Viera zohráva kľúčovú úlohu v živote rodín a jednotlivcov. Dotýka sa rôznych aspektov existencie, od modlitby a duchovného vedenia až po prežívanie utrpenia a hľadanie svätosti. V tomto článku sa pozrieme na niektoré aspekty viery v kontexte rodiny a osobného života.
Úloha tela pri modlitbe
Má telo svoju úlohu pri modlitbe? Telo má základnú rovinu práve vo sviatku Vianoc, keď sa Slovo telom stalo. Zároveň aj pri stvorení sveta, keď Boh stvoril svet, tak sa naň pozrel a videl, že je dobrý. To je základná rovina viery, od ktorej sa odrážame, že stvorenie je dobré aj telo je dobré. To nie je samozrejmosť, lebo mnohí ľudia tým, že [...].
Oddych v Božej prítomnosti
Ako oddychovať v Božej prítomnosti? Spočinúť! „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo,“ (Mt 11, 28) pozýval Ježiš svojich učeníkov a pozýva aj nás. Oddych v Božej prítomnosti je pre mňa synonymom spočinutia. Čo nám prakticky ponúkajú jednotlivé písmenká tohto slovíčka?
- Stíšenie - neraz sme naučení fungovať v neustálom hluku, slovách, hudbe, ale prvým [...]
#103 Prax Božej prítomnosti - "Moja jediná modlitebná prax je pozornosť"
Svätosť a psychické ťažkosti
Jana Vindišová: Človek môže byť svätý, aj keď trpí psychickými ťažkosťami. Mnohých veriacich, ktorí žijú aktívny duchovný život, súčasne trápia aj psychické ťažkosti. Na druhej strane je množstvo ateistov, ktorí nemajú vôbec žiadne takéto problémy. Duchovný život by však sám osebe nemal byť ani tabletkou, ani terapiou; je o vzťahu s Bohom. Problémom však môže byť, že keď srdce krváca, zrazu sa nám nedá modliť. A [...].
Pôsobenie Ducha Svätého
Ondrej Chrvala: Bez Ducha Svätého sme ako SIM karta, ktorá nie je aktivovaná. Pôsobí Duch Svätý aj v 21. storočí? Nebola skúsenosť s charizmami a jeho pôsobením len záležitosťou prvých storočí? Ako ju môžeme zažívať dnes? Čo je to krst v Duchu Svätom? A čo Duch Svätý spraví, keď mu otvoríme svoje srdce a on naplní náš život? Rozprávame sa s kňazom, ktorý má sám živú skúsenosť s pôsobením Ducha Svätého vo svojom živote - Ondrej [...].
Rodina ako "domáca cirkev"
19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia - Radosť lásky. Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o.
Manželstvo a Boží pôvod
Svätý Otec František sa prihovára manželom a vyzýva ich, aby obnovili konečný a definitívny rozmer existencie: „Takto budú schopní rozpoznať zmysel cesty, po ktorej idú“. Zmyslom života nemôže byť jednoducho blahobyt rodiny, zabezpečené zamestnanie, stabilný príjem, pekný dom, dobré auto, vzdelanie a bývanie detí ... Nestačí to na to, aby človek naplnil svoj život. Kresťanskí manželia sú povolaní, aby si uvedomili, že manželstvo má božský pôvod, že ich vlastné deti patria Bohu a sú predurčení k návratu do Otcovho domu. A je to perspektíva, ktorá osvetľuje nielen náš život po smrti, ale aj malé či veľké každodenné zážitky.
Rodina ako odraz Najsvätejšej Trojice
Dve veľkolepé úvodné kapitoly Knihy Genezis nám predstavujú ľudský pár v jeho základnej realite. V tomto úvodnom texte Biblie sa objavujú viaceré rozhodujúce tvrdenia. Prvé z nich, synteticky citované Ježišom, hovorí: „Stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (1, 27). K „Božiemu obrazu“ je prekvapujúco ako vysvetľujúca analógia priradený práve pár „muža a ženy“. Plodná láska sa preto stáva symbolom intímnych Božích skutočností (porov. Gn 1, 28; 9, 7; 17, 2 - 5. 16; 28, 3; 35, 11; 48, 3 - 4).
Vo svete sa plodný vzťah páru stáva obrazom na odhalenie a popísanie Božieho tajomstva, podstatného v kresťanskej vízii Najsvätejšej Trojice, ktorá v Bohu kontempluje Otca, Syna a Ducha lásky. Boh Trojica je spoločenstvom lásky a rodina je jeho živým odrazom. Slová Jána Pavla II. nám pomáhajú chápať: „Náš Boh vo svojom najintímnejšom tajomstve nie je osamelosťou, ale rodinou, keďže má v sebe otcovstvo, synovstvo a podstatu rodiny, ktorou je láska. Táto láska v Božej rodine je Duch Svätý.“ Rodina nie je čosi cudzie samotnej božskej podstate.
Deti a ich osobná cesta
Vracia sa k tomu, čo povedal už v prvej kapitole: Evanjelium nám pripomína aj to, že deti nie sú majetkom rodiny, ale majú pred sebou svoju osobnú cestu života. Ak je pravda, že Ježiš sa predstavuje ako vzor podriadenosti svojim pozemským rodičom, lebo im bol poslušný (porov. Lk 2, 51), je tiež isté, že ukazuje, že životné rozhodnutie dieťaťa a jeho kresťanské povolanie si môžu vyžadovať odstup - na uskutočnenie jeho zasvätenia sa Božiemu kráľovstvu (porov. Mt 10, 34 - 37; Lk 9, 59 - 62). Vyzdvihuje preto nevyhnutnosť iných, hlbších väzieb aj v rámci rodinných vzťahov: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho“ (Lk 8, 21).
Výzvy pre rodiny
Pred každou rodinou sa črtá ikona rodiny z Nazareta, s jej každodennosťou tvorenou námahami, ba aj úzkosťami - ako keď musela znášať nepochopiteľné násilie Herodesa -, čo je skúsenosť, ktorá sa tragicky opakuje aj dnes v mnohých rodinách odmietnutých a bezbranných utečencov. Tak ako mudrci od východu, rodiny sú pozvané kontemplovať Dieťa a Matku, padnúť pred ním na zem a klaňať sa mu (porov. Mt 2, 11). Ako Mária majú s odvahou s pokojom prežívať rodinné výzvy, smutné i oduševňujúce; uchovávať si v srdci Božie divy a premýšľať o nich (porov. Lk 2, 19. 51). V poklade Máriinho srdca sú takisto všetky udalosti každej z našich rodín, ktoré ona starostlivo uchováva.
Viera ako dar a záväzok
Zamyslenie o. biskupa Štefana na júl 2012 (5. júla Slávnosť sv. Cyrila a Metoda) Drahí bratia a sestry! Dnes na sviatok sv. Cyrila a Metoda si vďačne pripomíname, ako pred 1150 rokmi zaznelo slovo Pána Ježiša v zrozumiteľnej reči našich predkov z úst sv. Cyrila a Metoda: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16,16). Krst našich predkov bol začiatkom kresťanstva na území, ktoré obývali Slovieni, praotcovia dnešných Slovákov.
Narodeniny nášho národa pre Krista a Cirkev sú príležitosťou na zamyslenie sa nad veľkým darom krstnej viery. Základom našej krstnej viery je usilovať sa poznať a plniť vôľu Božiu a konať vždy podľa dobrého svedomia. Vtedy je naša viera živá, „Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.“ (Jak 2, 26) Kristov učeník si musí vieru nielen zachovať a v nej žiť, ale ju aj vyznávať, o nej presvedčivo svedčiť a rozširovať ju. Služba a svedectvo viery sú pre spásu nevyhnutné.
Život z viery
Pokrstený - kresťan - žije z viery. Svätý Pavol o Božom evanjeliu napísal: „V ňom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: „Spravodlivý bude žiť z viery.“ (Rim 1,17) Ako kresťania sme povolaní žiť z viery a zároveň sa máme stať aj jej služobníkmi. Naše kresťanstvo je „z viery“, ktorú teraz žijeme a je určené „pre vieru“, ktorú máme hlásať a vzbudzovať. Je len samozrejmé, že svojej viere máme venovať prvoradú pozornosť. Všetko v tomto živote je postavené na viere. V nej má zmysel naša práca a povolanie, naša rodina i priateľstvo, naša radosť i utrpenie, v nej má opodstatnenie zachovávanie Božích prikázaní a cirkevného poriadku, k nej smeruje všetka nábožnosť, v nej hľadáme a nachádzame aj riešenie otázky svojho životného stavu a povolania.
Ohrozenia viery
Krstná viera je dynamická skutočnosť, ktorá rastie, ale môže aj ochabovať. Všetky naše problémy sú viac alebo menej problémami viery. Už tým, že je dynamická, môže mať svoju konjunktúru, ale aj svoje útlmy, zlomy, krízy…, žiaľ niekedy aj tragédiu apostázie - úplnú stratu viery. Bolestné sa nás dotýkajú odchody pokrstených z nášho kresťanského spoločenstva i to, ako mnohí zhadzujú zo seba krstné záväzky a zrádzajú svoje krstné sľuby. Lenže krstu sa nemožno zrieknuť, pečať krstu zostáva naveky.
O vieru sa musíme starať a chrániť si ju ako vzácny poklad a najvyššiu hodnotu terajšieho života. Viera je prioritou priorít. Povzbudzuje nás k tomu aj Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Tento neoceniteľný dar môžeme stratiť; svätý Pavol pred takouto stratou vystríha Timoteja: „Bojuj dobrý boj, aby si mal vieru a dobré svedomie, ktoré niektorí odvrhli a stroskotali vo viere.“ (1Tim 1,18-19) Aby sme vo viere žili, rástli a vytrvali do konca, musíme sa živiť Božím slovom; musíme si od Pána vyprosovať, aby ju rozmnožoval, musí „byť činná skrze lásku“ (Gal 5,6), musí sa vyznačovať nádejou, musí mať korene vo viere Cirkvi.“ (KKC, 262)
Výzva k prehĺbeniu viery
Bl. pápež Ján Pavol II. poukazuje na potrebu prehĺbenia a obnovy našej viery vo svojom apoštolskom liste Novo millennio ineunte výzvou „zatiahnuť na hlbinu.“ Výzva „zatiahnuť na hlbinu“ obsahuje pre nás dve úlohy na tento Jubilejný rok sv. Cyrila a Metoda i na Rok viery, ktorý budeme čoskoro prežívať. Jedna úloha hovorí o potrebe prehĺbiť náš duchovný život, skvalitniť našu krstnú vieru a život podľa evanjelia. Bohu, ktorý sa zjavuje, treba preukazovať poslušnosť viery, ktorou sa človek slobodne celý oddáva Bohu, podriadiac mu plne svoj rozum a vôľu a dobrovoľne prijímajúc jeho zjavenie.
Sedembolestná Panna Mária
Ježišov otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Mária je vo svojej bolesti vzorom vytrvalosti evanjeliovej náuky a zdieľaním Kristovho utrpeniaprostredníctvom svojej trpezlivosti. Robila to po celý svoj život a predovšetkým na Kalvárii. Tam sa stáva prototypom a vzorom pre všetkých kresťanov. Mária nás predchádza a pomáha nám nasledovať Krista na našej ceste viery. Drahé deti! Znovu vás pozývam k viere. Moje materinské srdce túži po tom, aby vaše srdce bolo otvorené, aby mu mohlo povedať: „Ver!“ Deti moje, viera je to jediné, čo vám v životných skúškach dá silu. Ona vám obnoví dušu a otvorí cesty nádeje. Ja som s vami. Zhromažďujem vás okolo seba, pretože vám chcem pomôcť, aby ste vy mohli pomáhať svojim blížnym v odkrývaní viery, jedinej životnej radosti a šťastia.
Nižšie opísané udalosti nám odhalia tajomné, nadprirodzené okolnosti vzniku bratislavskej sochy Sedembolestnej Panny Márie, ktorú aj dnes možno nájsť v Bratislave, v Dóme sv. Martina. Bratislavský Dóm sv. Po dôkladnom vyšetrení cirkevná vrchnosť vyhlásila tieto udalosti za pravdivé a vierohodné. Boli potvrdené protokolom podpísaným 32 prísažnými svedkami, evanjelikmi i katolíkmi, medzi ktorými boli rehoľníci z radov jezuitov aj františkánov, tiež viacerí kanonici, kapláni, bohoslovci i študenti.
V meste Bratislava žil istý Ján Klement, ktorého obyčajne volali Zwespenbauer. Bol to muž nemeckej národnosti. Temer tridsaťpäť rokov bol luteránskeho vierovyznania, ale neviedol bezúhonný život. Sedem rokov pred smrťou konvertoval na katolícku vieru a s ňou zmenil aj svoje mravy. Často ho bolo vídať v kostole plakať a vzdychať. Zomrel vo veku šesťdesiatich rokov. Dotyčná dievčina pochádzala z Horného Rakúska, z mestečka Halstadt. Mala asi devätnásť rokov, kedy ju po prvýkrát obťažoval duch Jána Klementa. Dievča bolo vzhľadom na svoje spoločenské postavenie a vek obdarené vzácnym rozumom a duševnou skromnosťou, čo uznali nielen katolíci, ale aj nekatolíci. Sotva Ján Klement pred mesiacom zomrel, objavil sa dňa 29. júla 1641 medzi jedenástou a dvanástou nočnou hodinou panne Regine v Halstadte, v jej otcovskom dome. Najskôr zaklopal trikrát na posteľ panny, a keď sa prebudila, zjavil sa jej. Mal biely odev, ktorý mu siahal až k nohám, a jeho postava sa podobala starému mužovi.
Počas mesiaca máj Vám prinášame krátky úryvok z encykliky Jána Pavla II. REDEMPTORIS MATER a krátku úvahu, ktorú pripravil P. Encyklika Jána Pavla II. Redemptoris Mater bola vydaná v roku 1987 a v tom čase ju u nás malo možnosť čítať len niekoľko ľudí. Preto je dobré na túto encykliku nezabudnúť a oboznámiť sa z jej obsahom. Na tento účel sa ponúka máj so svojou májovou témou. Encyklika má podtitul „O blahoslavenej Panne Márii v živote putujúcej Cirkvi“. Každá meditácia vždy pozostáva z úryvku z encykliky, zamyslenia a modlitby.
Úryvok z encykliky pápeža Jána Pavla II. Vari hneď na začiatku nepovedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“? (Lk 1,38). Skrze vieru Mária stále počúvala toto slovo, v ktorom spôsobom „presahujúcim všetko poznanie“ (Ef 3,19) sa sebazjavenie živého Boha stávalo priezračnejším a rozjímala o ňom. Matka Mária sa v určitom zmysle stávala prvou „učeníčkou“ svojho Syna, prvou, ktorej akoby povedal: „Nasleduj ma!“ ešte skôr, než sa touto výzvou obrátil na apoštolov alebo na kohokoľvek iného (porov. Jn 1,43). Učeník je pravdepodobne človek, ktorý počúva, pamätá si, opakuje slová svojho učiteľa. Ale učeník je aj ten, kto kráča životom so svojím učiteľom a učí sa od neho žiť. A to platí aj o Márii. Dala sa do Božej služby. To znamená, že s ním spojila svoj život, že žila s Božím tajomstvom, že rástla spolu so svojím Synom do lásky, pravdy a úmyslov nebeského Otca. Stála pred Bohom v podobnom stave poslušnosti ako jej Syn. Naďalej sa s ním učila hovoriť Bohu „áno“… dokonca aj pod krížom.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. V. Oroduj za nás, svätá Božia Rodička. R. Modlime sa. Pane a Bože náš, dopraj nám tešiť sa zo stáleho zdravia tela i duše a na mocný príhovor preblahoslavenej Panny Márie ochraňuj nás v ťažkostiach tohto života a priveď nás do večnej radosti. Skrze Krista, nášho Pána. R. V. Oroduj za nás, Matka sedembolestná. R.
Úryvok z encykliky pápeža Jána Pavla II. Cirkev, vybudovaná Kristom na apoštoloch, plne si uvedomila tieto veľké Božie skutky v deň Turíc, keď zhromaždených vo večeradle „všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť“ (Sk 2,4). Už v tejto chvíli sa začala táto cesta viery, táto púť Cirkvi dejinami ľudí a národov. Je známe, že už na začiatku tejto cesty je prítomná Panna Mária. Jej cesta viery je v určitom zmysle dlhšia. Ak človek nechápe význam darovaného daru, ťažko ho využije a bude z neho mať len malú radosť. Vieme, že Duch Svätý bol Cirkvi daný na Turíce. Vieme, že sa dáva stále… aj nám. A práve na Márii vidíme, čo znamená prijať Ducha Svätého. Je s apoštolmi vo večeradle pred Letnicami a modlí sa s nimi pred zoslaním Ducha. Ale Mária je aj tá, ktorá už zakúsila plodnosť daru Ducha - Ježišova matka, zatienená Duchom, plná milosti… Mária, obraz Cirkvi… Cirkev, naplnená Duchom, je plodná a dáva svetu Krista v jeho uzdravujúcej a zachraňujúcej moci: Cirkev, podobná Panne Márii. To znamená chudobnú Cirkev, panenskú Cirkev, ktorá nemá za manželov mocnosti tohto sveta, Cirkev, ktorá sa spolieha len na Boží dar. Cirkev, ktorá túži po Duchu, by mala vidieť Máriu vo svojom strede. A tak dnes my, ktorí túžime po čoraz väčšom dare Božieho Ducha, máme vidieť Máriu uprostred nás.
Zo Svätého písma vieme, že Otca nemožno vidieť, no zjavil nám seba samého vo svojom Synovi. „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1, 18). A my vieme, že vtelený Syn sa stal viditeľným vo svojom človečenstve. Vyzerá ako jeden z nás. Ako napísal svätý Ján Damaský vo svojom spise O obrazoch Boha: „Je nemožné vytvoriť obraz nezmerateľného, neohraničeného, neviditeľného Boha... No je zrejmé, že keď uvažujete o Bohu, ktorý sa stal človekom, potom ho môžete zobrazovať oblečeného do ľudskej podoby. Keď sa Neviditeľný stane viditeľným v tele, potom môžete nakresliť jeho podobu“ (1, 7. Ale čo Svätý Duch? Stal sa viditeľným v tele? Môžeme vidieť tvár Svätého Ducha? V istom zmysle môžeme. „Tvárou Svätého Ducha“ je tvár svätých.
Naša viera nemá byť praktizovaná súkromne, len pre našu osobnú útechu. V dnešnom svete „vydávanie svedectva“ často znamená „ukazovať prstom“ na nejaké zverstvo alebo nespravodlivosť. Existujú svätí, ktorých mená poznáme, a svätí, ktorých nepoznáme. Existujú svätí, ktorých život je zdokumentovaný, a svätí, ktorých meno je jedinou pamiatkou. Pred niekoľkými rokmi britská vláda zakázala kresťanom nosiť kríž na pracovisku. Svedčenie o Kristovi - dokonca aj v cirkvi - môže spôsobiť, že človek bude nepopulárny a utláčaný. „A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10, 37 - 38). Svätec je ten, kto prijal evanjeliovú výzvu, aby vo svojom živote kládol Boha na prvé miesto.
tags: #sedembolestna #duch #svaty #a #rodiny