Ján Grech, kňaz, ktorého život bol spojený s Lechnicou a neskôr poznačený politickým prenasledovaním, zanechal hlbokú stopu v srdciach veriacich. Jeho príbeh je svedectvom o sile viery a odhodlaní v časoch neslobody.
Jeho prvé účinkovanie v Lechnici trvalo od 15. augusta 1935 do 15. februára 1939. Prišiel mladý, 29 ročný - plný elánu a chuti šíriť Božie pravdy v malej zamagurskej dedinke - Lechnica. Nečakala ho tu iba náročná duchovná práca, ale aj veľké starosti s likvidáciou dlžôb, ktoré tu vtedy cirkevná škola mala. Bol nútený vypísať pre farníkov cirkevnú daň, ktorú predtým neplatili.
Okrem snahy o pozdvihnutia duchovného života organizoval so školskými deťmi a učiteľmi besiedky, slávnosti pri príležitosti rôznych sviatkov, ale aj stromkové slávností, čím sa snažil vypestovať v deťoch lásku k prírode. Venoval im veľa času a deti mu jeho lásku opätovali. Za krátku dobu svojho pôsobenia nacvičil s mládežou dve divadelné hry Otčenáš a Mátoha, obidve od Jozefa Gregora Tajovského.
Druhé obdobie jeho účinkovania začalo 1. apríla 1968, ale do farnosti prišiel až 11. apríla na Zelený štvrtok. Veriaci sa potešili, že svojho bývalého kňaza opäť vidia, lebo aj do Lechnice sa v 50-tych rokoch dostala správa o jeho uväznení o jeho zaistení Štb po vykonštruovanom procese, o následnom odsúdení na doživotie, ale aj o skrátení dĺžky väzenia i jeho návrate do pracovného života robotníka.
Pri svojom druhom príchode do našej farnosti pustil sa s veľkou chuťou i s Božím požehnaním do opráv cirkevných budov. Hneď na začiatku zariadil zbúranie rozpadajúcej sa drevenej zvonice, ku kostolu nechal pristaviť vežu pre zvony - novú murovanú, v kostole bolo vymenené elektrické vedenie a zakúpené elektrické pece, aby bol kostol suchý a teplý. Bol zhotovený aj nový chór, opravené a vymaľované kostolné lavice, zabezpečil aj vymaľovanie kostola výjavmi z Písma a nakoniec ešte nechal opraviť aj farskú budovu.
Dňa 14. mája 1972 s pocitom radosti a vďačnosti slávil s veriacimi udeľovanie sviatosti birmovania, ktorú vysluhoval Dr. Jozef Ligoš, ordinár Spišskej diecézy. V marci 1974 sa zdravotný stav pána farára Grecha natoľko zhoršil, že odišiel do nemocničného ošetrenia a už sa do farnosti nevrátil.
Podľa správy okresného cirkevného tajomníka v obci Kišovce farár Ján Grech 14. 1. 1951 po kázni ukázal veriacim noviny Východoslovenská pravda, v ktorých bola rezolúcia pracujúcich za spravodlivé odsúdenie biskupov (proces s Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom) a vytýkal veriacim, že ako môžu odsúdiť svojho predstaveného, keď také činy nikdy nespáchal a keď by to aj urobil, je náš predstavený a preto nemáme ho odsudzovať. Tvrdil, že súdne dôkazy voči obvineným sa nezakladajú na pravde a je potrebné za Vojtaššáka sa modliť, lebo sa za neho modlí aj pápež. Na koniec zdôraznil, že zatvárajú aj ďalších duchovných, nakoľko chcú dokázať (komunisti), že sa zlikviduje kresťanská viera.
Ján Grech konal aj bohoslužby za súdených biskupov. Tieto skutky začali vyšetrovať bezpečnostné orgány. (Správa vedúceho oddelenia propagácie a agitácie Sekretariátu ÚV KSS J. Šefránka adresovaná Sektretariátu ÚV KSS. Ján Grech bol zatknutý 23.
Po viac ako mesiaci vyšetrovania sa v plnej miere priznal ku všetkým obvineniam a k úsiliu rozvracať ľudovodemokratické zriadenie pod rúškom náboženstva. Dnes si už môžeme len domyslieť aké fyzické a psychické týranie musel podstúpiť, keď podpísal také nezmyselné obvinenie a tak dňa 5. októbra 1951 vo vykonštruovanom procese bol pred senátom Štátneho súdu v Bratislave odsúdený na 11 rokov väzenia.
10. mája 1960, pri 15. výročí oslobodenia Československa, prezident Antonín Novotný udelil všeobecnú amnestiu, ktorá sa týkala aj politických väzňov. Ján Grech bol po 7 rokoch väzenia prepustený na slobodu.
Ako politický väzeň sa stal ostal občanom druhej kategórie, nesmel pastoračne pôsobiť, preto vykonával manuálne práce. 9.6.1958 zamestnal sa ako robotník v Stavebnom podniku, v Pozemných stavbách, Vojenských lesoch, Piloimpregne, Drevone i Štátnych majetkoch. Veľmi ťažko znášal to, že mal zakázané slúžiť verejne sväté omše.
Až 1. novembra 1964 smel nastúpiť do pastorácie ako kaplán vo farnosti Huncovce a Veľká Lomnica. 23.4.1951 zaistený ŠtB, vo vykonštruovanom procese pred senátom Štátneho súdu v Bratislave 5.10.1951 odsúdený na 11 rokov väzenia, uväznený, 10.5.1960 prepustený na všeobecnú amnestiu. 1974 dôchodca Vyšné Ružbachy, kde 27.2.1978 zomrel a je aj pochovaný. Pohrebné obrady vykonal kapitulný vikár Spišskej diecézy Mons.
Jeho životný príbeh sa prelína s príbehom Antona Beskida, významného rusínskeho politika, ktorý sa v roku 1910 angažoval v politickom živote a kandidoval za Katolícku ľudovú stranu. Beskid, podobne ako Ján Grech, čelil vtedajšej politickej situácii a snažil sa presadzovať práva Rusínov. Ich osudy sa stretli v snahe o zachovanie identity a viery v ťažkých časoch.
Laďa Kerndl nás pozval do svého vigvamu: Ukázal vlastnoručně vyřezanou podobiznu Karla Gotta
V kontexte doby, v ktorej Ján Grech žil a pôsobil, je dôležité spomenúť aj Marmarošský proces, ktorý sa týkal rusínskych roľníkov obžalovaných z vlastizrady. Tento proces vyvolal v Európe vlnu solidarity a odsúdenia. Anton Beskid bol jedným z tých, ktorí sa postavili na obranu obžalovaných Rusínov, čím preukázal svoju odvahu a zásadovosť.
Život Jána Grecha bol príkladom obetavosti a vernosti svojmu povolaniu. Aj napriek prenasledovaniu a útrapám nestratil vieru a silu pokračovať v službe Bohu a blížnym. Jeho príbeh je inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa stretávajú s nespravodlivosťou a prenasledovaním.
Medzi ďalších kňazov, ktorí pôsobili v Mníšku nad Popradom, patrili:
- Štefan Veterányi (1787 - 1816)
- Jozef Kubina (1938 - 1962)
- Fabián Gontkovič (1944)
- Franek Polanský (1944)
Títo kňazi sa venovali rôznym aktivitám, ako napríklad oprave kostola a fary, organizovaniu misií a birmoviek, a duchovnému vedeniu veriacich.
Život Jána Grecha a ďalších kňazov, ktorí pôsobili v regióne, je svedectvom o bohatej histórii a kultúre tohto územia. Ich príbehy sú dôležitou súčasťou slovenskej histórie a zaslúžia si, aby boli uchované a pripomínané pre budúce generácie.
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté kľúčové udalosti zo života Jána Grecha:
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 15. augusta 1935 | Príchod do Lechnice |
| 23. apríla 1951 | Zatknutie ŠtB |
| 5. októbra 1951 | Odsúdenie na 11 rokov väzenia |
| 10. mája 1960 | Prepustenie na amnestiu |
| 1. novembra 1964 | Nástup do pastorácie ako kaplán v Huncovciach a Veľkej Lomnici |
| 27. februára 1978 | Úmrtie vo Vyšných Ružbachoch |
Príbeh Jána Grecha je príkladom toho, ako viera a odhodlanie môžu človeka viesť aj v tých najťažších časoch. Jeho život je inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa snažia žiť podľa svojich hodnôt a presvedčení.
