Katolícka svätá omša je to, čo odlišuje katolíkov od všetkých ostatných náboženstiev. Porozumieť katolíckej omši je možné až potom, čo porozumieme slovu obeta. Vzťah medzi Bohom a človekom je nemožné pochopiť bez významu obety.
Obeta je to, čo odlišuje katolícku svätú omšu od protestantov a iných cirkví. Dovtedy svet poznal krvavé obety, predovšetkým obety zvierat. Primitívne kmene prinášali aj obety ľudí. Melchyzedech priniesol nekrvavú obetu v podobe chleba a vína. Takto sa Melchyzedech môže oprávnene považovať za predobraz Ježiša Krista. Melchyzedech Abraháma pri ich stretnutí požehnáva.
Vieme, že Abrahám rovnako dostal za úlohu obetovať vlastného syna Izáka. Táto obeta je druhou časťou, ktorá sa naplnila v Ježišovi Kristovi, keď on Syn Boha bol obetovaný za odčinenie hriechov. Prorocké slová zaznievajú z úst Abraháma, keď sa ho syn Izák pýta, kde vezmú zápalnú obetu a on mu odvetil: “Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj.” A tohto baránka si obstaral v Ježišovi Kristovi, svojom Synovi.
Logikou každej obety je, že nevinný platí za hriech vinného. Obeta sa stala súčasťou židovského národa. Aké prisľúbenie s týmto úkonom bolo spojené? Kto tak urobí bude žiť a bude zachránený. Ak sa na tejto obete zúčastnite, budete zachránený. Ak jej nezúčastnite, váš prvorodený syn zahynie. Tento baránok, ktorý zomrel v ten večer v každej domácnosti, bol náhradnou obetou za smrť ich prvorodeného syna.
Pre katolíkov je týmto baránkom Ježiš Kristus, čo na Svätej omši priamo vyjadrujeme slovami “Hľa baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.”
Pri čítaní evanjelia podľa Jána vidíme ďalšie jednoznačné zosobnenia Ježiša s pravým baránkom. Ján pri zmienke o tom, že Ježiš bol predvedený pred Poncia Piláta hovorí o 6 hodine ráno. Prečo je tento údaj dôležitý a pri žiadnom inom príbehu vo všetkých evanjeliách nemáme dovtedy žiadnu zmienku o hodine. Znamená to, že tento údaj je dôležitý a dôležitý je preto, lebo každému židovi malo upriamiť pozornosť na symboliku, ktorá odkrýva skrytú pravdu. O šiestej hodine ráno v prípravný deň dochádzalo k začatiu zabíjania baránkov. Druhý veľavravný údaj je, keď Ján píše, že kosť mu nebula zlomená.
Ján sa nám týmto pokúša povedať, že Ježiš je veľkňaz a baránok zároveň. Obeta, ktorú podľa Božieho príkazu museli prinášať židia však nebola dostatočná. Keď obeta všetkých zvierat ktorú by boli uskutočnili židia by nestačila na odčinenie dedičného hriechu, prečo ju potom mali židia vykonávať? Akú mala potom táto obeta význam a logiku, keď nedokázala odčiniť hriech? Jej zmyslom bolo pripraviť židov na príchod a obetovanie skutočného a konečného Baránka.
Toto je odpoveď aj pre dnešných veriacich ľudí, ktorí sa rozhodnú povedať, že už je iná doba a nemusím robiť niečo podľa predpísaného scenára. Načo spoveď pred kňazom? Prečo sa nemôžem vyspovedať ja sám pred Bohom? Odpoveď je presne tá istá, ako bola aj pre židov pred tisícimi rokmi. Lebo to Boh tak žiada.
Keď sme na Svätej omši uvedomme si aké máte privilégium byť súčasťou Božej tradície. Kto je moje telo a pije moju krv má v sebe život večný. Má v sebe Ježiša. Má v sebe Boha. Je to nevyslovné požehnanie môcť dostať telo a krv Ježiša Krista na Katolíckej svätej omši. Keď Ježiš hovorí o svojom tele, myslí nim svoje fyzické telo. Prinášanie vlastnej obety k obete, ktorú dáva za nás Ježiš je prispením k jeho obete.
Základným prvkom každej obety aj v pohanskom svete je výmena života jedného za život druhého. Niekto príde o svoj život, aby ten druhý ho mohol získať a uchovať. Preto nám Ježiš hovorí, že nemá nikto väčšiu lásku ako ten, kto zomrie za druhého človeka. Základom katolicizmu je práve logika, že nevinný trpí za vinného a to tak, aby sa z vinného mohol stať nevinný v čase, ktorý mu bol touto obetou darovaný.
Chcieť uctievať Boha a vylúčiť z uctievania obetu je nezmyslom. Aj pohanské kultúry vedeli, že vzťah so stvoriteľom nie je rovnocenný. A univerzálnou črtou všetkých kresťanov bola účasť na svätej omši. Čo urobil Ježiš prvý deň po zmŕtvychvstaní? Slúžil svätú omšu. Svätá omša sa skladá z liturgie slova a z premenenia.
Myslime na to vždy, keď budeme meškať na svätú omšu alebo z nej budeme skoro odchádzať. Toto sa však deje, pretože ľudia nerozumejú čo sa deje na svätej omši.
Aký dáva zmysel nebyť členom cirkvi, ktorú priamo založil Ježiš Kristus a byť členom nejakého spoločenstva, ktoré založil človek? Vy sa však nemôžete pozerať na ľudí, ktorí ju tvoria, ale na jej zakladateľa, na Ducha Svätého, ktorý ju udržuje a na sviatosti, ktoré cez ňu k Vám prúdia. To je to božské čo Cirkev robí Božou.
Ježiš Vám zveril úplnú pravdu. Každý pokrstený veriaci má povinnosť ísť von do sveta a túto pravdu sprístupniť iným. Nikdy nie ste príliš veľký hriešnik, aby ste tejto povinnosti boli oslobodený.
Katolícka viera bola v Rímskej ríši nezákonná do roku 313 n. l., keď cisár Konštantín vydal milánsky edikt. Ten jej umožnil verejný rozkvet. Predtým boli cirkevné stavby, ako ich poznáme dnes, raritou a omša sa spravidla slúžila iba po domoch.
Na týchto raných liturgiách je pozoruhodné, aké formálne boli napriek tomu, že sa slávili za menej než ideálnych okolností. Pamätajte si, že toto bol čas prenasledovania; prví kresťania dbali na to, aby umožnili vstup do svätých tajomstiev iba pokrsteným a členom dobrej vôle. Vstup k posvätnej liturgii mali len pokrstení.
Kresťanský pohreb
Všetky sviatosti a predovšetkým sviatosti uvádzania do kresťanského života majú za cieľ poslednú Veľkú noc Božieho dieťaťa, ktorá ho cez smrť uvedie do života v Kráľovstve. Dňom smrti sa pre kresťana začína na konci jeho sviatostného života dovŕšenie jeho znovuzrodenia, ktoré sa začalo v krste, konečné „pripodobnenie“ „obrazu Syna“, udelené pomazaním Ducha Svätého, a účasť na hostine Kráľovstva, ktorá bola anticipovaná v Eucharistii, hoci ešte potrebuje posledné očistenia, aby si mohol obliecť svadobné rúcho.
Cirkev, ktorá ako matka sviatostne nosila kresťana vo svojom lone počas jeho pozemského putovania, sprevádza ho aj na konci jeho cesty, aby ho odovzdala „do Otcových rúk“. V Kristovi obetuje Otcovi dieťa jeho milosti a v nádeji ukladá do zeme semeno tela, ktoré vstane v sláve. Toto obetovanie sa plne slávi v eucharistickej obete; požehnania pred jej slávením a po ňom sú sväteniny.
Kresťanský pohreb je liturgickým slávením Cirkvi. Služba Cirkvi tu má za cieľ jednak vyjadriť účinné spoločenstvo so zosnulým a jednak umožniť na ňom účasť spoločenstvu zídenému na pohrebe a ohlasovať mu večný život.
Rozličné pohrebné obrady vyjadrujú veľkonočný ráz kresťanskej smrti a zodpovedajú situáciám a tradíciám jednotlivých krajín, aj čo sa týka liturgickej farby. Konečne, priebeh pohrebných obradov je spoločný všetkým liturgickým tradíciám.
Slávenie sa začína pozdravom viery. Príbuzní zosnulého sa privítajú slovami „útechy“ (v zmysle Nového zákona: sily Ducha Svätého v nádeji ). Modliace sa spoločenstvo, ktoré sa zhromaždilo, očakáva tiež „slová večného života“.
Smrť jedného člena spoločenstva (alebo výročie smrti, či siedmy alebo tridsiaty deň po smrti) je udalosť, ktorá má presahovať perspektívy „tohto sveta“ a pritiahnuť veriacich do opravdivých perspektív viery vo vzkrieseného Krista.
Liturgia slova počas pohrebu vyžaduje pozornejšiu prípravu aj preto, lebo v zídenom zhromaždení môžu byť veriaci, ktorí sa zriedka zúčastňujú na liturgii, a priatelia zosnulého, ktorí nie sú kresťanmi. Najmä homília sa má vyhýbať forme a štýlu pohrebnej chváloreči a má objasniť tajomstvo kresťanskej smrti vo svetle vzkrieseného Krista.
Ak sa slávenie pohrebu koná v kostole, Eucharistia je srdcom veľkonočnej skutočnosti kresťanskej smrti. Vtedy Cirkev vyjadruje svoje účinné spoločenstvo so zosnulým: prináša Otcovi v Duchu Svätom obetu Kristovej smrti a zmŕtvychvstania a prosí ho, aby jeho dieťa bolo očistené od svojich hriechov a ich následkov a bolo pripustené k veľkonočnej plnosti hostiny Kráľovstva.
Posledným rozlúčením (posledným zbohom - „s Bohom“) odporúča Cirkev zosnulého Bohu. Je to „posledné… rozlúčenie, pri ktorom kresťanské spoločenstvo pozdravuje svojho člena, prv než sa jeho telo vynesie alebo pochová“.
Byzantská tradícia to vyjadruje bozkom na rozlúčku zosnulému: "Tento záverečný pozdrav „sa spieva preto, že odišli z tohto života a odlúčili sa od neho, ale aj preto, že jestvuje spoločenstvo a zjednotenie, lebo smrťou vôbec nebudeme odlúčení jedni od druhých. Veď všetci ideme tou istou cestou a zaujmeme to isté miesto a nikdy nebudeme od seba odlúčení, lebo budeme žiť pre Krista.
Pohreb je potrebné nahlásiť osobne, alebo telefonicky na farskom úrade a dohodnúť miesto, deň a čas pohrebných obradov v súčinnosti s pohrebnou službou. pri sobodných sa uvádza meno a priezvisko a náboženstvo otca a mamy. Zvonenie a organistu vybavuje kňaz pri nahlasovaní pohrebu. Pohrebné obrady v našej farnosti slávime vždy so sv. omšou, ktorú slávime v jednotlivých kostoloch našej farnosti a cintoríne. V prípade kremácie pohrebné obrady zakončujeme pred kostolom.
Prosím pamätajme, že najprv by sa mali uskutočniť pohrebné obrady a až tak uložiť telo do hrobu. To isté pravidlo platí v prípade kremácie. Aj v prvom aj v druhom prípade je potrebné, aby kňaz pri kresťanských pohrebných obradoch mal pred sebou telo zosnulého, čo predpokladá aj kresťanský obrad pochovávania zosnulých. Prosím nevynechávajme z úcty k zosnulému pohrebné obrady a zvlášť vás povzbudzujem a kladiem vám to na srdce, aby sme kresťanov pochovávali kresťankými pohrebnými obradmi.
V prípade, ak pokrstený umierajúci človek pred smrťou výslovne vyjadril, že nechce kresťanský pohreb, ani prijať sväté sviatosti, prosím vás, o to vrúcnejšie sa modlite za konkrétneho zomierajúceho ešte za jeho života k milosrdnému Ježišovi a vyproste mu milosť Božieho milosrdenstva v hodine smrti. Napríklad môžete dať za umierajúceho človeka odslúžiť svätú omšu, modliť sa za neho korunku Božieho milosrdenstva, modlitbu posvätného ruženca, môžete sa k Bohu modliť aj vlastnými slovami a to všetko zo srdca - z lásky, v úprimnej dôvere Bohu.
Teológia učí, že Cirkev je živé telo, organizmus, ktorý má, ako celok, povinnosť vzdávať chválu a prinášať obetu Všemohúcemu Bohu. Na splnenie tejto povinnosti vytvorila Cirkev zvláštnu formu modlitieb a bohoslužobných úkonov, ktorú nazývame liturgiou. Liturgia je teda oficiálna modlitba Cirkvi. V nej Cirkev vzdáva Bohu úctu a privoláva Jeho požehnania, vzdáva Mu vďaky a prináša Mu zmiernu obetu.
Stredobodom tejto liturgie je svätá omša, v ktorej je Najsvätejšia obeta obklopená nádherným súborom modlitieb a obradných úkonov. Okrem omše tu máme Kánonické hodinky - breviár, čiže celodennú modlitbu rozdelenú a predpísanú na určité denné a nočné hodiny.
Tajomstvo Božieho vykúpenia je v priebehu roka rozdelené do rôznych fáz, podobne ako hranol rozkladá svetlo na rôzne farby, čím vzniká rad sviatkov pokrývajúcich celý liturgický rok. Takýmto spôsobom je pestovaná a zušľachťovaná spirituálna a morálna stránka kresťanského života, tu sa formuje pravý katolícky charakter.
Pre prinášanie obetných darov sa nutne nevyžaduje posväcujúca milosť, ale iste by - vzhľadom na ostatných prítomných veriacich v kostole - nebolo dobré, keby obetné dary prinášal nejaký človek, ktorý nežije príkladným kresťanským životom alebo je verejný hriešnik. Miništrovanie pri svätej omši bolo tradične vyhradené mužom.
Svätú omšu za ľud má slúžiť farár (farský administrátor). Len ten, kto je v tejto povinnosti zákonne hatený, má ju obetovať v tých istých dňoch cez iného alebo v iné dni sám.
Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. Pán Ježiš vyzval svojich nasledovníkov, aby ho sviatostne prijímali: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6, 53). Na sväté prijímanie, ako na veľkú a svätú chvíľu, sa treba náležite pripraviť. Na prvom mieste si treba spytovať svedomie. Kto si je vedomý ťažkého hriechu, musí skôr, ako pristúpi k prijímaniu, prijať sviatosť zmierenia. Úprimná snaha realizovať túto našu „profesionálnu úlohu“ - byť svätým - nie je možná bez Eucharistie, jej zbožného slávenia a prijímania.
Aby sa aj „znakmi lepšie ukázalo, že prijímanie je účasťou na obete, ktorá sa práve slávi“ , je želateľné, aby veriaci mohli prijať sväté prijímanie v hostiách, premenených v tej istej omši. Pri rozdávaní svätého prijímania treba pamätať, že „posvätní služobníci nemôžu odoprieť sviatosti tým, ktorí ich vhodne žiadajú, sú riadne disponovaní a právo im nezakazuje, aby ich prijali“.
Vzdialenou prípravou na prvé sväté prijímanie je náboženský a duchovný život doma, v rodine. Do blízkej prípravy sa musí zapojiť aj farnosť, a to najmä vyučovaním náboženstva v škole a katechézou v kostole. V Banskobystrickej diecéze je zvykom požehnať deti, ktoré prídu sami, alebo ich privedú rodiča, počas podávania svätého prijímania.
Duchovné sväté prijímanie je súkromný úkon nábožnosti, oficiálne uznávaný Katolíckou cirkvou od r. 1000. Je to túžba, ktorou sa Oltárna sviatosť neprijíma skutočne, ale len v duchu. Duchovné prijímanie sa odporúča najmä tým, ktorí kvôli nejakej prekážke nemôžu prijať sviatostné Kristovo telo a krv. Kongregácia pre náuku viery r. 1983 odobrila prax duchovného svätého prijímania a vyhlásila, že títo - duchovne prijímajúci - vedení hlbokou túžbou po sviatosti a v modlitbe spojení s celou Cirkvou, prijímajú ovocie Eucharistie. Znamená to, že je možné aj mimosviatostne získať účinky Eucharistie.
Advent a adventný veniec predstavujú významné symboly adventného obdobia, ktoré pripravuje kresťanov na príchod Ježiša Krista. Adventný veniec pochádza zo severného Nemecka, konkrétne z Hamburgu 19. storočia. Prvý veniec vznikol v roku 1839 v dome Rauhes Haus, ktorý slúžil ako útulok pre osirelé a zanedbané deti. Jeho autorom bol evanjelický teológ Johann Hinrich Wichern. Veniec mal 24 sviečok - štyri veľké na nedele a malé na ostatné dni adventu.
Stojíme na prahu Jubilejného roka 2025, do ktorého vstupujeme ako pútnici hľadajúci povzbudenie, stíšenie, odpustenie i zmierenie. Vyprosme si u nebeského Otca odvahu vykročiť ako ľud nádeje. Nádej vychádza z viery v Ježiša Krista a žije z lásky. On je stredom nášho života a zmyslom našich dní. Prajem si, aby sme využili tento svätý rok ako príležitosť na prijatie a ohlasovanie Božieho milosrdenstva a dobroty, na ktoré čaká svet, osobitne ľudia vylúčení na okraj spoločnosti. Nech Božia láska zvíťazí medzi nami a prinesie do vzťahov a národov vytúžený mier.
Druhú adventnú nedeľu sme v našom farskom kostole trochu pookriali na duši a zažili pravú adventnú radosť, pokoj a čaro prítomnej sviatočnej chvíle. Po zaznení poslednej skladby sme niektorí tajne dúfali, že ešte nie je koniec, no žiaľ, všetko má svoj čas a aj tento nádherný koncert sa priblížil k svojmu záveru.. Touto cestou by sme chceli vyjadriť ešte srdečné poďakovanie za tento vzácny adventný zážitok, ktorý nám pomohol na chvíľu spomaliť a potešil naše srdcia - ďakujeme veľmi pekne skvelým hudobníkom a účinkujúcim deťom a zvlášť ich vedúcim a za iniciovanie a organizáciu podujatia patrí vrúcna vďaka p. starostovi Františkovi Ténaiovi a p. Slávke Gallovej z MČ Košice Sever a nášmu p. farárovi o. Marekovi, ktorému osobitne ďakujeme aj za hudobný prednes, ktorým nás vôbec prvýkrát v tomto chráme a našej farnosti prekvapil a potešil.
Priamy prenos svätej omše a pohrebných obradov z Rybníka nad Hronom za zosnulého don Jozefa Ižolda.
Naše farské spoločenstvo sa tento víkend, na prelome starého a nového cirkevného roka, zišlo vo farskom chráme, aby oslávilo sviatok svojho patróna, sv. Ondreja, apoštola. Po 9-dňovej novéne sme v sobotu 30. novembra slávili večernú slávnostnú sv. omšu, ktorú celebroval náš pán farár Marek Ondrej spolu s pánom kaplánom Romanom Haškom.
Relikvie uložil vedľa sochy sv. Ondreja na začiatku sv. omše náš pán farár o. Marek, ktorý túto slávnosť koncelebroval s pánom kaplánom o. Romanom a vyjadril zároveň za celú farnosť veľkú vďačnosť za tento vzácny dar, ktorý sme dostali, ako aj za to, že sa toho mohol zúčastniť práve dp. Benedik. Pred koncom sv. omše sme prežili ešte jeden krásny no zároveň aj trochu smutný okamih - ďakovali a lúčili sme sa s naším pánom kostolníkom Ladislavom Šalamonom, ktorý po vyše 7 ročnej, neoceniteľnej službe nielen pre farnosť, ale zvlášť pre našich duchovných otcov, najmä pána farára o. Mareka, končí zo zdr. dôvodov.
Zároveň všetkých vás srdečne pozývame do nášho chrámu k nášmu patrónovi sv. Ondrejovi, ktorý je k nám odteraz ešte bližšie - sv.
Osobitne vám chceme dať do pozornosti vzácny úkon, ktorý bude súčasťou slávnosti, a síce, že v našom farskom kostole budú natrvalo inštalované relikvie sv.
Aj v tomto roku budeme sláviť v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých, v sobotu 2. novembra o 18:00 hod vo farskom kostole slávnostnú Dušičkovú omšu za zosnulých, na ktorú vás srdečne pozývame.
S radosťou oznamujeme, že v nedeľu 26. októbra 2025 privítame v našej farnosti relikvie blahoslaveného Jána Havlíka. Drahí veriaci, v tomto Jubilejnom roku spišský diecézny biskup Mons.
Čisté srdce Milý Bože!Deň môjho prvého svätého prijímania je už celkom blízko. Prípravy doma aj vo farnosti vrcholia.
„Drahí bratia a sestry, povzbudzujem vás prosiť sv.
Pozývame všetky deti (a nielen ich) ku každodennej účasti na rorátnych sv. omšiach vo farskom kostole.
Pozývame na púť do Ríma a Vatikánu počas jubilejného Svätého roka 2025 v termíne od 5.10. - 9.10.
Svätý Otec František dňa 9. mája 2024, na slávnosť Nanebovstúpenia Pána, vyhlásil Bulou Spes non confundit (Nádej nezahanbuje) riadne Jubileum roku 2025.
Požehnanie sochy sv. Jozefa roborníka - ochrancu rodín v nedeľu 11.08.2024 o 13:00 v Deň rodiny farnosti.
V nedeľu 11. augusta pozývame na „Deň rodiny 2024 na farskom dvore.
Ponúkame pobožnosť intronizácie Svätého písma v domácnostiach pri príležitosti blížiacej sa Nedele Božieho slova, ktorá sa bude sláviť v nedeľu 21.
V dňoch od 1. - 3.
Sprevádza PaedDr.
Srdečne Vás pozývame do Krivej, rodiska bl.
V dňoch 15. - 19.
Gymnázium sv.
Spevácky zbor Coro di san Andrea Gymnázia sv.
Pre farníkov, ktorí vykonávajú farmaceutickú profesiu, dávame do pozornosti 5.
Otvorenie výstavy „Dary pápežov Slovensku“, ktorú pri príležitosti 1.
V ostatných týždňoch niektoré slovenské denníky priniesli články o Božom sluhovi (BS) biskupovi Jánovi Vojtaššákovi.
Brožúrka - prof. F.
Aktivita z farnosti Kežmarok, ktorú pripravil prof. F.
Príhovor diecézneho administrátora - o. biskupa J. Kuboša Sv.
Prezentácia.
Pieseň - Zaufaj.
Príhovor o. biskupa F.
| Deň | Udalosť |
|---|---|
| Sobota 2. novembra | Dušičková omša za zosnulých o 18:00 hod vo farskom kostole |
| Nedeľa 26. októbra 2025 | Privítanie relikvií blahoslaveného Jána Havlíka |
| Nedeľa 11. augusta 2024 | Deň rodiny 2024 na farskom dvore |
