Veľký piatok je významný kresťanský sviatok, počas ktorého si veriaci pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista. Tento deň je dňom ticha, pôstu a zastavenia. Vzhľadom na tieto tragické a smutné udalosti sa mu niekedy hovorí tiež Žalostný piatok alebo Bolestný piatok. Ide o šiesty a tým pádom predposledný deň Svätého týždňa, zároveň je to súčasť veľkonočného tridua.
Je to pohyblivý sviatok, ktorý podľa dátumu prvého jarného splnu môže pripadnúť na obdobie medzi 20. marcom a 23. aprílom. Tento deň bol záverom mnohých udalostí Svätého týždňa, vrátane Ježišovho triumfálneho návratu do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu, Judášovej zrady na Škaredú stredu a Posledná večera na Zelený štvrtok.
Podľa Nového zákona bol Ježiš potom, čo ho Judáš pobozkal, zatknutý a odvedený do domu veľkňaza Kaifáša, kde sa neskoro večer konalo neformálne zasadnutie Sanhedrinu, židovskej vládnucej rady. Tí sa dohovorili, že Ježiša postavia pred súd. Potom, čo bol v ich zinscenovanom procese odsúdený, odviedli ho k rímskemu prefektu Pilátu Pontskému, pretože podľa rímskeho práva Židia nemali právomoc niekoho odsúdiť na smrť.
Pilát vedel, že Ježiš sa žiadneho zločinu nedopustil, napriek tomu podľahol naliehaniu davu a Ježiša odsúdil. Ukrižovanie bolo v tom čase najkrutejším spôsobom smrti vyhradeným pre zločincov a otrokov. Ježiš bol zbičovaný a bolo mu prikázané odniesť kríž, na ktorom mal zomrieť, na vrch Golgota. Odtiaľ pochádza aj Krížová cesta, ktorá je symbolickou upomienkou na túto útrpnú časť Ježišovej popravy.
Potom, čo bol pribitý na kríž, dostal tŕňovú korunu. Kríž bol umiestnený medzi dvoch ďalších mužov, ktorí boli toho dňa ukrižovaní. Telo mŕtveho Ježiša sňali z kríža jeho blízki, zavinuli ho do plátna a vložili do skalného hrobu.
Vzhľadom na významnosť tohto dňa sa s ním spája mnoho kresťanských tradícií a rituálov. V tej prvej sa čítajú tzv. pašije, ktoré rozprávajú o utrpení Ježiša Krista. Bohoslužby prebiehajú od troch hodín popoludní, pretože to je podľa historických prameňov čas, kedy Ježiš zomrel.
Mnohí kresťania držia pôst, počas ktorého nejedia žiadne mäso. Okrem zvykov náboženských je s piatkom pred Veľkou nocou spojených aj mnoho tradícií svetských.
Práve na Veľký piatok bol Ježiš ukrižovaný, aj preto mnohí veria, že ide o magický deň. Dôležitú úlohu tu zohrávala tečúca či živá voda. Chodili sa do nej kúpať nielen ľudia, ktorí verili, že budú zdraví a zbaví ich rôznych kožných chorôb, ale tiež zvieratá. Gazda previedol svoje kone cez potok, lebo veril, že budú mať silné nohy a zdravé kopytá.
Na Veľký piatok sa však už nepracovalo, rodiny trávili čas spolu a postili sa. Pôst v tento deň bol oveľa prísnejší ako len „nejesť mäso“: stačil kúsok chleba a pohár vody.
V katolíckych oblastiach je to deň bohoslužieb, no nie slávenie omše - koná sa tzv.
V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus.
Konajú sa však obrady, ktoré majú tri časti:
- Liturgia slova
- Poklona sv. krížu
- Obrad Eucharistie
Liturgia slova
Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj „prostrácia“ , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti.
Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv. Nasledujú samotné čítania - prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm.
Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona spevák spieva verš „Chvála ti a česť, Pane Ježišu“. Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o 10 prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz.
Poklona svätému krížu
Nasleduje poklona sv. krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta“. Veriaci odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“. Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky.
Poklona krížu
Obrad Eucharistie
Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob, nasleduje modlitba po prijímaní.
Pôst na Veľký piatok
V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta.
Katolíci podľa pravidiel Cirkvi na Veľký piatok držia prísny pôst. Znamená to, že sa počas tohto dňa môžu raz do sýta najesť a takisto zjesť aj dve menšie jedlá počas dňa. Čo je však najdôležitejšie, žiadne z týchto pokrmov nesmie obsahovať mäso.
Výnimkou sú však ryby a iné morské živočíchy. Vychádza to z histórie. Napríklad v stredoveku bolo až 190 pôstnych dní, ktorých počty neskôr ubúdali. Podľa starobylých pravidiel mal v tieto dni byť pôst zdržovaním sa telesných pôžitkov, čím bolo napríklad mäso z teplokrvných zvierat. Podľa vtedajšieho učenia sa na Veľký piatok neprelievala krv zvierat, pretože v tento deň bol obetovaný sám Ježiš Kristus.
No malo to aj iné, praktickejšie dôvody. Omnoho častejšie sa jedávali práve ryby. Tie boli v minulosti považované za jedlo chudoby, čo sa v dnešnej dobe určite nedá povedať. Čo sa týka rýb, tie sa postupne začali masovo chovať v rybníkoch. Ryby boli povolené aj preto, že nedýchali pľúcami. Veľmi často sa jedávali aj bobry či vydry. A to hlavne kvôli šupinatému chvostu, ktorý nápadne pripomínal rybu. Z týchto zvierat, ktoré boli v jeden čas na pokraji vyhynutia, sa konzumovali okrem chvostov aj zadné nohy, uvarili sa a podávali so špeciálnou omáčkou, vyrobenou z chleba, namočeného vo víne. Chlieb sa neskôr rozdrobil a prelisoval, do omáčky sa ešte pridali hrozienka a na koniec sa osladila medom. Bobry však boli asi jedinou výnimkou. Stredovekí ľudia dokonca počas pôstu nesmeli jesť ani žiadne živočíšne produkty - ako bolo mlieko či vajcia.
V minulosti počas Veľkého piatku ľudia jedávali pokrmy z múky - ako chlieb, pečivo, placky, kaša, ale aj strukoviny, zelenina či sušené ovocie. To platí aj dodnes. Okrem toho moderní veriaci v dnešnej dobe dostatku považujú pôst za spôsob ako si odoprieť niečo, čo je navyše. Teda si odriekame niečo z nášho nadbytku a je to podstatnejšie než samotná forma.
Čo sa týka pravidiel Veľkého piatku, tie sú nemenné už celé stáročia. Aj v tento deň veriaci často siahajú po rybe. Rybacie mäso je totiž veľmi výživné a zdravé. Ryba je totiž výborný zdroj proteínov, vitamínu D, selénu a Omega-3 mastných kyselín. Vďaka častému konzumovaniu rýb existuje menšie riziko srdcovo cievnych chorôb, ľudia majú nižší krvný tlak a tiež to má výborný vplyv na mozog. Rybacie mäso ponúka fakt širokú škálu receptov.
Na Veľký piatok však môžeme siahnuť aj po iných jedlách. Výborným tipom je napríklad zemiakový prívarok s vajíčkom alebo hustá strukovinová polievka. Niektorí ľudia zvyknú mať vo Veľký piatok sladký obed - napríklad rezance s makom alebo tvarohom či dukátové buchtičky. Sú však aj takí, ktorí tento deň trávia úplne bez jedla. Všetko to závisí od osobných preferencií ale aj zdravotného stavu. Kým v stredoveku sa mohli ľudia najesť až večer, dnes takéto prísne pravidlá neplatia.
Jedlo na Veľký piatok nemá byť len o chuti - má byť aj symbolom pokory, obety a úcty k utrpeniu Krista.
Dôležitú úlohu v minulosti zohrávala tečúca či živá voda. Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany.
Podľa ľudových povier sa v tento deň otvárajú hory, aby vydali svoje poklady. Oplatí sa tak pozerať okolo seba, pretože v skalách vzniknú pukliny, z ktorých bude žiariť svetlo, vidieť môžete aj iskričky alebo zlaté papradie. Poklady sú však len pre čisté duše. Podľa povestí sa stávalo, že kvôli nim matky prichádzali o svoje deti, keď sa snažili z jaskýň poklad vynosiť a pukliny sa medzitým zavreli aj s dieťaťom vo vnútri.
Kúzelnú a liečivú moc mala v tento deň aj voda. Ľudia sa preto hneď po prebudení išli umyť do potoka, aby tak ochránili svoje telo pred chorobami.
V minulosti ľudia veriaci v tento deň držali prísny pôst. To znamenalo, že sa jedlo len raz za deň a podávaný pokrm musel byť samozrejme bez mäsa. Väčšinou sa jednalo o ľahké a jednoduché jedlo, ako boli krúpy, pšeno, šošovica, hrach alebo polievka, predovšetkým kapustnica so zemiakmi.
Veľký piatok je najtichší deň Veľkého týždňa. Mnohé tradície sa zachovali dodnes.
Zákazy a povery na Veľký piatok
Piatok pred Veľkou nocou je plný zákazov. Okrem toho sa nemalo nič požičiavať, aby požičanú vec neomámili magické sily vystupujúce tento deň na povrch, a nesmelo sa ani prať. Prečo? Pretože by sa vraj pralo v Ježišovej krvi. V tento deň gazdinky ani nevarili, nepiekli a nezametali. Povery a zákazy sa vzťahujú aj k prvému dňu nového roka. Spoznajte spoločne s nami, prečo nevešať bielizeň a čo nevariť.
Veľkonočné tradície
Veľký piatok vo svete
Na svete existuje mnoho krajín, ktoré majú v tento deň úplne jedinečné tradície a zvyky. Ulice Jeruzalema sú v tento deň plné veriacich, ktorí v tento deň absolvujú rovnakú cestu ako kedysi Ježiš.
Veľmi špecifickým spôsobom sa tento deň „oslavuje“ vo filipínskej provincii Pampanga, kde sa v tento deň možno stretnúť s ľuďmi, ktorí sa nechávajú po Ježišovom vzore pribiť na kríž. Okrem toho si niektorí kajúcnici bičujú chrbát a nosia tŕňové koruny.
Na Bermudách púšťa mnoho miestnych obyvateľov v tento deň šarkanov. Prečo? Púšťanie šarkanov má symbolizovať Ježišovo nanebovstúpenie.
V Kanade sa v tento deň pečú a jedia hot cross buns. Tieto malé bochníčky s krížom na povrchu pôvodne priviezli do zeme britskí prisťahovalci. Ako vyzerajú ďalšie kanadské veľkonočné tradície?