument (breve - list Dominus ac Redemptor). 1814 - 7. august - Spoločnosť Ježišova obnovená pápežom Piom VII. 1995 - 2. júla - Svätorečenie košických mučeníkov pápežom Jánom Pavlom II.
Svätí traja košickí mučeníci, Marek Križin, Melichar Grodecký, Štefan Pongrác boli v noci zo 6. na 7 septembra 1619 ohavným spôsobom umučení za to, že odmietli vzdať sa katolíckej viery. Ich smrť je pripomenutím všetkým pokrsteným katolíkom, že byť pokrstený v katolíckej viere je najväčším darom a táto viera sa má žiť až do krajnosti a nemožno sa jej vzdať. Traja Košickí mučeníci pred 25. rokmi svätorečil Svätý Ján Pavol II. práve tu na letisku v mestskej časti Košice - Barca pred 25 rokmi svätorečil blahoslavených Košických mučeníkov - Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca. Kanonizácia košických mučeníkov v Košiciach na letisku časti Barca bol najdôležitejší bod návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995. V homílii pápež Ján Pavol II. povedal: "Túžim spievať Te Deum spolu s vami na slovenskej pôde tu v Košiciach. Dnes si s vďačným obdivom pripomíname týchto troch svedkov evanjelia. Oni aj v čase skúšky odolali lákaniam i mukám a radšej podstúpili smrť, ako by mali zaprieť vieru a vernosť Kristovi a Cirkvi.
Začiatok pôsobenia Spoločnosti Ježišovej v Košiciach siaha do obdobia začiatkov samotnej rehole, teda do roku 1563. Pobyt jezuitov v Košiciach, do zrušenia rehole v roku 1773, bol dva razy prerušený: za povstania Juraja Rákociho v rokoch 1645 - 1649 a za povstania Imricha Tökölyho od 19. augusta 1682 do 2. januára 1685. V roku 1950 pôsobenie jezuitov v Košiciach bolo násilne prerušené komunistickým režimom na 40 rokov. V roku 1990 objekt bol vrátený jezuitom. 24. októbra 2009 kaplnka bola povýšená a posvätená na kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. V súčasnosti sa Jezuiti venujú hlavne pastoračnej činnosti v kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ale aj pastoračnej službe chlapcom ubytovaným v internáte.
Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Košiciach
Začiatok pôsobenia jezuitov v Trnave siaha do roku 1561. V Trnave sa nachádza viacero pamiatok spojených s ich pôsobením: Katedrála sv. Jána Krstiteľa, Trnavská univerzita, Seminár sv. Štefana, Seminár sv. Imricha (Emericín), Univerzitný kostol (dnes Paulínov), Seminár pre šľachticov (Rubrorum), Seminár sv. Pavla, sv. Alžbetka n. o. Naše zariadenia sú Centrum pre deti a rodiny, Súkromná materská škola Alžbetka, Zariadenie pre seniorov DOM SV. JOZEFA, Raslavice, Zariadenie sociálnych služieb VYKUPITEĽ, Nesvady.
tags: #rehola #sv #alzbety #predstavena