História Svätého Kríža: Od Sancta Crux po Žiar nad Hronom

História Svätého Kríža, dnes známeho ako Žiar nad Hronom, je bohatá na udalosti a zmeny, ktoré formovali jeho identitu. Od archeologických nálezov dokazujúcich osídlenie v dobe bronzovej a železnej, cez stredoveké osídlenie, až po búrlivé obdobia povstaní a premenu na priemyselné centrum, Svätý Kríž prešiel mnohými premenami.

Najstaršie dejiny a osídlenie

Začiatky ľudskej činnosti v Žiarskej kotline archeológovia zistili na základe náhodne nájdených nálezov. Z chotára Kríža nad Hronom pochádzajú nálezy dvoch bronzových ihlíc, patriacich k tzv. lužickému pohrebisku v chotári bývalej osady Horné Opatovce na Dlhých dieloch. Okrem týchto zvyškov pohrebiska, objaveného náhodne, našli sa aj bronzové ihlice a zdobené spony. Bronzové náramky sa našli aj pod hradom Šášov. Z doteraz náhodných archeologických nálezov vyplýva, že Žiarska kotlina bola osídlená v dobe bronzovej (1500 - 700 rokov pred n. l.) i železnej, t. j. do začiatku nášho letopočtu.

Z prvého tisícročia nášho letopočtu, keď u nás zanikalo keltské osídlenie a od 6. storočia sa na územie Slovenska sťahovali prví Slovania, sú známe nálezy z 9. a 10. storočia. Terasy s juhovýchodným sklonom osídľujú Slovania. Ich stopy sa našli v mieste budovy terajšieho kaštieľa, kde osídlenie pretrváva a v týchto miestach vzniká aj kryštalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž.

O prítomnosti slovanského obyvateľstva pred 11. storočím hovoria aj niektoré staré miestne názvy. Význam sa prikladá chotárneho názvu Horných Opatoviec „Podhradištia“, z ktorého vyplýva, že na pravej strane Hrona na terase jestvovalo kedysi hradisko, dnes známe ako „Zámčok“. Iné hradisko mohlo byť azda v areáli fary a kostola vo Svätom Kríži nad Hronom. Názov Kríža nad Hronom je mladší a nesiaha pred koniec 11. storočia. Odvodený je z kultu (patrocínia) tunajšieho kostola zasväteného pamiatke Povýšenia kríža a je viazaný tradíciou na 14. september.

Pred vznikom farského kostola s kultom „sv. Kríža“ tu mohla byť nejaká kláštorná samota, ako hovorí názov farského poľa „Bratská“, doložený len k roku 1626. Pre nedostatok prameňov ťažko rozhodnúť, či pôvodným názvom osady Sv. Kríž bol názov hradiska „Susol“. O tom môže rozhodnúť až archeologický výskum. Jedno zo spomenutých hradísk i s celou severnou časťou Žiarskej kotliny malo podľa písomných prameňov z 11. - 13. storočia patriť hradu Revište.

Na ľavom brehu Hrona rovnako starou, ak nie aj staršou osadou ako Kríž, boli Horné Opatovce, ktorých pôvodný názov pred rokom 1075 nie je známy. Kľúčovým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075. Listina sa však nezachovala v origináli.

Pôvodný názov osady Sv. Kríž nad Hronom, nie je známy, hoci nie je vylúčené, že to bol názov „Susol, „Šušol“. Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme „Cristur“ (neskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená „Kríž Pána“. Latinská i slovenská bežná forma bola „Sancta Crux“ - Sv. Kríž.

Stredoveký rozvoj a výsady

Osada Sv. Kríž sa stala administratívnym a kultúrnym strediskom panstva a to ju predurčilo i k tomu, aby sa stala aj obchodným strediskom. K tomu bolo potrebné, aby sa v osade usadené obyvateľstvo zaoberalo obchodom a malo voči okolitým osadám výsadné postavenie. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža nad Hronom udelil 4. apríla 1246 kráľ Belo IV.

Listinou z roku 1246 nadobudol Sv. Kríž postavenie slobodného kráľovského mesta s právom trhu.

Svätý Kríž vo víre povstaní (15. - 18. storočie)

V období nepokojov v 15. storočí okolie ovládal český Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov. Opevnil okolie kostola, čím zabezpečil cestu od Bojníc na Pohronie. Po mierovej zmluve z roku 1452 medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim sa táto pevnosť zbúrala. Pevnostný charakter mala pravdepodobne už len stavba v mieste terajšieho kaštieľa, do ktorej v čase bockaiovho povstania po útokoch povstaleckého vojska pod vedením kapitána Františka Rédeya na Kremnicu, prišli Kremničania dňa 8. januára 1605 hľadať útočisko.

Po skončení nepokojov bol zdevastovaný kaštieľ opravený na náklady ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý v kaštieli sídlil a v roku 1615 tu aj zomrel. Ďalšie z protihabsburských povstaní vedené Gabrielom Betlénom opäť zasiahlo do dejín Sv. Kríža kedy bol obsadený povstaleckým vojskom, ktoré plienilo široké okolie až do konca roku 1621 po podpise tzv. Mikulovského mieru. No pohyb vojsk po okolí pretrvával naďalej.

A tak v roku 1644 sa stretli vojská Juraja II. Rákocziho s trojtisícovou armádou rakúskeho generála Pucheima v bitke pri Sv. Kríži, kde bolo Rákocziho vojsko porazené. Cisárske vojsko zostalo po bitke v oblasti ako ochrana pred tureckou expanziou. O tri roky na to v roku 1647 Turci postupujúci cez Novú Baňu, Žarnovicu a Revište zaútočili aj na Sv. Kríž, ktorý však vďaka dobrému opevneniu a početnej posádke útok Turkov odrazil. Z toho dôvodu ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay dal vybudovať v opevnení kaštieľa bašty, čím zvýšil obranyschopnosť objektu a posilnil tak obranu proti Turkom o ďalšie opevnenie.

17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, keď nielen neustále boje, ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovali miestne obyvateľstvo, ktoré sa z nej len veľmi ťažko pozviechalo. Roku 1661 došlo k veľkému požiaru; všetky usadlosti ľahli popolom spolu s kostolom a zvonicou. Obyvatelia Sv. Kríža ho v nasledujúcich rokoch opäť vybudovali.

1. novembra 1678 vojská Imricha Tökölyho porazil v bitke pod Sv. Krížom generál Rabatt. Povstanie Františka Rákocziho zachvátilo skoro celé Slovensko. Jazda grófa Alexandra Károlyho porazila dňa 20. novembra 1703 cisárske vojsko v bitke pod Sv. Krížom. Rákocziho vojaci tu zostali až do roku 1708, kedy ich po obliehaní Sv. Kríža porazil generál Stahremberg. Po príchode vojska generála Nyáriho v auguste v roku 1708 sa v kaštieli ubytoval veliteľ cisárskych vojsk generál Sigbert Heister a dňa 27. októbra 1708 po bitke pri Sv. Kríži vyhnal kurucov z mesta.

Biskupské sídlo v 18. storočí

Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Koncom 18. storočia dochádza k jeho rekonštrukcii. 8. apríla 1851 sem prichádza banskobystrický biskup Štefan Moyses a usídľuje sa tu natrvalo až do roku 1869. 5. júla zomiera v kaštieli vo Sv. Kríži.

Svätý Kríž počas I. ČSR a premena na Žiar nad Hronom

Od roku 1875 je Sv. Kríž administratívnym centrom so sídlom slúžnovského úradu a až do roku 1928 okresným sídlom, ku ktorému patrilo 55 obcí. V roku 1928 došlo v I. ČSR k územnej reorganizácii a Sv. Kríž bol začlenený do okresu Kremnica. Od toho času začalo mestečko upadať a postupne nadobudlo charakter väčšej obce s meštianskymi znakmi.

Počas trvania I. ČSR a Slovenského štátu nedochádza v obci k podstatnejším zmenám. S výstavbou hlinikárne sa začalo v roku 1951 a už v máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka. Hutnícky kombinát zmenil život v obci, ktorú v roku 1955 premenovali na Žiar nad Hronom. Postavenie mestečka sa v dôsledku reorganizácie štátnej správy zásadne zmenilo v roku 1960, kedy sa znovu stáva sídlom okresu.

Erb mesta Žiar nad Hronom

Tak, ako sa v minulosti menil samotný názov mesta Žiar nad Hronom, menil sa aj jeho erb. Ten súčasný, z roku 1992, je následníkom socialistického erbu zobrazujúceho taviacu pec na hliník, keďže pre miestnu hlinikáreň bolo mesto známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

"Erb, v minulosti používaný mestečkom Sancta Crux, nie je dokonale známy, avšak používalo sa vyobrazenie kríža v kolopise na pečatidlách mestečka," hovorí archeológ a pamiatkar Peter Mosný. Symbol kríža, ktorý odkazoval aj na samotný názov mesta - Svätý kríž nad Hronom, sa používal v mestskom erbe až do roku 1970. V roku 1955 bol však vtedajší Svätý kríž nad Hronom premenovaný a tak si nový názov mesta vyžiadal aj nový erb. Erb "mesta hliníka" bol v tvare gotického štítu, červeno-striebornej farby a zobrazoval siluetu taviacej pece.

V 90. rokoch po zmene politických pomerov sa však miestni poslanci rozhodli, že je čas aj na zmenu mestského erbu. Od roku 1992 je tak opäť v erbe mesta kríž. Žiarsky erb tvorí delený štít. V jeho hornej, dvojtretinovej časti je strieborný kríž v obojstranných lúčoch zlatej farby. Spodnú časť - tretinu erbu tvoria dve modré vlnky na striebornom podklade. Erb je ladený vo farbách mesta - zlatožltej, modrej a striebornej.

Podľa Mosného tento erb obsahuje tzv. hovoriace symboly - rieku Hron a žiaru nad Hronom, ako aj zakomponovaný kríž, ktorý výstižne dokumentuje a pripomína obdobie historického vývoja mestečka, ako aj jeho bývalý názov. Autorom súčasného erbu je akademický sochár Ladislav Bódi z Kremnice.

Drevený artikulárny kostol vo Svätom Kríži

Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelický kostol, ktorý patrí k najväčším dreveným stavbám v Strednej Európe. Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22.08.1982. Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slovenskej drevenej architektúry. Artikulárne kostoly tvoria na Slovensku samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolíckych i gréckokatolíckych drevených kostolov. Kostol je osobitnou modifikáciou tej vetvy protestantskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezsku.

Vystavaný bol v roku 1693, v obci Paludza, keď cisár Leopold povolil protestantom stavať drevené kostoly. Podmienkou bolo, že musel byť postavený mimo obce a len z dreva. Nesmel mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Neskôr v roku 1774 bol kostol prestavaný tesárskym majstrom Jozefom Langom. Kostolná veža bola postavená v roku 1781 po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. Veža je vysoká 19 metrov. V rokoch 1921-1922 boli osadené vo veži nové zvony, volajú sa Viera, Nádej, Láska.

V čase výstavby vodného diela Liptovská Mara, keď bola obec Paludza zatopená, bol prenesený kostol na rozhranie obcí Svätý Kríž a Lazisko. Dodnes kostol slúži veriacim, má kapacitu 6000 osôb a tiež je sprístupnený ako vzácna kultúrna pamiatka pre širokú návštevnícku verejnosť.

Artikulárny kostol bol dňa 23.3. 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Pôdorys kostola je v tvare kríža a má dĺžku 43 metrov, má 12 dverí a 72 okien. Barokový oltár s obrazom Premenenie Krista a kazateľnica je z roku 1693 a zhotovil ich rezbár J. Lech z Kežmarku. Organ je dielom J. Podmanického z Banskej Štiavnice z roku 1760. Luster pochádza z roku 1780 a je zhotovený z benátskeho skla.

Drevený artikulárny evanjelický a. v. kostol vo Svätom Kríži bude dňa 07.09.2025 otvorený od . do 11. 05. 2025 v nasledujúce dni a v týchto časoch: 05.05 - 07.05.2025 bude kostol zatvorený, respektíve otvorený na telefonické vyžiadanie najneskôr deň pred návštevou kostola. Telefonovať a objednávať sa návštevníci môžu na číslo 0918 927 383.

8.5.-11.5. Drevený artikulárny evanjelický a. v. kostol vo Svätom Kríži je od 20.10.2025 otvorený nasledovne:

• Pondelok ZATVORENÉ
• Utorok ZATVORENÉ
• Streda ZATVORENÉ
• Štvrtok ZATVORENÉ
• Piatok 10:00 - 14:30 hod.
• Sobota 10:00 - 14:30 hod.
• Nedeľa 10:00 - 14:30 hod.
• Posledný vstup 14:15 hod.

Počas jesenných prázdnin bude otvorený aj vo štvrtok 30. 10.

Katedrála Povýšenia svätého Kríža v Bratislave

Katedrála Povýšenia sv. Kríža bola pôvodne rímsko-katolíckym chrámom. Jej dejiny sú späté s bratislavským cintorínom sv. Ondreja, ktorý sa používal od roku 1784. Dňa 13. mája 1859 položili na cintoríne základný kameň pre výstavbu kaplnky Povýšenia sv. Kríža a dňa 14. septembra 1860 (na sviatok Povýšenia sv. Kríža) bol sakrálny objekt konsekrovaný. Projekt pôvodnej kaplnky Povýšenia sv. Kríža vypracoval bratislavský architekt Ignác Feigler ml.

Chrám pôvodne slúžil ako cintorínska kaplnka. Od roku 1972 je v správe Gréckokatolíckej cirkvi (po generálnej oprave a prispôsobení požiadavkám byzantského obradu). Obnovený kostol Povýšenia svätého Kríža posvätil 29. októbra 1972 gréckokatolícky prešovský svätiaci biskup, bl. Vasiľ Hopko.

Sviatok Povýšenia svätého Kríža

Sviatok Povýšenia svätého Kríža patrí s najstarším sviatkom východnej cirkvi. Historici východnej cirkvi sa zhodujú v tom, že predovšetkým dve hlavné udalosti boli podnetom k ustanoveniu tohto sviatku: nájdenie sv. kríža Pánovho v 4. stor. a navrátenie tohto kríža z Perzie v 7. Drevo svätého Kríža, na ktorom zomrel Náš Pán Ježiš Kristus, našla podľa prastarej kresťanskej tradície sv. Helena (+ 330), matka cisára Konštantína Veľkého r. 326.

Cisár Konštantín, ktorý vydaním Milánskeho ediktu legalizoval kresťanské náboženstvo, sa po prvom všeobecnom sneme v Nicei rozhodol, že dá postaviť kresťanský chrám-baziliku na jeruzalemskej Golgote, na mieste Kristovho utrpenia. Roku 326 prišla do Jeruzalema sv. Helena a na jej príkaz bol zbúraný Venušin chrám, postavený na Golgote za cisára Hadriána. Po odkrytí Golgoty sa podarilo nájsť aj jamu s troma krížmi a nápisom, ktorý bol podľa evanjelistov umiestený na Kristovom kríži. Keďže sa nedalo určiť, ktorý z troch krížov patril Ježišovi, jeruzalemský patriarcha Makarios prikázal, aby nájdené ostatky troch krížov priložili postupne k telu istej chorej ženy. Po priložení Kristovho kríža chorá žena ozdravela, a to bol dôkaz, že práve na tomto kríži zomrel Kristus.

O deväť rokov neskôr, 13. septembra r. 335 sa konala slávnostná posviacka Konštantínovej Baziliky Pánovho Vzkriesenia, postavenej na mieste Kristovho hrobu. Nasledujúci deň 14. septembra sa konalo vyzdvihnutie dreva sv. kríža. Počas povýšenia ľud neustále spieval Pane zmiluj sa. Odvtedy východná cirkev slávi každoročne 13. septembra spomienku na posviacku Chrámu Pánovho Vzkriesenia a 14. septembra Sviatok Povýšenia svätého Kríža. Slávnosti trvali celý týždeň.

Druhá významná udalosť, ktorá rozšírila sviatok na východe i západe bolo navrátenie svätého Kríža z Perzského vyhnanstva. Perzský kráľ Chozroes v r. 614 dobil Jeruzalem a odviedol do perzského vyhnanstva veľkú časť kresťanov i patriarchu Zachariáša. Do svojho hlavného mesta Kresyfon odniesol aj relikviár Pánovho kríža. V roku 628 však cisár Heraklios zvíťazil nad Peržanmi a získal svätý Kríž späť. V roku 630 ho potom priniesol do Jeruzalemského chrámu, kde sa 14. septembra uskutočnilo druhé slávnostné povýšenie svätého Kríža. Odvtedy má sviatok pomenovanie - nad celým svetom (vsemirnoje).

Nakoľko tento sviatok pripomínal Kristovo ukrižovanie a smrť, ktoré sa slávi na Veľký piatok, od dávnych čias bolo zvykom vo východnej cirkvi v tento deň dodržiavať pôst. Sviatok Povýšenia sv. kríža patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov našej Cirkvi, má jeden deň predprazdenstva a sedem dní poprazdenstva. Okrem tohto sviatku si východná cirkev osobitne uctieva Kríž aj na Krížopoklonnú nedeľu počas Veľkého pôstu.

V našom liturgickom kalendári sa v súvislosti so svätým Krížom slávi 1. augusta aj spomienka Vynesenie úctyhodných driev úctyhodného a životodarného Kríža. Je to pamiatka na prenesenie relikvií svätého dreva, ktoré v ten deň v procesii prenášali z cisárskeho paláca v Carihrade do Chrámu sv. Sofie. Vtedy sa konala aj osobitná poklona svätému Krížu, podobne ako na Krížupoklonnú nedeľu. Dva týždne počnúc od 1. augusta sa konali procesie s drevom svätého Kríža po meste, aby takto posvätili mesto a zahnali každý neduh. Tento sviatok bol ustanovený v Carihrade v 9. storočí.

Obrad Povýšenia Kríža

V deň sviatku sa ráno počas utierne koná obrad povýšenia kríža. Počas stáročí sa vo východnej cirkvi sformovali rôzne formy obradu povýšenia kríža (obrad sv. Atanáza na Athose, obrad na Hore Sinaj, konštantinopolský obrad). V dávnych časoch sa tento obrad konal len v biskupských katedrách a veľkých soboroch, kde sídlil biskup a kde bolo mnoho kňazov. Opis obradu povýšenia, ktorý sa medzičasom slávil vo všetkých chrámoch, nachádzame v dielach z 15. a 16. storočia.

Kríž sa vynáša z prestola na tetrapód (stolík umiestnený pred ikonostasom) počas spevu Veľkého Slavoslovia na utierni sviatku. Kňaz okiadza kríž a ľud spieva tropár sviatku. Potom kňaz držiac kríž oboma rukami spieva postupne prosby jektenije Pomiluj nas Bože, vždy na jednu zo štyroch svetových strán, a na konci ešte jeden raz východ (podľa názvu sviatku vsemirnoje - nad celým svetom). Po každej prosbe ľud spieva 24-krát Hospodi pomiluj. Podľa starých predpisov ľud spieval 100-krát Hospodi pomiluj. Typik o. Doľnyckého uvádza, že pri každom vyzdvihnutí sa spieva 24-krát. Počas opakovania Hospodi pomiluj sa kňaz s krížom skláňa k zemi a ľud spieva znižujúcim sa tónom; keď sa kňaz s krížom dvíha, ľud spieva zvyšujúcim sa tónom.

Po speve kondáku sa trikrát zaspieva Tvojmu krížu klaniame sa vládca a obrad sa končí poklonou krížu a uctievaním kríža bozkom. Bohoslužba sviatku Povýšenia je vlastne veľkolepým hymnom ospevujúci svätý Kríž. Kríž sa označuje za znamenie víťazstva, znamenie sily a spásy, neporaziteľnú zbraň, silu veriacich, bránu do raja, záchranu Cirkvi, chválu mučeníkov. Múdrosť kríža u sv. Pavla.

Chronológia udalostí

Pre lepšiu orientáciu v histórii Svätého Kríža uvádzame chronologický prehľad dôležitých udalostí:

tags: #facebook #svaty #kriz