Na jar roku 2023, archeologický výskum vedený doc. Dr. phil. odkryl v Trnave objekt s centrálnym pôdorysom. Lokalita sa nachádza tesne za pôvodnou líniou stredovekých hradieb mimo mesta (pred Dolnou bránou) a v dávnej minulosti sa tu nachádzal cintorín.
Jedinečný nález v Trnave
Pozrime sa bližšie na túto neznámu stredovekú sakrálnu stavbu a jej historické súvislosti.
Unikátny pôdorys a funkcia karneru
Výskum odkryl objekt s centrálnym pôdorysom, ktorého loď mala tvar osemuholníka s rozmermi 8 x 8 metrov (vnútorný priemer 6,5 m). K nej sa z východnej strany pripájalo polygonálne presbytérium dlhé štyri a široké päť metrov (s vnútornými rozmermi 2,7 a 3,0 m).
Funkčne išlo o karner - dvojpodlažný objekt, ktorého spodné podlažie sa využívalo ako kostnica na uloženie kostí zo starých hrobov (pri výskume sa ale nenašli). Fasády stavby boli neomietnuté a upravenené tzv.
Dispozične stavba nemá na Slovensku prakticky obdobu. Najbližšie je mu loretánska kaplnka v Holíči, kde však osemuholníková loď a polygonálne presbytérium majú v nárožiach vonkajšie oporné piliere.
Priestory nadzemného podlažia lode a presbytéria boli podľa predpokladu zaklenuté, pričom váhu klenieb niesli len hrubé obvodové múry. Výskum doložil existenciu zaklenutia spodného podlažia lode, ktoré siahalo do hĺbky 1,9 m pod úroveň vtedajšieho terénu.
Z muriva lode sa zachoval len východný a juhovýchodný múr. Základy na východ orientovaného presbytéria sa zachovali v oveľa väčšom rozsahu.
Steny spodného podlažia lode boli postavená z kombinovaného materiálu - kameň a tehla, pričom z tehál bola podľa všetkého vymurovaná nadzemná časť, z ktorej sa zachovali v malom úseku len dva riadky.
Kostol nebolo možné presnejšie datovať, jeho vznik sa predpokladá v priebehu poslednej štvrtiny 13. storočia. K zániku stavby mohlo dôjsť rámcovo okolo polovice 16. storočia. Vtedy na jej mieste postavili spomínaný renesančný barbakan.
Identifikácia s Kostolom sv. Ulricha
Historický výskum prof. PhDr. Vladimíra Rábika, PhD. z Katedry histórie FF TTU v Trnave stotožnil odkrytú stavbu s Kostolom sv. Ulricha. Ten sa spomína v benefičnej mestskej knihe v roku 1495.
Kostol spadal pod neďaleko stojaci Špitál Sv. Kríža s dodnes zachovaným Kostolom sv. Heleny, ktorý spravovali benediktíni. Tento fakt ovplyvnil aj výber u nás netradičného patrocínia kostola, keďže sv. Cintorín s Kostolom sv. Ulricha slúžil benediktínom podľa všetkého na pochovávanie „klientov“ špitála, keďže obmedzený priestor pri Kostole sv. Heleny sa využíval ako cintorín pre členov mníšskej komunity a sčasti i mešťanov.
Benediktínsky rád pôsobil v Trnave až do svojho vyhnania v roku 1424.
Prezentácia zaniknutej stavby
V decembri 2023 bola dokončená prezentácia zaniknutej stavby - v dlažbe bol vyznačený pôdorys, pričom sa zohľadnila situácia po výstavbe brány barbakanu, ktorej padla za obeť severná časť lode kostola.
Použitá literatúra:
- Hrnčiarik, E. - Rábik, V.: Neznáma stredoveká sakrálna stavba a ďalšie unikátne nálezy z archeologického výskumu Námestia SNP v Trnave. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, roč. 26, KPÚ Trnava, 2024, str. 37 - 46.
- Rábik, V.: Stredoveký kostol sv. Ulricha v Trnave v historických súvislostiach. In: Historia ecclesiastica, roč. XIV, 2023, č. 1, str. 18 - 26.