História Kostola Narodenia Panny Márie na Dlhých Dieloch

Dlhé Diely (historický miestny názov Longital) sú miestna časť v mestskej časti Karlova Ves. Miesto, kde sa v dnešných rokoch rozprestierajú Dlhé diely, boli ešte koncom 70. tych rokov vinohrady, kde sa pestoval veľmi kvalitný vinič, ktorý bol známy ešte za čias Rakúsko-Uhorska a bol veľmi vyhľadávaný v celej monarchii. Taktiež tu boli záhrady, v ktorých sa pestovalo prevažne ovocie a to najmä Karloveské egreše, ktoré boli taktiež za Rakúsko-Uhorska známe. Začiatkom 80. tych rokov sa začala mohutná výstavba panelových domov na tomto území, čím sa navždy zrušil charakter a výzor tejto krásnej oblasti.

V nasledujúcom článku sa pozrieme na vývoj farnosti a jej významné udalosti.

Panoráma Karlovej Vsi

Karlova Ves

Leží juhovýchodne od Devínskej Kobyly. Z južnej strany jej chotár ohraničuje rieka Dunaj, z východnej strany údolie potoka Vydrica.

Obec sa po prvý raz spomína v roku 1288 v darovacej listine uhorského kráľa Ladislava IV. Uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký udelil v roku 1360 Vydrici (bývalej osade na území dnešnej Karlovej Vsi) rovnaké práva, slobody a výsady, aké mala Bratislava.

Od 15. storočia bola Vydrica súčasťou Devína. Jej obyvatelia obrábali vinice a klčovali lesy, ktoré patrili devínskemu zemepánovi. V roku 1635 sa stal vlastníkom devínskeho panstva rod Pálffyovcov a zostal ním až do roku 1932.

V druhej polovici 19. storočia sa Karlova Ves spomína ako samostatná obec ležiaca v tesnej blízkosti Bratislavy. Jej súčasťou sa stala v roku 1944. Staré jadro obce bolo postupne asanované a v Karlovej Vsi postavili moderné sídlisko.

Kostol sv. Michala Archaniela

Z pôvodnej zástavby sa zachoval len neskorobarokový rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archaniela. Pochádza z poslednej tretiny 18. storočia. V štyridsiatych rokoch 20. storočia ho predstavili a zmodernizovali. Je to jednoloďová stavba, ktorej čelnú stenu zdobí keramický reliéf sv. Michala Archaniela od 1. Bizmayera.

V dvadsiatych rokoch nášho storočia v Karlovej Vsi založili cintorín s malou kaplnkou. V roku 1995 postavili na sídlisku Dlhé diely moderný rímsko-katolícky kostol Panny Márie.

Kostol sv. Michala Archanjela v Karlovej Vsi

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Koncom 18. storočia postavili v Karlovej Vsi neskorobarokovú murovanú Kaplnku sv. Jána Nepomuckého. Bol to menší sakrálny objekt s polkruhovou apsidou a vstavanou drevenou vežičkou. Na priečelí boli v nikách plastiky sv. Petra a Pavla.

V 40. rokoch 20. storočia bola kaplnka prestavaná a zmodernizovaná. Vznikol jednoloďový kostol s polkruhovým uzáverom presbytéria a na západnej strane so vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté polkupolou postavenou na rímse a pilastroch so štylizovanými hlavicami. Pôvodná loď a prístavba novej veľkej lode majú železobetónový rovný strop. Veža je zastrešená ihlancom.

V osi veže je hlavný vstup. V interiéri je na čelnej stene pred apsidou umiestnený keramický reliéf sv. Michala archanjela, ktorý vyhotovil v roku 1980 významný slovenský keramikár Ignác Bizmayer. Vnútorné zariadenie pochádza z čias modernizácie sakrálneho objektu.

Zvony vo veži kostola sv. Michala

Menší z dvoch zvonov je z roku 1796. Odlial ho Ioann Christelli príslušník významnej bratislavskej zvonolejárskej rodiny v 18.storočí. Väčší zvon je z roku 1860. Kostolu ho darovali Karlovešťania Mathias Lučanič a Františkek Müller.

Pri príležitosti vysviacky prvej motorovej striekačky Dobrovoľníckeho hasičského zboru v Karlovej Vsi ho v roku 1936 namaľoval Karlovešťan Rudolf Haulík. Obraz bol dlhodobo súčasťou výzdoby interiéru kostola. V súčasnosti už nie je.

Obrazy zastavení Krížovej cesty namaľoval Karlovešťan Rudolf Haulík v roku 1935. Boli súčasťou pôvodnej výzdoby karloveského kostola, ktorý vznikol v roku 1935 prestavbou dovtedajšej kaplnky sv. Jána Nepomuckého, postavenej koncom 18. storočia.

Pamiatky a zaujímavosti Karlovej Vsi

K najnavštevovanejším miestam v Karlovej Vsi patrí botanická a zoologická záhrada. Botanická záhrada leží pri Dunaji. Vznikla v roku 1942 a jej základ tvoril rozsiahly park grófa Lafranconiho. V súčasnosti v nej rastie približne 5000 druhov cudzokrajných rastlín, z toho asi 650 druhov drevín.

Neďaleko botanickej záhrady je zoologická záhrada, ktorú sprístupnili verejnosti v roku 1960. Žije v nej vyše 200 druhov zvierat.

Zoologická záhrada v Bratislave

Kostol Narodenia Panny Márie na Dlhých Dieloch

Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie bol prvým, ktorý bol po páde socializmu v Bratislave postavený. Vysvätený bol 8. septembra 1995. Dňa 1. januára 1996 sa kostol stal farským kostolom.

V časoch prisťahovania obyvateľov na nové sídlisko Dlhé diely začiatkom 90-tych rokov, poskytoval pastoračné služby veriacim v celej Karlovej Vsi len jeden kostol Sv. Michala, ktorý na to už jednoducho nestačil. Preto bola po páde socializmu požiadavka na postavenie nového kostola a zriadenie farnosti.

Jedná sa o modernú stavbu šesťuholníkového pôdorysu s členitou strechou. Nachádza sa uprostred sídliska Dlhé diely v parku s detským ihriskom. Vo vnútri kostola je na zadnej stene umiestnený jednoduchý oltár s bohostánkom. Nad ním sa týči veľký drevený kríž. Po oboch stranách sa nachádzajú obrazy archanjelov Michala a Gabriela, ktorí sú spojení so životom Panny Márie.

Kostol Narodenia Panny Márie na Dlhých Dieloch

Kostol Narodenia Panny Márie bol vysvätený 8. septembra 1995. Farským kostolom sa stal 1. januára 1996, keď z farnosti sv. Patrí pod karloveskú farnosť minoritov - menších bratov konventuálov. Má kapacitu okolo 250 osôb. Kostol bol posvätený 9. marca 2002 biskupom Jánom Sokolom. Nad oltárom je zavesený kríž sv. Na západnej strane je vstavaná vežička s ihlancovou strechou. Patrí pod karloveskú farnosť minoritov - menších bratov konventuálov.

Adresa kostola: Pribišova 49, 841 05 Karlova Ves

Minoriti v Bratislave

História farnosti sv. Michala Archanjela v Karlovej Vsi je úzko spätá s dejinami minoritov v Bratislave. Novodobé dejiny bratov minoritov v Bratislave sa začínajú 21. septembra 1994 príchodom pátra Marka Tokarczyka z Poľska.

Prvým miestom jeho pôsobenia bol kláštor sestier Tešiteliek Božského Srdca Ježišovho v Bratislave na Krajinskej ceste, kde býval do augusta 1995. Hneď na začiatku svojho pobytu v Bratislave začal hľadať miesto pre nový minoritský kláštor. 17. júla 1995 sa k nemu pridáva ďalší brat P. Kristián Žmuda.

Od augusta 1995 sa ich kláštorom stáva bývalá materská škôlka v mestskej časti Bratislava - Karlova Ves. V tejto farnosti P. Marek a P. Kristián pôsobili ako kapláni. 29. novembra 1996 bol v Bratislave - Karlovej Vsi kánonicky erigovaný kláštor sv. Michala Archanjela a začalo sa s hľadaním vhodného miesta na stavbu kostola a kláštora v tejto lokalite. Malý kostolík sv. Michala Archanjela a priestory materskej škôlky na Lackovej ulici 4, slúžiace ako kláštor a farský úrad, neboli dostatočné pre pastoráciu a život bratov.

Výstavba nového kostola a kláštora

24. septembra 1999 Mons. Ján Sokol, bratislavsko-trnavský arcibiskup, slávnostne posvätil pozemok pod nový kostol, kláštor a pastoračné centrum sv. Františka z Assisi. Autorom projektu bol švajčiarsky architekt Justus Dahinden, ktorý v projekte navrhol drevo a bielu farbu, aby zdôraznil františkánsku jednoduchosť chrámu.

7. júna 2000 sa začalo s výstavbou kostola. Nový kostol bol posvätený 9. marca 2002 Mons. Jánom Sokolom a nový kláštor 9. novembra 2003 generálnym asistentom rehole minoritov P. Jerzym Maculewiczom.

Kláštor v Bratislave je od júla 2003 aj sídlom slovenskej kustódie Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na území farnosti existuje aj Základná cirkevná škola sv. Františka z Assisi. Adresa kláštora minoritov je Nám. sv. Františka 1, 841 04 Bratislava - Karlova Ves.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti Svätej Rodiny (Dlhé Diely)

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Svätej Rodiny na Dlhých Dieloch, spolu s obdobím ich pôsobenia a ďalšími dôležitými informáciami:

Meno a PriezviskoObdobie pôsobeniaĎalšie informácie
Mgr. Jozef Karáč1.7.1995 - 30.6.2007Nar. 1953 v Bratislave, ord. 12.6.1977; kap. 1977 Šaštín-Stráže; adm.-dekan 1985 Unín; far.1.7.1995 Ba-Svätej Rodiny, 1.7.2007 Radošovce; výp.
ThLic. Daniel Dian1995 - 2005Nar. 1953 v Púchove, ord. 6.6.1976 (inkardinovaný v Nitrianskej diecéze); kap. 1976 Pruské, 1976 Nitra-Horné mesto, 1978 Považská Bystrica, 1979 Papradno; 1980 ZVS; kap. 1981 Púchov; adm. 1983 Ostratice; šéfredaktor časopisu Duchovný pastier; výp. 1993 Ba-Sv.
Mgr. Attila Bencze2000 - 2001Nar. 1977 v Nových Zámkoch, ord.9.6.2001 (od 14.2.2008 inkardinovaný v Trnavskej arcidiecéze);diakon 2000 Ba-Svätej Rodiny (DK Zrkadlový háj), 2001 Šaľa; kap. 1.10.2001 Dunajská Streda; adm. 1.7.2003 Tomášikovo; šk.dekan 1.8.2005 dekanát Galanta; adm.
Mgr. Peter Čižmár1.10.2002 - 1.6.2003Nar. 1979 v Partizánskom, ord. 12.6.2004; diakon 2002 Ba-Svätej Rodiny (DK Zrkadlový háj), 6.6.2003 Zlaté Moravce; kap. 12.6.2004 Levice, 1.7.2005 Banská Štiavnica, 10.11.2005 Preseľany, 1.11.2006 Skalica, 1.7.2008 Malacky, 1.7.2012 Ba-Dúbravka, 1.7.2013 Ba-Blumentál, 1.7.2014 Ba-Sedembolestnej Panny Márie; far.
Mgr. Štefan Legény1.10.2003 - 1.6.2004Nar. 1979 v Banskej Štiavnici, ord. 12.6.2004 (od 14.2.2008 inkardinovaný v Banskobystrickej diecéze); diakon 2003 Ba-Svätej Rodiny; kap. 12.6.2004 Trnava-sv. Mikuláš, 1.7.2006 Topoľčany, 1.7.2007 Banská Štiavnica; adm.
ThDr. Marián Gavenda2005 - 2013Nar. 1963 v Trenčíne, ord. 9.4.1994 (do 1995 v Nitrianskej diecéze); kap. 1994 Topoľčany; štúdiá 1994 Rím; kap. 1.7.1995 Ba-Najsv. Trojice, 1.7.1996 Levice; 20.9.1996 prefekt kňazského seminára Ba; správca kostola 15.4.1997 Ba-Milosrdní bratia, šéfredaktor KN; výp. 1.3.2000 kňazský seminár Ba; konzultor 2000; pápežský prelát; výp. 2005 Ba-Svätej Rodiny, 7.8.2008 Ba-Najsv.Trojice; far.
ThDr. Alexander Knorr, PhD.1.7.2006 - 31.8.2007Nar. 1975 v Bratislave, ord. 1.7.2001; výp. 2001 Topoľčany; štúdiá 2001 Rím; výp. 2003 Ba-Sedemb. P. Márie; kap. 1.7.2004 Ba-Vrakuňa (do 31.8.2004); adm. 1.7.2005 Piešťany-CM; výp. 15.9.
Jozef Dúc1.7.2007 - 30.6.2015Nar. 1969 v Bratislave, ord. 14.6.1997; kap. 15.6.1997 Senec, 1.8.1999 Komárno, 1.7.2000 Ba-Vrakuňa, 1.2.2001 Zlaté Moravce; adm. 1.7.2001 Nemčiňany; šk.dekan 1.9.2004 dekanát Zlaté Moravce;šk.inšpektor 10.3.2005; far. 1.7.2007 Ba-Svätej Rodiny; šk.dekan 12.9.2007 pre Ba-Petržalku, od 8.4.2008 dekanát Ba-juh; 2013 člen presbyterskej rady; far.
ICLic. Ján Sitár1.7.2008 - 30.6.2009Nar. 1983 v Bratislave, ord. 14.6.2008; kap. 1.7.2008 Ba-Svätej Rodiny, 1.7.2009 Malacky, 1.7.2011 Ba-Blumentál; 13.3.2012 cirkevný sudca; far.
Mgr. Vladimír Uhrin1.10.2009 - 11.6.2010Nar. Nová Ves nad Žitavou, ord. 12.6.2010 (inkardinovaný v Nitrianskej diecéze); diakon 1.10.2009 Ba-Svätej Rodiny; kaplán 1.7.2010 Nové Zámky, 1.7.2012 Topoľčany, 1.7.2015 Trenčín-Orechové, 2017 Trenčín; adm.
Mgr. Lukáš Uváčik1.10.2010 - 10.6.2011Nar. v Piešťanoch; ord. 11.6.2011; diakon 1.10.2010 Ba-Svätej Rodiny; kaplán 1.7.2011 Skalica; menovaný za sudcu na obdobie jedného roka 13.3.2012; sekretár arcibiskupa 1.7.2012 Ba; far.
Mgr. Stanislav Čúzy1.10.2011 - 15.6.2012Nar. 1980 v Trnave; ord.
Ing. Vladimír Mikulec, PhD.1.10.2012 - 1.6.2013Nar. 1978 v Bratislave; ord. 15.6.2013; diakon 1.10.2012 Ba-Svätej Rodiny, kap. 1.7.2013 Ba-Vrakuňa, 1.7.2014 Ba-Devínska Nová Ves, 1.7.2017 Ba-Blumentál, adm.
Mgr. Zdenko Tkáčik1.7.2013 - 30.6.2014Nar. 1977 v Čadci, ord. 17.6.2007; kap. 17.6.2007 Ba-Dúbravka, 1.7.2010 Ba-Blumentál, 1.7.2013 Ba-Svätej Rodiny; far.
Mgr. Peter Solár1.7.2014 - 30.8.2015Nar.
Mgr. Radovan Rajčák1.7.2014 - 30.6.2015Nar. 1988 v Skalici, ord. 15.6.2013; kap.
PhDr. Juraj VITTEK, PhD.1.7.2015 -Nar. 1975 vo Zvolene, ord. 1.7.2000; kap. 1.7.2001 Galanta, 1.9.2002 Šaľa; adm. 1.7.2003 Kostolná pri Dunaji, 15.7.2005 Ba-Podunajské Biskupice; výp. 1.7.2008 Ba-Sv. Alžbety; duchovný správca SKM v Ríme 15.8.2008; far.-moderátor 1.7.2011 Senec, od 2013 člen presbyterskej rady, 1.7.2015 BA - Svätej rodiny, 2010 moderátor projektu založenia Kongregácie Oratória sv.
Mgr. Andrej Šottník1.7.2015 - 30.9.2019Nar. 1969 v Trnave, ord. 24.9.1994; kap. 1994 Senec; adm. 1.7.1997 Nitra-Janíkovce; šk. dekan 18.1.2000 Nitra; far. 15.7.2000 Šaľa; dekan 1.9.2000 tamtiež; far. 1.7.2011 Senec (šk. dekan), 1.7.2015 Ba-Svätej Rodiny (šk.
Juraj DROBNÝ1.7.2018-30.8.2021Nar. v Dubnici nad Váhom, ord. 17.6.1989; výp. 2008 Ba-Kráľovnej rodiny, 15.10.2010 Ba-Lamač, 1.1.2013 Ba-Rača, 1.10.2016 Ba-Najsv.
Mgr. Marián LUKÁČ1.10.2019 - 30.6.2023Ord. ord.1. 7. 202311.6.2016; kap. 1.7.2016 Skalica, 1.9.2018 Stupava, 1.7.2019 Pezinok, 1.7.2020 Ba-Podun.Biskupice, 1. 7.

Pre lepšie pochopenie histórie a vývoja kostola Narodenia Panny Márie na Dlhých Dieloch, odporúčame pozrieť si nasledujúce video, ktoré vizuálne zachytáva dôležité momenty a archívne zábery.

Aktuality z farnosti

  • ONLINE: Aktualizované info o živote Cirkvi v pandémii koronavírusu
  • 16. 11. 2020: Komisia pre mládež pozýva mladých aby sa zapojili do "Týždňa úloh mladým Bratislavskej arcidiecézy".
  • 21. 6. 2020: Dišpenz od povinnej účasti veriacich na nedeľných a sviatočných bohoslužbách prestáva platiť k 17. júnu 2020. Rozhodli o tom slovenskí biskupi na 96. plenárnom zasadaní Konferencie biskupov Slovenska na Donovaloch.
  • 8. 12. 2019: Duchovná obnova Vianoce 2019
  • 27. 12. 2018: Program na Vianoce 2018 a Nový rok 2019

tags: #dlhe #diely #kostol