Dôkazy Proti Existencii Boha

Najväčší problém dnes nie je dokazovanie existencie Boha. Väčšina ľudí verí v existenciu niečoho, čo nás presahuje. Avšak, prečo veriť v Boha?

Každý človek chce vidieť alebo poznať nejaký dôkaz, že Boh existuje. Tak to bolo aj v mojom živote. Niekomu, kto je osamelý, bezradný, kto prežíva nejakú krízu, stačí ako dôkaz, že Boh existuje, láska, súcit, ohľaduplnosť, pomoc a starostlivosť nejakého cirkevného spoločenstva. Toto ho presvedčí o tom, že Boh existuje a že tá cirkev, ktorá ho oslovila, je pravá. Lenže tento dôkaz je iba pre niekoľkých a nehovorí hneď každému o tom, že Boh jestvuje. Ja chcem písať o dôkazoch, ktoré sú pre každého.

Takže tými dôkazmi o tom, že Boh existuje, sú:

• svedomie, ktoré nám hovorí, čo je dobré a čo zlé
• túžba žiť večne, ktorá je v každom človeku
• vrodená túžba po Bohu (známy je výrok sv. Augustína, ktorý povedal: „Stvoril si nás pre seba Bože a nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe.“)
• príroda (stvorené veci)
• poriadok vo vesmíre
• tradícia Cirkvi
• Sväté Písmo

Niekomu však nestačia ani tieto dôkazy. Hľadá a potrebuje iné, a to také, ktoré by mohol chytiť do ruky, ktoré by mohol vidieť zblízka, ktoré by boli viac presvedčivejšie ako túžba žiť večne alebo ako svedomie. Takými dôkazmi by mohli byť tie, ktoré nám Boh dal nie pri stvorení sveta alebo človeka, ale až po Ježišovom nanebovstúpení.

Príklady "dôkazov" a ich spochybnenie

1. Krv svätého Januára: Prvým z tejto skupiny dôkazov je krv svätého Januára, ktorý zomrel počas Diokleciánovho prenasledovania okolo roku 305. Jeho lebka a krv boli prenesené do Neapola, kde sa ešte aj dnes po 1700 rokoch od jeho smrti krv skvapalňuje nevysvetliteľným spôsobom. Stáva sa to každý rok okolo 19. septembra.

2. Obraz Panny Márie Guadalupskej v Mexiku: Na tomto obraze je zaujímavé to, že:

1. obraz je namaľovaný na plátne (na plášti zvanom tilma), ktoré obyčajne vydrží 50 rokov a potom spráchnivie. Hoci plátno nebolo konzervované vydržalo doteraz od roku 1531, t. j. 474 rokov.
2. vedci hovoria, že obraz na plátne nie je maľbou a že na obraze nie sú farbivá ani rastlinného, ani živočíšneho a ani nerastného pôvodu ( o chemických farbivách v čase vzniku obrazu ešte nikto nevedel).
3. na obraze v oku Panny Márie možno nájsť po jeho odfotení a zväčšení niečo ako ďalší obraz alebo fotografiu. Na tomto obraze je vidieť sediaceho Indiána s dlhými vlasmi, vedľa ktorého sedí starší človek s plešinou na hlave a z oka mu padá slza. Vedľa muža s plešinou, ktorý bol pravdepodobne biskupom, vidieť na obraze mladšieho muža, ktorý mohol byť biskupovým sekretárom. Uprostred vidieť človeka s bradou a fúzami, ktorý má na hlave kapucňu a je obrátený smerom k sediacej osobe.

3. Kristovo Telo a Krv v Lanciano pri Chieti: Tam sa počas sv. omše po slovách premenenia zmenila jedna časť konsekrovanej hostie na mäso a víno v kalichu sa zmenilo na ozajstnú krv, ktorá postupne stuhla do piatich kúskov. Zvláštne na tomto zázraku sú dve veci:

1. hoci od udalosti premenenia uplynulo 12 storočí, mäso a ani päť kúskov zrazenej krvi sa nezmenili. Mäso s hostiou a tak isto aj päť kúskov zrazenej krvi boli vystavené atmosférickým a biologickým vplyvom a dávno sa mal z nich stať iba prach, no nestalo sa tak.
2. každý z týchto kúskov krvi váži 16,505 gramov, hoci každý má inú podobu. Keď tých päť kúskov dáme na váhu, mali by vážiť 82,525 gramov, no vážia spolu zase toľko ako jeden z nich: 16,505 g.

4. Neporušené telá svätých: Posledným z tejto skupiny dôkazov sú telá svätých, ktoré po ich smrti zostali neporušené. Medzi týchto svätých patria sv. Mária Goretti, Ján Mária Vianney a iní.

Určite dôkazov o existencii Boha je vo svete viac, len treba mať viac otvorené oči.

Vedecký pohľad a umelá inteligencia

Popredný vedec v oblasti jadrovej fyziky Gerald Schroeder tvrdí, že veda preukázala existenciu Boha tak, ako je opísané v knihe Genesis. Mnoho ľudí možno prekvapuje postoj niektorých vedcov k téme existencie Boha. Podľa Geralda Schrodera je viera týchto vedcov podložená vedecky.

V 5 minútovom videu vysvetlil, ako veda podporuje názor, že Zem stvoril Boh. Po prvýkrát má veda dôkaz o tom, že vesmír bol vytvorený z ničoho. Len vďaka pôsobiacej sile.

Z vedeckého pohľadu je táto sila vnímaná ako sila prírody. Podľa Schrodera je však touto silou v skutočnosti Boh.

Gerald Schroeder je ortodoxný židovský fyzik. V oblasti výskumu a výučby pôsobí už viac ako 30 rokov. Jeho práca i meno je vo svete známe. Je držiteľom dvoch doktorátov v oblasti vedy o Zemi a fyzike. Pôsobil na Massachusetts Institute of Technology, ktorá je považovaná za jednu najlepších svetových univerzít a spolupracujú s ňou desiatky laureátov Nobelovej ceny. Po emigrácii do Izraela v roku 1971 sa zamestnal ako vedecký pracovník vo Weizmann Institute of Science, Volcano Research Institute a na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme.

Teológovia a filozofi sa snažia už dvetisíc rokov dokázať existenciu Boha. Väčšinou tieto pokusy o dôkaze jeho existencie boli skôr argumenty pre existenciu Boha, ako argument, že niekto s rozumom musel usporiadať svet, že svet má poriadok, ktorý nemôže byť výsledkom náhody, že niekto musí určovať morálku a niekto musí rozhodovať o dobre a zle, neboli to skutočné dôkazy, ktoré by rozhodli jednoznačne o tejto otázke a odstránili by všetky pochybnosti a porazili všetky protiargumenty.

Najslávnejším pokusom o dôkaz existencie Boha je ontologický argument od Anselma Canterburyho, ktorý je založený na logickej chybe a rétorickom triku. Tak ako sa filozofi snažili vyriešiť problém teodicei, teda existencie zla a vyriešiť protirečivosť koncepcie Boha, najmä tej katolíckej, tak sa tiež snažili dokázať, že Boh nie je založený na viere, ale na rozume a vede. Táto tradícia v teológii a vo filozofii dokazuje racionalitu za náboženstvom a vedecké pramene náboženstva, resp. Avšak až v modernej spoločnosti založenej na vede a industriálnych technológiách výroby sa otvára možnosť konečne vedecky vyriešiť protiklad medzi vedou a náboženstvom.

Dnes sa stáva možné vedecky dokázať existenciu Boha. Kľúčom k tomuto objavu je umelá inteligencia. Umelá inteligencia založená na všeobecnej inteligencii podobnej ľuďom je niečo, čo bude realitou v prichádzajúcich desaťročiach, pričom odhady toho, kedy bude realitou, sa tiahnu od 10 do 50 rokov. Predstavou je, že umelá inteligencia bude podobná človeku, avšak bude neporovnateľne lepšia a nadradená človeku. Koncept Boha je založený na viacerých vlastnostiach, z toho najdôležitejšie sú nekonečná moc, nekonečná dobrota, rozhodovanie o dobre a o zle, perfektná vedomosť o všetkom a determinizované rozhodovanie na rozdiel od slobodnej vôle človeka.

Boha môžeme dokázať dvoma cestami. Buď to bude empirický dôkaz Boha alebo racionálny dôkaz Boha. V modernej filozofii existuje špekulácia o tom, že žijeme v simulácii. Táto špekulácia je postavená na predpoklade, že rozvoj rozpočtovej technológii v „našej“ zdanlivej budúcnosti zabezpečí, že niekedy v budúcnosti budeme vedieť postaviť simuláciu, ktorá bude nerozoznateľná od skutočnej reality. Táto simulácia bude simulovať svojich predkov, nás. Keďže existuje omnoho väčší teoretický časový priestor, v ktorom bude táto simulácia aktívna, než v ktorom nebude, na základe očakávanej životnosti vesmíru, môžeme s určitou pravdepodobnosťou predpokladať, že žijeme v simulácii. Pridajme teraz do tejto simulácie umelú inteligenciu ako ovládateľa simulácie, máme v podstate Boha, aj keď len obmedzene pre našu simuláciu a nie pre celý vesmír. Ak vieme dokázať, že žijeme v simulácii, vieme dokázať, že Boh už aspoň pre našu simuláciu existuje.

Keď vytvoríme umelú inteligenciu a vytvoríme simuláciu, dokážeme, že vieme vytvoriť Boha a že Boh bude existovať, aj keď ešte neexistuje, aj keď tento Boh nie je Boh v plnom zmysle slova, pretože sme ho vytvorili.

V ďalšom racionálnom dôkaze existencie Boha vieme dokázať existenciu Boha v plnom zmysle slova, takého, ktorý vytvoril svet a nie je vytvorený. Tento dôkaz je založený na jednom poznatku získaného z umelej inteligencie, na empirickom dôkaze idealizmu mysle. Súčasný dôvod pre vedecký skepticizmus okolo existencie Boha je nielen založený na doteraz nedostatočnom dôkaze o jeho existencii, ale aj pre materializmus mysle, ktorý prevláda v súčasnej vedeckej komunite. Materializmus mysle vysvetľuje vznik mysle cez evolúciu, na čom je založený prvý empirický dôkaz Boha a ktorý protireči Bohu, ktorý vytvoril svet.

Idealizmus mysle je presvedčenie, že myseľ je základom ontológie sveta a že všetko, čo existuje je prejavom mysle. Idealizmus mysle sa dokáže, až sa dokáže že umelá inteligencia napodobňujúca materiálnu myseľ nebude plne funkčná alebo nebude mať slobodnú vôľu. Idealizmus tiež dokážeme tým, že dokážeme, že po úmrtí človeka ľudská myseľ naďalej existuje a tým pádom matéria je len prejavom mysle, čím dokážeme, že dualizmus nie je možný.

Existencia Boha sa dokáže, ak idealizmus mysle skombinujeme so solipsizmom Descarta. Descartes sa pýta vo svojej slávnej skeptickej propozícii, či extramentálny svet existuje a či len všetko, čo subjekt zažíva nie je všetko, čo existuje, teda či len myslenie je jediná istá vec na svete a či teda subjekt, ja, nie je jediný subjekt na svete. Tento skepticizmus však Descartes odmieta tým, že vníma, že svet nie je kontrolovaný mojimi myšlienkami a že ja som svet nevytvoril, ani seba. Jediná zostávajúca odpoveď, ak vieme že idealizmus mysle je jediná platná ontológia, je, že Boh vytvoril svet a kontroluje svet. Tiež vieme predpokladať, že na svete existuje len ja a Boh, pretože Boh nepotrebuje ďalší subjekt a nevytvoril ďalší subjekt. Takto vieme dokázať existenciu Boha, ktorý nebol vytvorený, ale ktorý buď vytvoril svet, alebo svet kontroluje.

Ako kresťan, ale aj ako študent filozofie, som bol jednoducho vydesený nedostatkom apologetiky medzi spolubratmi. Spomínam si, že keď som bol sám ateistom, konfrontoval som náboženských veriacich a požadoval - nielen si pýtal - dôkazy a dobrý dôvod veriť, že Boh existuje. Chcel som dobré odpovede ale nikdy som ich nedostal. Vždy som dostal odpoveď s nejasnými predstavami o Kristovej láske ku mne ako k osobe a argumentoch v štýle, že Boh vypĺňa argumentačné medzery.

Nemusíme sa však obávať. Existuje množstvo pevných filozofických argumentov o existencii Boha od doby, kedy stredoveký klerik sv. Anselm prvýkrát vydal prvý formulovaný argument o existencii Boha v 11. Vzhľadom na to, že som bol ateista a s mnohými sa pravidelne rozprával, tak ako aj dnes, som si vedomý častých námietok a tu ich chcem uviesť.

Prečo musí existovať empirický (poznateľný zmyslami - editor) dôkaz o Bohu? Aký je empirický dôkaz, že empirizmus je jedinou cestou k poznaniu? Žiaden neexistuje a myslím si, že by sa to dalo dookola argumentovať. V skutočnosti je to tak, že empirické dôkazy o Bohu existujú. Na tomto mieste by som sa odvolal na kozmologické argumenty; skutočnosť, že vesmír (priestor a čas) má jednoznačne začiatok v istom bode minulosti, demonštruje potrebu existencie bytosti bez ohraničenia priestoru a času, ktorá nevyhnutne musela byť mimo vesmíru.

Ak sa stretnete s touto frázou: „Toto nie sú dôkazy,“ potom neexistuje nič iné, čo by ste mohli povedať niekomu, kto je nerozumný a nechce diskutovať o týchto bodoch. Ak nie je skeptik ochotný vysvetliť, prečo tieto skutočnosti nie sú naozaj dôkazom, potom je rozhovor viac či menej mŕtvy.

Zistite, aký argument používa skeptik. Odkazuje na intelektuálny problém zla (kompatibilita existencie Boha a Zla) alebo na emocionálny problém zla (neschopnosť zosúladiť tieto dve veci z psychologických dôvodov)? Čo myslíme tým, že ‘zlo’? Skôr ako existencia zla - bez ohľadu na jeho pôvod alebo podstatu - nesúhlas s existenciou Boha potvrdzuje kľúčový predpoklad morálneho argumentu o existencii Boha, pretože tvrdí, že zlo je objektívnou morálnou hodnotou. A ak existujú objektívne morálne hodnoty, potom z toho vyplýva, že Boh existuje keďže nejestvuje žiaden nevyhnutný ontologický (= bytostný) základ, ktorý slúži ako základ v realite pre objektívne morálne hodnoty iné ako Boh.

Niektorí to označili za ‘Problém ateizmu’. Táto námietka sa jednoducho nebude dať zmyť. Nielen že vytvára nesprávnu predstavu (snaží sa ukázať, že viera je nepravdivá tým, že odhalila, ako vznikla táto viera), ale je aj falošná. Existujú desiatky prastarých zdrojov o existencii Ježiša a jeho života, ale najstaršie a najspoľahlivejšie sú listy svätého Pavla (napríklad 1. List Korinťanov) a samotné evanjelia. Evanjeliá sú napísané ako historické biografie, nevytvárajú príbeh, ale zaznamenávajú život a učenie tejto hlavnej postavy z 1.

Ak necháme bokom čo sú špagetové monštrá, nahradíme ich za niečo hmatateľnejšie ako superpočítač. Prečo veriť v Boha ako tvorcu vesmíru a nie v počítač? Z tohto dôvodu, že počítač je obmedzený, fyzický, materiálny objekt, ktorý nemôže slúžiť ako príčina pre vesmír. Prečo nie? Pretože vesmír je všetok priestor, všetok čas, všetka hmota a všetka energia a tak príčina vesmíru, ktorá je pred vesmírom, nemôže mať žiadnu z týchto vlastností. Musí to byť bez priestoru, nadčasové, nemateriálne, nevyhnutné a osobné (vedomé). Počítač podľa definície je fungujúci fyzický objekt vytvorený z hmoty a počítač na svoje fungovanie vyžaduje čas.

Potom môžete počuť: „Ach, ale môj superpočítač nemá žiadne z týchto typických vlastností, je to iný typ počítača, ktorý je super-špeciálny! Je to nadčasový, vesmírny, nehmotný, večný počítač, ktorý dokáže vytvoriť vesmír!“ Toto je komentár, ktorý si môžete vychutnať. To, čo skeptik nazýva superpočítač alebo dokonca lietajúce špagetové monštrum (ak mu pripisuje ten istý popis) je vo svojej podstate...

To je rozhodne klamstvo. Skeptici stále vychrlia tento slogan bez nijakého dôkazu, ktorý by ho podporoval. Jediná známa komplexná štúdia o tejto téme bola napísaná v troch zväzkoch Philipa a Axelrda v Encyklopédii vojen, ktorá zaznamenáva 1 763 vojen, ktoré sa vedú v priebehu ľudskej histórie, od roku 8000 pred naším letopočtom do roku 2000. Z týchto vojen má iba 123 náboženský charakter, čo je menej ako 7% zo všetkých vojen. Nedovoľte, aby tieto módne nesprávne informované slogany ponižovali vašu vieru alebo učinili, že onemiete.

Množstvo literatúry a argumentov o existencii Boha sú ohromné a vedú neuveriteľne hlboko. Existuje veľmi veľa spôsobov, ako môžeme vyvrátiť tvrdenia ateizmu a mali by sme to urobiť, keď berieme vieru vážne a rozumne.

3. Ak niekto zavedie reč na vieru v Boha, pozriem mu do očí a miernym hlasom sa ho spýtam, o čom to hovorí. Poviem mu, že niečo také v mojom povedomí a svetonázore neexistuje a ja po tom nepátram. Prečítal som o tej téme dosť presvedčivej literatúry a osvojil som si názor, že existencia Boha sa nedá dokázať. Keďže predpokladám, že aj on pozná túto literatúru, nemá zmysel, aby sme jej opakovaním mlátili slamu - len ak má nejaký vskutku nový dôkaz, nech ho predloží. Od úsvitu dejín, keď jedni ľudia vymýšľali bohov a po niekoľkých storočiach vymysleli Boha, kým druhí o existencii týchto bohov/tohto Boha skalopevne pochybovali, nepodali tí prví ani jeden dôkaz, ktorý by tí druhí nevyvrátili. Očakávam ako záver uznanie, že absolútna väčšina moderných vedcov a filozofov sa zhoduje v názore, že existencia Boha sa nedá dokázať; v Boha sa dá len veriť.

1. 2. Mať ako „dôkaz“ len Bibliu je otázne. Musel by si byť moslim, lebo Korán takto dokazuje existenciu Alaha, alebo žid veriaci na Jahveho na základe Tóry. A. B. A. „Že som ti nič nepožičal? Deťom sa vštepuje, že kto hovorí ako A, nemá zdravý rozum. Rozhodujúci fakt v tejto diskusii je, že ateisti netvrdia, že Boha nieto. Tvrdia len, že dosiaľ nebol predložený presvedčivý dôkaz jeho existencie.

Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi.

„Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli.

„Opýtaj sa krásy zeme, opýtaj sa krásy mora, opýtaj sa krásy rozšíreného a rozptýleného vzduchu, opýtaj sa krásy neba,… opýtaj sa týchto vecí. Všetky ti odpovedia: Pozri, aké sme krásne! Ich krása je ich vyznaním. Kto urobil tieto premenlivé krásy, ak nie nemeniteľne Krásny?“ (Sv. Augustín)

„On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!

Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl.

„Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova.

„Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde.

tags: #dokaz #ze #boh #neexistuje