Rímskokatolícka farnosť Dúbravka: História a súčasnosť

Bývalá obec, dnes Mestská časť Bratislava-Dúbravka, a jej Rímskokatolícka farnosť majú, tak ako mnohé iné obce v tomto regióne, nerozlučne spätú históriu i súčasnosť. Zvlášť po období výstavby moderného sídliska v 70. rokoch 20. storočia sa z malej obce postupne stala mestská časť Bratislavy s rozmanitým zložením jej obyvateľov - a to čo do pôvodu i religiozity.

Ak by sme to chceli vyjadriť podľa údajov Štatistického úradu SR, tak v Dúbravke k 31.12.2020 žilo 36 206 obyvateľov a z nich sa 38,24% hlásilo k rímskokatolíckemu vierovyznaniu, 4,15% k evanjelickému a.v. a 44,2% obyvateľov bolo bez náboženského vyznania. Na rímskokatolíckych bohoslužbách sa v nedeľu zúčastňuje cca 2 500 obyvateľov, čo predstavuje cca 18% z tých, ktorí sa pri sčítaní ľudu v 2021 prihlásili rím.

Kostol možno definovať viacerými spôsobmi. Ako hmotný objekt - sakrálnu stavbu, ktorá slúži na výkon bohoslužieb. Ale tiež ako Boží dom a bránu do neba - z pohľadu veriaceho človeka. Z historického hľadiska bol kostol, najmä ten farský doslovne bránou nielen do neba, ale i bránou spoločenstva obyvateľov obce.

Vo farskom kostole bola umiestnená krstiteľnica, kde sa novonarodené deti prostredníctvom sviatosti krstu včleňovali nielen do spoločenstva všeobecnej cirkvi, ale takto i do spoločenstva obyvateľov obce. V kostole prijímali jej obyvatelia prakticky všetky sviatosti (najmä eucharistiu - prvé sväté prijímanie, birmovku, sobáš) a napokon sa tu slávili aj pohrebné obrady za zosnulých. Čiže bránou kostola veriaci človek prvý raz verejne vstupoval do spoločenstva farnosti i obce a touto bránou ho i posledný raz opúšťal, keď jeho telesné pozostatky boli po pohrebenej omši prenesené a uložené na cintoríne za kostolom.

Vo farnosti Dúbravka sú viaceré bohoslužobné priestory. Štyri z nich sú samostatnými stavbami, z toho tri historické a jedna moderná. Dva sú kaplnkami, ktoré boli posvätené v posledných rokoch a sú účelovo umiestnené v objektoch sociálnej starostlivosti.

Kostol sv. Kozmu a Damiána

Kostol sv. Kozmu a Damiána sa ako jedna z najstarších dominánt obce už takmer tristo rokov vypína nad Dúbravkou. Okrem pamiatok odhalených archeológmi na Veľkej Lúke je architektonickým symbolom Dúbravky. Stavebne je pomerne zaujímavý a vzácny, pretože má eliptický pôdorys architektonicky je príbuzný s bratislavským chrámom sv. Trojice.

Kostol Zmŕtvychvstania bol postavený okolo roku 1720 ako filiálny kostol devínskej farnosti na mieste pôvodného Kostola sv. Kozmu a Damiána, ktorí zostali spolupatrónmi chrámu. Podľa záznamu vizitácie devínskej farnosti z roku 1731 bol interiér dúbravského kostola vymaľovaný roku 1722. Farnosť v Dúbravke bola erigovaná roku 1807 a odvtedy sa viedli aj farské matriky.

Podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi - dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Sviatok majú 26. Okolo farského kostola v Dúbravke sa rozprestiera cintorín, na ktorom stojí rannorenesančná kaplnka (z konca 16. stor.), postavená na starých, pravdepodobne gotických základoch.

Kaplnka predstavuje jednoloďový sakrálny priestor s polygonálnym uzáverom; zaklenutá je krížovou hrebienkovou klenbou; vstupný kamenný portál nemá profiláciu; v interiéri kaplnky sú plastiky sv.

Na deň, keď som bola prvý raz v dúbravskom farskom kostole sv. Kozmu a Damiána, nezabudnem do konca života. Bolo to presne na sviatok sv. Blažeja (3. 2. 1977), pretože som chcela pre svoju dcérku i pre mňa svätoblažejské požehnanie. Prvé stretnutie s miestnym farárom, ako aj dúbravskými farníkmi, bolo viac ako dojemné. Taký duch jednoty som dovtedy nezažila v žiadnej farnosti či kostole.

Vtedajší kňaz dúbravskej farnosti bol skromný, milý a slušný človek. Neustále bol usmiaty, nikdy som na ňom nezbadala nervozitu. Dokonca aj vtedy nie, keď sa mu pred spovedelnicou vinul niekedy aj 10-metrový zástup kajúcnikov. "Nechajte maličkých ku mne prísť..." to bolo krédo, ktorým sa tento kňaz riadil. Prostredníctvom svojej osoby nechal prichádzať dietky všetkých kategórií k Pánu Ježišovi a malí či mladí Dúbravčania boli tomuto kňazovi za to veľmi vďační.

Časom som sa dozvedela, že miestny duchovný sa volá Jozef Beitl a že je profesorom na Bohosloveckej fakulte v Bratislave na Kapitulskej ulici.

Kostol sv. Kozmu a Damiána v Dúbravke

Kostol Ducha Svätého

Vo farnosti Bratislava - Dúbravka žije okolo 35 000 obyvateľov, okrem historického Farského kostola sv.

Kostol Ducha Svätého bol požehnaný 26. októbra 2002. Pri hlavnom vchode do kostola je základný kameň s textom:

+ / ZÁKLADNÝ KAMEŇ KOSTOLA DUCHA SVÄTÉHO / BRATISLAVA-DÚBRAVKA / POSVÄTIL SV. OTEC JÁN PAVOL II. / 1. JÚLA 1995 V ŠAŠTÍNE.

Vedľa je veľká pamätná tabuľa s textom:

CHRÁM DUCHA SVÄTÉHO V BRATISLAVE-DÚBRAVKE / Posvätili ho dňa 26. októbra 2002: / J. E. Mons. Ján Sokol arcibiskup metropolita / Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy / J. E. Mons. Henrych Józef Nowacki, arcibiskup, / apoštolský nuncius na Slovensku / Projektovali ho: / Ing. arch. Marián Lupták a Ing. arch. Ľudovít Režucha / Kostol sa začal stavať v Jubilejnom roku 2000 a dokončený bol v roku 2002. / Zodpovednosť za prípravu a uskutočnenie stavby mal miestny farár Stanislav Vojtko. / Modlitbami a finančnými darmi stavbu kostola podporili / bratia a sestry z farského spoločenstva v Dúbravke, mnohí dobrodinci a sponzori, / ako aj Arcibiskupský úrad v Trnave. / Zo srdca ďakujeme Vám všetkým, / ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom podielali na výstavbe tohto chrámu.

Kostol Ducha Svätého v Dúbravke

Kostol je dielom architektov Ing. arch. Ľudovíta Režuchu a Ing. arch. Mariána Luptáka. Ide o atypický objekt s kruhovým pôdorysom s netradične riešenou strechou s výškou 30 metrov. Obsahuje chrámovú a pastoračnú časť. Namiesto oltárneho obrazu visí na stene kovová podoba Ducha Svätého - holubice. Ide o dielo majstra Jurovatého. Základný kameň kostola posvätil v roku 1995 pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne. Kostol Ducha Svätého bol požehnaný 26.

Pravdepodobne v noci zo 16. na 17. októbra 2021 neznámi páchatelia výstrelmi zo strelnej zbrane poškodili sklenené výplne okien a dverí kostola.

Ľudové misie redemptoristov

Prvé misie redemptoristov v tejto farnosti sa uskutočnili ešte za Rakúsko-Uhorka pred 110 rokmi! Priamo do vtedajšieho Prešporku sa redemptoristi za Uhorska nedostali. Tam prevládalo nemecko-maďarské obyvateľstvo, ale okolie Bratislavy bolo i vtedy slovenské s početným chorvátskym obyvateľstvom.

Krátko po Rači zažila misie aj farnosť Dúbravka na prelome rokov od 25. decembra 1912 do 1. januára 1913. Misionári redemptoristi boli, rovnako ako pri predchádzajúcich misiách, z Moravy z Červenky. Vďaka zachovanej kronike kláštora Červenka u Litovli vieme, že čas ranných a večerných kázní, ako aj iných misijných pobožností sa opäť musel prispôsobiť ľuďom dochádzajúcim do zamestnania vo fabrikách.

Ranné kázne bývali už o 5. hod. ráno, večerné s ružencom o 19. hod. Nakoľko bol kostol vzdialený od dediny, vládlo zlé počasie a cesty boli plné blata, obec sama ponúkla misionárom povoz. Mnohých obyvateľov Dúbravky však ani zlé počasie neodradilo z účasti na misiách a počas celého trvania misií prichádzalo množstvo ľudí na kázne i ku sviatostiam. Mená misionárov nie sú známe.

Verní svojej tradícii, vykonali tu redemptoristi o rok aj misijnú renováciu od 25. do 31. decembra 1913. Túto renováciu viedli dvaja pátri Slováci: P. Jozef Grigeľ a P. Karol Stašík. Na obnovu misii prichádzalo taktiež veľa ľudí. Podľa svedectva pamätníkov druhé misie v tejto farnosti sa uskutočnili v pohnutej dobe krátko po tzv. Víťaznom februári, cez pôstne obdobie v roku 1948.

V týždni od 14. do 22. októbra 2023 vedie tím P. Michala Zamkovského misie vo farnosti Bratislava - Dúbravka. Redemptoristi sa sem vrátili po 110 rokoch, naposledy tu viedli misie v roku 1913. Tohtoročné misie sa začali privítaním misionárov a sv. omšou v sobotu večer v kostole Ducha Svätého.

V nedeľu a v nasledujúce dni pokračovali sv. omšami, stretnutím pre mládež, pre ženy, pre mužov, sv. omšami pre deti, evanjelizačnými programami v školách. P. Michal Zamkovský povzbudil farníkov, aby prijali sviatosť zmierenia a keď cítia potrebu, tak aj generálnu svätú spoveď. K dispozícii je počas týždňa viacero kňazov. Na misiách sa podieľajú aj laickí spolupracovníci zo spoločenstva Calvary; v tíme je aj Colin Symes, misionár z Edinburgu.

Záver misií s požehnaním misijného kríža bude v nedeľu 22. Ako povedal P. Michal Zamkovský pre farský časopis, „podstatou ľudových misií je možnosť počuť živé a účinné Božie Slovo a zažiť spoločenstvo Cirkvi. Cieľom misií je prebudiť v ľuďoch túžbu po Bohu a obrátiť sa k nemu celým srdcom.

Prehľad historických udalostí a štatistických údajov

tags: #rimskokatolicka #farnost #dubravka