Fašiangy sú obdobím radosti a zábavy, ktoré predchádza pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou. Toto obdobie, plné hudby, tanca a hodovania, je hlboko zakorenené v slovenských tradíciách a kultúre.
Fašiangový sprievod v Ružomberku.
Fašiangy: Čas radosti a hodovania
Fašiangy sú doba od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Už naši predkovia sa pred nastávajúcim pôstom radi zabávali a spievali jednu z našich najznámejších slovenských ľudových pesničiek, Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde.
Najznámejšie a zároveň najveselšie sú posledné dni fašiangu, spojené s radovánkami a hodovaním. Každý sa snažil užiť si tieto krátke chvíle ako najlepšie vedel. Veselil sa bohatý aj chudobný, pán aj sluha, majster aj tovariš.
Gazdinky ešte aj dnes s obľubou pripravujú rôzne sviatočné jedlá, ku ktorým okrem pampúchov a šišiek patria aj voňavé fánky. Čas zabíjačiek, svadieb a fašiangových zábav. V týchto dňoch Fašiangy vrcholia a tradícia káže sa dobre aj zabávať a hodovať.
V minulosti boli organizované maškarné sprievody, ktoré si svoju tradíciu zachovávajú dodnes. Tradícia obchôdzok s maskami nás stále sprevádza. Nezabúda sa na ne najmä na vidieku, v menších dedinkách.
Fašiangové tradície, spojené so sprievodmi maskovaných ľudí, boli akýmsi prechodom medzi Vianocami a Veľkonočnými sviatkami. O fašiangoch sa dozvedáme z písomností už z 13. storočia. Naši dávni predkovia sa na bujaré oslavy veľmi tešili, čo bolo ale tŕňom v oku pre cirkev. Vtedy bývali fašiangy oveľa hlučnejšie ako dnes.
Fašiangové zvyky a tradície
Fašiangy vždy sprevádzalo tajomno a veľa roztopašnej zábavy, masiek a prekáračiek. Posledné dni tohto žartovného obdobia by mali byť plné bujarej zábavy. A potom cez pôst by sa mali ľudia uskromniť - v zábave i v jedle.
V minulosti mali byť masky čo najstrašidelnejšie. To preto, aby odplašili všetko zlé. Dodnes tento strašidelný a čarovný zvyk pretrval. Má ísť o uvoľnenú nekonvenčnú zábavu, keď sa na istý čas porušia zaužívané normy správania. Poďme sa teda spolu zabaviť.
Napríklad, Revúcke fašiangy vyvrcholili v utorok 9. februára 2016 veselým sprievodom masiek centrom mesta. Nechýbali krojované skupinky, kôň, turoň, koza a ďalšie pestré masky detí. A odmena? Samozrejme voňavé šišky, lízadlá, teplý čajík či varené víno.
Veľká noc: Sviatky jari a kresťanskej tradície
Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Okrem náboženského významu má Veľká noc aj silné prepojenie s príchodom jari a oslavou nového života.
Medzi naše hlavné tradičné zvyky patrí 40-dňový pôst, požehnanie bahniatok na Kvetnú nedeľu (nedeľa pred Veľkou nocou) a špecifické tradície spojené s každým dňom Svätého týždňa - Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota predchádzajú Veľkonočnej nedeli a napokon príde Veľkonočný pondelok, ktorý je charakteristický šibačkou a oblievačkou, ktoré symbolizujú zdravie, krásu a plodnosť.
Veľkonočné zvyky a tradície
- Šibačka a oblievačka: Symbolizujú zdravie, krásu a plodnosť.
- Maľovanie vajíčok: Vajíčka sú symbolom nového života a jari.
- Pečenie veľkonočných koláčov: Koláče ako mazanec a baránok sú tradičnou súčasťou veľkonočného stola.
- Hľadanie vajíčok: Zábavná aktivita pre deti, pri ktorej hľadajú vajíčka ukryté v záhrade alebo v dome.
Slovenské kraslice.
Detské riekanky, vinše a koledy
Čo by to boli za veľkonočné sviatky, keby naše deti nemali okrem korbáčov a kraslíc pripravenú aj krátku či dlhšiu riekanku?
Ponúkame vám tie najkrajšie rýmované - tradičné aj originálne vinšovačky:
1) Veľká noc, Veľká noc, kedyže už bude? Ktorýže ma šuhaj oblievati príde?
2) Oblievaj mi, šuhaj, vlasy aj hlavičku, ale mi zašanuj tú moju sukničku.
3) Toto vajíčko, moje srdiečko, koho ja milujem, tomu ho darujem!
4) To vajíčko rysované, kvietočkami cifrované, tomu ho ja venujem, koho verne milujem.
5) Ak má byť Veľká noc skutočne štedrá, pripravte si do rúk obrovské vedrá! Ak má byť Veľká noc veselá, pripravte krasličiek veľa, veľa, veľa.
6) Maľované vajíčko, sladký božtek na líčko! K tomu zdravia, šťastia prajem, koláčikom rád to zajem. Veselú Veľkú noc želám vám veľmi a moc!
A takto by sme mohli pokračovať, pretože krásnych riekaniek je veľmi veľa.
Turíce a ich význam
Turíce, alebo Letnice, sú kresťanský sviatok, ktorý sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Pripomínajú zoslanie Ducha Svätého na apoštolov a narodenie kresťanskej cirkvi.
Archaickým a pre Hriňovú veľmi typickým zvykom je „ Pálenie míle, “ ktoré sa konalo na Turíce. Tento zvyk rovnako súvisí s príchodom jari a nesie v sebe stopy pôvodných, pohanských slovanských rituálov.
Na Turíce sa rovnako „ Vyberali, váľali máje,“ ktoré mládenci postavili dievčatám pred ich domy.
Tieto sviatky a tradície sú dôležitou súčasťou slovenskej kultúry a identity. Ich zachovávanie a odovzdávanie ďalším generáciám je kľúčové pre udržanie kultúrneho dedičstva našej krajiny.