Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156, kde sa uvádza pod názvom Vascard.
Neskoršie zmienky hovoria o fare v roku 1332 a kostole v roku 1343.
V tomto čase však dedina mala za sebou už stáročný vývoj, ktorý sa kontinuálne začal najneskôr v 10. a 11. storočí.
Obec dostala svoje pomenovanie Vásár, čiže jarmok, trh, podľa pravidelných trhov, ktoré sa v tejto oblasti uskutočňovali už od 11. storočia.
Poloha obce Horné Trhovište v okrese Hlohovec
Kostoly v Hornom a Dolnom Trhovišti
Kostoly v Dolnom a Hornom Trhovišti patria nielen k najstarším pamiatkam obce, ale tiež významne dopĺňajú románsku architektúru obcí ležiacich severne od Hlohovca pri starej ceste do Radošiny a Topoľčian.
V Dolnom Trhovišti sa nachádza kostol Sv. Juraja a v Hornom kostol Sv. Bartolomeja. Pod ním a okolo neho ležala aj najstaršia osada Trhovište a snáď aj kúria alebo menší hrádok - rodové sídlo jedného z príslušníkov rodiny Hunt-Poznanovcov, ktorým obec v roku 1256 patrila.
Z románskeho kostola stojaceho na návrší nad obcou sa zachovala polkruhová apsida so zamurovaným okrúhlym okienkom. Časti murív lode kostola v blízkosti presbytéria sú tiež románske. Veža, sakristia a predĺžená loď pochádzajú z obdobia barokovej prestavby v rokoch 1742 - 1744.
Kostol sv. Bartolomeja v Horných Trhovištiach
Kaštieľ v Hornom Trhovišti
Horné Trhovište sa od 13. storočia vyvíjalo ako zemepanská obec. Charakteristickým rysom všetkých takýchto obcí je prítomnosť panského sídla, neskôr kaštieľa patriaceho majiteľovi panstva. Počiatky kaštieľa v Hornom Trhovišti podľa súčasných poznatkov siahajú do 16. storočia.
Kaštieľ postavený v renesančnom slohu bol podľa vzoru obdobných renesančných stavieb z dôvodu blížiaceho sa tureckého nebezpečenstva opevnený. Pôvodne to bola prízemná budova so štvorkrídlovou dispozíciou a s centrálnym nádvorím uprostred. Na severnej strane sa nachádzala obranná veža - bastión, ktorú v roku 1758 prerobili na kaplnku. Kaštieľ bol dookola obohnaný priekopou.
Jeho najväčšia prestavba, kedy prakticky stratil renesančný vzhľad sa odohrala v roku 1758. Vtedajší majiteľ barón Anton Jesenský ho dal zredukovať do trojkrídlovej podoby, čím dostal tvar písmena U. V tomto období vznikol v okolí kaštieľa aj park.
Po Antonovi Jesenskom si postupne panstvo preberali Alexander Hellenbach, Michal Szendrey, Gašpar Cingel, Žigmund Ernődy a Viktor Zerdahélyi. Neskôr sa panstvo zmenilo na veľkostatok, na ktorom hospodárili Ladislav Benkeő, Alexander Blum a Jozef Borecký.
Bratislavská všeobecná banka účastinná spoločnosť v roku 1931 zabrala Boreckým založený veľkostatok a v roku 1937 ho odpredala veľkostatkárovi Teltscherovi.
Vývoj počtu obyvateľov
Vývoj počtu obyvateľov už na začiatku 20. storočia bol poznačený značnými výkyvmi. Pred veľkou hospodárskou krízou bol počet obyvateľov v roku 1919 - 549 no o dva roky neskôr po početných štrajkoch poľnohospodárskych robotníkov ich počet klesol na 441. Vzostup nastal až v tridsiatych rokoch, kedy sa počet obyvateľov pohyboval okolo čísla 500.
V období Slovenského štátu v roku 1940 malo Horné Trhovište už 578 obyvateľov, no opäť do roku 1950 ich počet klesol na 522. Do priaznivých čísel z roku 1940 sa obec vrátila až v roku 1961, kedy v obci žilo 575 obyvateľov. V súčasnom období žije v obci 570 obyvateľov.
Parcelácia veľkostatku v roku 1947 mala naštartovať rozvoj obce. O desať rokov neskôr bolo v obci založené Jednotné roľnícke družstvo. Výsledky jeho práce, ako aj história dediny boli zhrnuté v roku 1973 v prvej monografii s názvom Pamätnica jednotného roľníckeho družstva a obce Horné Trhovište.
Farnosť Horné Trhovište a jej kňazi
Obec Pastuchov medzi rokmi 1787-1809 patrila do farnosti Horné Trhovište, aj tu nachádzame materiály o Pastuchove a Pastuchovčanoch / matriky a iné/.
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja.
Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti Horné Orešany (keďže Horné Trhovište patrilo pod túto farnosť v určitých obdobiach):
- Ján Dechtický
- Eliáš Tomerič (Tominič)
- Pavoi František Drini (Dréni)
- Matúš Imrich Rotári (Rozári)
- Juraj Matkovič
- Juraj Lelkeš
- Mikuláš Solčáni
- František Butkovič
- Lukáš Hustovič
- Imrich Xavér Jozef Bivoléni
- Anton Baláži
- Štefan Runher (Rumer)
- Anton Dzián (Daráni)
- Martin Psurnovský
- Samuei František Tamáši
- Adam Markovič
- Ján Nepomucký Kunst
- Martin Pecha
- Ján Rozbori
- František Pritzel
- Jozef Fodor
- Pavol Jedlička
- Jozef Minárik
- Augustín Vávra
- Jozef Satko
- ThDr. Jozef Hlavatý
- Otto Školuda
- Emil Pribyl
- ThDr. Emil Kamody
- František Bujna
- Matúš Karol Vanček
- Miloslav Mrva
| Meno kňaza | Obdobie pôsobenia |
|---|---|
| Miloslav Mrva | Od 1. júla 2000 |
| Matúš Karol Vanček | 1977 - 2000 |
| František Bujna | Od r. 1971 |
| ThDr. Emil Kamody | Po r. 1968 |
| Otto Školuda | Od r. 1962 |
| ThDr. Jozef Hlavatý | Od 1. februára 1950 do r. 1961 |
| Augustín Vávra | 1928 až 1949 |
| Pavol Jedlička | Od 30. júla 1874 |
| Ján Nepomucký Kunst | Od 29. novembra 1792 |