V údolí horného Turca, pod juhozápadným výbežkom Veľkej Fatry leží malebná obec Horná Štubňa. Malebná krása skalnatých končiarov, holé grúne neďalekých Lazov a severné svahy Kremnického pohoria vytvárajú prekrásne okolie, plné možností na poznávanie prírody a jej krás.
Veľká Fatra
Prírodná scenéria Hornej Štubne
Nadmorská výška obce je 518 m n. m. Rozloha: 33 481 150 m2. Okolie tvoria pohoria: Veľká Fatra (východ), Kremnické vrchy (juhovýchod), Žiar (západ), Malá Fatra (sever). Medzi najvyššie vrchy Veľkej Fatry patria: Tlstá 1406 m n.m., Ostrá 1264 m n.m., Drienok 1264 m n.m., Jasienok 1255 m n.m., Krížna 1574 m n.m., Ostredok 1592 m n.m.
Zloženie Veľkej Fatry tvoria vápencové a dolomitové komplexy. Najvyššie vrchy Kremnického pohoria sú Flochová (Handel) 1318 m n.m. a Skalka 1213 m n.m. (umiestnený televízny vysielač). Kremnické pohorie tvoria andezity, tufy, tufity, ryolity, brekcie - vznik sopečnou činnosťou. Pohorie Žiar tvoria vápence, dolomity, sliene, bridlica, vápenité pieskovce, íle. Turčiansku kotlinu tvoria sedimenty treťohôr a štvrtohôr.
Lesy sú zmiešané - prevláda smrek 60% ihličnany (borovica, jedľa, červený smrek, tis obyčajný, kosodrevina),40% listnáče ( buk, javor, jaseň, brest, breza, jeľša, osika, lipa, dub, jarabina, topoľ, pagaštan konský). Kroviny zastupujú lieska, trnka, šípová ruža, hloh, baza čierna, malina plazivá.
Z rastlinstva sa tu nachádza čučoriedka, brusnica, lesné jahody, šafrán, poniklec slovenský, veternica narcisokvetá, horce, plesnivec alpinský, cyklámen fatranský, lykovec voňavý, črievičník papučka, jelení jazyk celolistý, marinka voňavá, zubačka cibuľkonosná, mesačnica trvácna, deväťsil biely, orlíček obyčajný, žltohlav európsky (jeho kvet tvorí emblém Chránenéj krajinnej oblasti Veľká Fatra).
Zo zveri tu žije jeleň, kamzík (Gaderská a Blatnická dolina), diviak, medveď, rys ostrovid, líška, zajace (ich počty klesajú), jazvec, kuna, divá mačka, vydra, vlk. Z vtákov tu možno nájsť orla skalného, kaňu lesnú, tetrova, hlucháňa, holniaka, sluku lesnú, krkavca, kukučku, ďatľa, holuba divého, divú kačku, bociana bieleho, bociana čierneho. Z rýb tu žije pstruh, lipeň, šťuka, hlavátka (Turiec).
Potok Žarnovica (v najnovších mapách nazývaná Teplica) je pravostranným prítokom rieky Turiec. Vyteká spod Veľkého Rakytova a priberá potoky: Kostolec, Široká, Rožkovský potok, potok z Lopuišnej.
História Hornej Štubne v skratke
Najstaršie osídlenie Turca: Prvé osídlenie v dobe kamennej, v eneolite (3200 - 1900 pred n. l.). V strednej fáze tohto obdobia to boli ľudia kanelovanej kultúry, nazvanej podľa výzdoby keramiky kanelmi. Nález kamennej sekerky z tohto obdobia bol nájdený v samotnom meste.
V dobe bronzovej (1900-700 pred n. l.) to bol ľud tzv. lužickej kultúry. Z tohto obdobia sa datujú nálezy dvoch pokladov , a to poklad bronzových ihlíc s guľovými hlavicami a rytou ozdobou, nájdený vo Vieske, a poklad bronzových nástrojov a šperkov z okolia Hornej Štubne (uložené v Slovenskom národnom múzeu v Martine).
V dobe železnej, staršej - halštatskej (700 - 500 pred n. l.) a mladšej laténskej (500 - 0 pred n. p.) je osídlenie značne konzervatívne, pretože poznanie nového kovu železa sa dostáva do neprístupných kotlín neskôr. V dobe laténskej prichádzajú na územie Kelti, o čom svädčí nález dielne na výrobu keltských žarnovov na pravekom hradisku v Rakši.
Hradisko Rakša
Najstarší písomný údaj o Turci: Z roku 1113 v Zoborskej listine sa uvádza turčianska osada Villa Wescan ako majetok Zoborského opátstva. Ležala pravdepodobne medzi Slovenským Pravnom a Jazernicou. Ďalej sa už neuvádza. V 12. storočí patril Turiec do kráľovskej lesnej župy, ktorú tvorilo Zvolenské panstvo.
V roku 1390 Peter, synovec majstra Dominika, ktorý prevzal Hájske panstvo, ho rozšíril o Dolnú Štubňu a založil Novú Lehotu (Hornú Štubňu).
Obyvateľstvo: V roku 1880 - 128 ľudí, v roku 1890 - 157 ľudí, v roku 1910 - 288 ľudí, v roku 1921 - 452 ľudí.
Výstavba kúpeľov
V roku 1773 sa prvýkrát stretávame s pomenovaním kúpeľov Teplicza. Na mieste dnešnej kaplnky boli postavené v 18. storočí základy nového chudobinca, ktorý v roku 1881 rozšírili o poschodie. Budova slúžila ako úrad, škola, byty, súd, väzenie, fara. Časť budovy - kaplnka - bola vyhradená pre potreby veriacich.
V roku 1872 bola dokončená výstavba železnice (Vrútky - Zvolen), čo podnietilo prestavbu kúpeľov. Zbúrali drevené stavby, zostal iba mlyn a Sedliacky - Ľudový kúpeľ.
V rokoch 1881 - 1882 bol postavený dom pre záhradníka a skleníky a tak celý park bol vzorne udržiavaný. Okolo roku 1895 stála už v Tepliciach pošta (premiestnená z Dolnej Štubne). V roku 1905 bola postavená štátna ľudová škola. Od 1.9.1911 sa začalo vyučovať v novopostavenom učiteľskom ústave, ktorý bol nástupcom Učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom. V roku 1910 bola v meste založená s pomocou martinskej sporiteľne Ľudová banka. Bola umiestnená vo Vieske.
Počas I. svetovej vojny založil židovský podnikateľ Leopold Lichtenstein medzi Vieskou a Diviakmi parnú pílu, ktorú postupne rozširoval. Podnik sa stal základom drevárskeho podniku Drevina. Po I. svetovej vojne postavili nový hotel Šavol, dnešný Vyšehrad. V roku 1920 dostalo mesto nové meno a z bývalého Stubnyafúrdó sa stali Štubňanské Teplice, neskôr Štubnianske Teplice. Dom "Alžbeta" premenovali na Ličebný dom Jána Kollára.
V roku 1934 bola vydláždená hlavná cesta v smere Dolná Štubňa - Diviaky. Od 8.11.1927 do 20.12.1931 výstavba železničnej trate Horná Štubňa - Handlová. Od 28.9.1936 do 19.12.1940 výstavba železničnej trate Diviaky - Banská Bystrica s najdlhším tunelom na Slovensku (Harmanecký tunel - 4700m). Na konci II. svetovej vojny bola spustošená, k obnoveniu došlo 1.3.1946.
V obci sa nachádza zvonica, ktorú postavili obyvatelia obce v roku 1920. Má zvisle oddebnenú vežu stĺpovej konštrukcie a zakončená je malou plechovou guľou. Autorom je Pavol Brikcius.
Kostolík v Hornej Štubni
Kostolík postavili niekedy v priebehu tretej tretiny 13. storočia. Súčasnú dispozíciu dostal kostolík až v 17. storočí. Postavila si ho v druhej polovici 19. storočia obec prisťahovala v roku 1710.
Kostol v Hornej Štubni
Ďalšie významné osobnosti a udalosti
Viliam Žingor pochádza z Bystričky pri Martine, narodil sa 30. júla 1912. Vojenskú prezenčnú službu vykonal v r. 1937 - 1939, kedy bol povýšený do hodnosti podporučíka. V máji 1939 ho povolali do slovenskej armády. Ešte pred odchodom svojej jednotky v Žiline odniesol niekoľko pušiek a ukryl ich v lese pri rodnej obci. 1940 tam zriadil tajný úkryt pre zbrane a materiál. 4. 7. 1944 sa vrátil zo Stráňach u L. do nemeckého zajatia. Vznikol prvý partizánsky oddiel v Turci pod velením V. Žingora zbehov a dobrovoľníkov. 21. 8. umiestnili štáb partizánskych síl v Turci. sa stal V. so svojou jednotkou celú Rajeckú dolinu a chrániť tyl Turca. Brigáda sa s nimi spojila 11. 4. bola rozpustená. Po oslobodení vystupoval V. Žingor aj na politickej scéne. slovenských partizánov. Začas bol jeho generálnym tajomníkom. V zinscenovanom procese zatkli a uväznili. Na hlavnom pojednávaní 18. - 21. 10. odsúdili V. Žingora, S. Bibzu a L. Po 17 rokoch sa 22. - 24. 4. bola umelo vykonštruovaná. až po novembri 1989. dome 18. 12. Štubňa.
Ďanová - prof. Oto Jaroslav Vrtiak, sa narodil 1.11.1924 v obci Ďanová. Akademik Dr. h. c. Otto Jaroslav Vrtiak, Dr. zvierat. splnili 29. apríla 2003.
13. jún bol slnečný letný deň. Ľudia išli, ako boli zvyknutí, po svojej práci. Dobytok sa pásol na lúkach a väčšina obyvateľov bola na svojich poliach. V priebehu dňa stúpala teplota a vlhkosť vzduchu. Bolo neznesiteľne sparno. V priebehu krátkeho času sa nebo zatiahlo, bola taká tma, akoby prišla noc. Potom sa spustila búrka, akú nikto predtým nezažil. Veľké krúpy ako hrozno pokryli polia a lúky až do polmetrovej výšky.
V priebehu dňa stúpala teplota a vlhkosť vzduchu. Bolo neznesiteľne sparno. V priebehu krátkeho času sa nebo zatiahlo, bola taká tma, akoby prišla noc. Potom sa spustila búrka, akú nikto predtým nezažil. Veľké krúpy ako hrozno pokryli polia a lúky až do polmetrovej výšky. Rýchlik Berlín - Budapešť musel zastať na otvorenej trati a počkať, kým sa krúpy nerozpustili. Dedinský potok sa vzdul do strhujúceho prúdu. Vysoká voda strhávala mosty, humná, maštale, dobytok, dosky a rôzne domáce náradie.
Pri prechádzaní mostom bol krajčírsky majster Franz Ertl strhnutý do prúdu vody a odnesený. Až po odznení búrky bol nájdený mŕtvy na hranici Dolnej Štubne, asi tri kilometre severne od dediny medzi skalami a rôznymi troskami. Celkové škody sa vyšplhali takmer na štvrť milióna korún.
Existuje porekadlo, ktoré hovorí, že nešťastie prichádza zriedkavo samo. Toto sa potvrdilo už po necelých štyroch týždňoch, keď sa 1. júla 1927 stala ešte väčšia katastrofa. Pokým väčšina obyvateľstva bola zamestnaná na vzdialených lúkach zberom sena alebo pri odstraňovaní škôd po povodni, vyšľahli z jedného krovu domu plamene. Silný južný vietor zaniesol iskry na šindľovú strechu blízko kostolnej veže, tá sa čoskoro rozhorela na obrovskú fakľu a oheň z horiacich šindľov sa rozšíril na celý dolný koniec dediny. Pretože stavby boli prevažne drevené, zhorela dedina do tla.
Po polhodine sa obyvatelia zdesene prizerali na jeden a pol kilometra dlhé a kilometer široké more z plameňov. Aj prichádzajúci požiarnici museli cúvnuť, pretože sa nikto nedostal k potoku alebo k inému vodnému zdroju. Viac ako tisíc ľudí stratilo strechu nad hlavou, škody boli nad päť miliónov korún. Polovici z týchto bezdomovcov nezostalo nič, žiadna posteľ ani stôl, žiadny tanier ani lyžica, žiadne zásoby potravín. Spočiatku nachádzali vyhorenci ubytovanie u rodín v hornej časti obce, ale niektorí aj u slovenských známych v Dolnej Štubni.
K prvému zmierneniu neopísateľnej biedy prišlo krátko po tomto požiari, bola urobená zbierka v susedných nemeckých a slovenských obciach, ktorá priniesla 80 000 korún. Poisťovne vyplatili 600 000 korún. Zo zhorených trosiek vytŕčali zadymené múry zhoreného kostola a veža so svojimi holými múrmi sa strašidelne týčila k nebesiam. Aj štyri zvony sa stali obeťou požiaru. Viseli v kostolnej veži len štyri roky, kúpili sa za veľkých obetí obce v misionárskom roku 1923.
Z týchto veľkých pohrôm sa nemohli obyvatelia dlho spamätať. Trvalo dlhé roky, kým dedina prekonala úder osudu z roku 1927.
Prehľad Kostolov v okolí
- Pôvodný gotický kostol zasvätený Všetkým svätým pochádzal z 13. storočia.
- Gréckokatolícky Kostol sv. Mikuláša z roku 1658.
- Gréckokatolícky drevený kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku 1742 bez použitia jedného klinca.
- Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Mikuláša - biskupa postavený na začiatku 18. storočia.
- Gotický kostol postavený v 15. storočí.
- 18. storočie so sebou prinieslo prestavbu kostola v barokovom slohu.
- Rímskokatolícky kostol Obetovania Pána je významnou sakrálnou pamiatkou.
- Gotický kostol pochádza z 1. polovice 14. stor.
- Románsky rímskokatolícky kostol sv. Matúša bol postavený v 13.
- Kostol bol postavený v roku 1787 ako tolerančný kostol bez veže.
- Rímsko - katolícky kostol patrí k bývalému františkánskemu kláštoru.
- Pred vstupom do kláštora je umiestnená malá baroková Kalvária.
- Kostol sv. Kostol vznikol v 15.
- Rímskokatolícky kostol zo 14. stor. zasvätený sv.
- Gréckokatolícky drevený kostol z roku 1763. Typický lemkovský variant rusínsko-ukrajinských trojdielnych a trojvežových drevených chrámov.
Trenčianska synagóga
Táto stavba spadá do obdobia slovenskej moderny. Architektovou inšpiráciou sa stal hrob Ráchel, nachádzajúci sa medzi Jeruzalemom a Betlehemom. Trenčianska synagóga bola postavená v blízkosti starej synagógy. Postavila ju v roku 1913 podľa projektu berlínskeho architekta Dr. Kostol bol vybudovaný v rokoch 1653-1657 v rannobarokovom štýle.