Prvý kostol na Veľkej Morave: Archeologický výskum a význam Kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch

Kostol svätej Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, postavený v predrománskom štýle, je považovaný za najstaršiu stavbu na našom území. Odhaduje sa, že vznikol v 9. alebo 10. storočí. Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje.

Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy. Kostolík je zároveň živým dôkazom toho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR.

Kostol svätej Margity Antiochijskej leží pri obci Kopčany v okrese Skalica, a prvá zmienka o ňom je z roku 1392. Jeho najstaršia stavebná fáza je datovaná do 9. storočia. Kostol leží pri slovensko-českej hranici blízko veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy. V okolí kostola existovali malé osady až do 13. storočia.

Keď zaniklo pôvodné veľkomoravské hradisko, obyvatelia sa začali postupne z osád sťahovať a poslední z nich odišli približne v 16. - 17. storočí. Kostol však slúžil naďalej až do 18. storočia. Neskôr sa tu až do roku 1994 konali len príležitostné bohoslužby počas púte, ktorá súvisela s patrónkou kostola, svätou Margitou z Antiochie. Ku kostolu patril aj priľahlý cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 17. - 18. storočia a ktorý sa zachoval až do 20. storočia.

Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy. Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí.

Kostolík nie je len dokladom o najstaršej sakrálnej architektúre na Slovensku. Spolu s osídlením v jeho okolí preukázal, že po rozpade Veľkomoravskej ríše na našom území neprestal existovať život. Teda nedošlo k opusteniu územia a presídleniu obyvateľstva len do významných aglomerácií rozvíjajúcich sa stredovekých miest. Život kontinuálne pokračoval ďalej. Akoby sme povedali dnes „bez ohľadu na zahranično a vnútro politický vývoj“. Ľudí z osád blízkych kostolu vyhnala až rieka Morava.

Patrónkou kostola je svätá Margaréta z Antiochie, ktorá bola podľa legendy dcéra pohanského kňaza Aedisia z Antiochie, vyhnaná pre svoju kresťanskú vieru z rodičovského domu. Neskôr upadla do rúk miestodržiteľa Olibria a ten sa pokúsil urobiť z nej svoju milenku. Keďže neuspel, mučili ju a zvádzali mnohými neuveriteľnými spôsobmi, až kým ju za panovania cisára Diokleciána nepopravili. Podľa legendy jej odťali hlavu na námestí.

Kostol sv. Margity Antiochijskej a Kačenáreň v Kopčanoch

Kostol je pôvodná predrománska stavba so zachovanými pôvodnými bočnými múrmi takmer ku korunnej rímse. Ide o jednoloďový kostol s jednotlivými miestnosťami zoradenými za sebou (predsieň - loď - presbytérium). Počas svojej existencie bol viackrát upravovaný, v 13. storočí bol upravený v gotickom štýle. Vo svojej dobe bol netypicky postaveným kostolom a dodnes priťahuje pozornosť historikov. Obsahuje veľa pôvodných prvkov a architektonických detailov, ktoré sú predmetom výskumu (napr. úprava stien, valená klenba v presbytériu, znaky vyryté do kameňa na fasáde).

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch - letecký pohľad

Archeologický Výskum

Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964. Naň nadväzoval ďalší výskum, ktorý sa začal v roku 1994. Keďže bol v tom čase jedinou známou stále stojacou sakrálnou stavbou na území bývalého Česko-Slovenska, získal širokú mediálnu pozornosť. Podobné zachované stavby sa nachádzajú v krajinách, ktoré patrili v 8. a 9. storočí do Franskej ríše, resp. inde v západnej Európe. Podľa neskoršej analýzy bol kostol postavený v druhej polovici 10. storočia, podobné datovanie (rok 925 ± 60) potvrdila aj rádiokarbónová analýza.

Keďže ani toto datovanie nebolo prijaté bez výhrad, naďalej sa spresňuje. Ďalší archeologický výskum v Kopčanoch sa zameriava na rekonštrukciu historickej krajiny a jej osídlenia, a to najmä v 9. - 10. storočí. Počas týchto výskumov sa v roku 2004 našli tri hroby so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie a maltovinou vo veľkosti a v tvare charakteristickom pre fázu murovania a omietania, na základe ktorej kostol datovali do 9. storočia. Pôvodný patrón kostola nie je známy, súčasná patrónka pochádza pravdepodobne z 13. storočia.

Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská . Pri kostrách odkrytých v pásovej sonde severne od kostola nenašla žiadne nálezy dovoľujúce ich datovanie, vlastný kostol považovala za ranogotický. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová . Štyrmi sondami po obvode kostola a jednou v interiéri opätovne zachytila kostrové hroby bez akejkoľvek výbavy a západne od kostola v sonde 2/94/95 fragmenty staršieho muriva neskôr identifikovaného ako základy predsiene.

Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR. V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia. O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra.

Stavebný Vývoj Kostola

Stavba prešla prvými výraznejšími úpravami okolo polovice 13. storočia, keď boli upravené pôvodné polkruhovo ukončené okná lode. Na severnej strane boli zamurované a na južnej boli zmenené do podoby ranogotických okien s kamennými mníškami. Podobné okno bolo prerazené aj v južnej stene apsidy. V 2. polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom, asymetricky osadeným. Súviselo to pravdepodobne s vybudovaním empory v západnej časti lode. Okrem toho dostal kostolík nový oltár. V 17. storočí prešli úpravami okná, najmä sa to týka okna na južnej strane lode, bližšie k apside, ktoré bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu.

V tomto storočí definitívne zaniká osídlenie okolo kostolíka, ktorý zostal sám v močaristej krajine. Vďaka starostlivosti veriacich však nezanikol. Naposledy bol opravovaný ešte v roku 1926.

Kostolík bol postavený zrejme niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia neďaleko areálu mikulčického hradiska, ktoré leží len 2 km západne pri ceste vedúcej na východ do Nitrianska. Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou svätyňou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Svätyňa a možno i loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou. Stavba prešla prvou výraznejšou prestavbou okolo polovice 13. storočia. Vtedy boli zamurované okná na severnej strane lode, ako aj okno na západnom priečelí.

Niekedy na prelome 14. a 15. storočia došlo k zväčšeniu okien na južnej strane lode a svätyne do gotickej podoby s kamennou mníškou. V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou. Do tohto obdobia kladú odborníci aj zbúranie západnej predsiene a osadenie veľkého gotického portálu do západného priečelia. Súviselo to s presunutím oltára z priestoru svätyne do lode a zvýšením úrovne podlahy. Dôvodom týchto úprav bola nedostatočná kapacita kostolíka pre rozrastajúcu sa obec veriacich, ktorých časť musela stáť počas bohoslužieb vonku. Veľký portál tak plnil funkciu víťazného oblúka.

Spolu s týmito úpravami bola vybudovaná v západnej časti lode empora a kvôli nej bolo zmenšené západné okno na južnej stene lode. Niekedy v nasledujúcom období (okolo pol. 16. storočia) bolo zamurované východné okno svätyne, pričom novovzniknutá celistvá plocha bola vyzdobená nástennou maľbou zachytávajúcou zrejme sv. V 17. alebo 18. storočí prešlo úpravami osvetlenie lode z juhu. Už skôr zmenšené západné okno bolo zamurované úplne a východné okno bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu.

Interiér Kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch

Pamiatková Obnova

Prvý archeologický výskum okolo kostolíka sa uskutočnil v roku 1964. V roku 1994 začali pamiatkari s výskumnými prácam s cieľom zmapovať stavebný vývoj kostolíka a súčasne sa rozbehol aj archeologický prieskum okolia stavby. V rámci neho boli v roku 2004 odkryté hroby obsahujúce veľkomoravské šperky, potvrdzujúce datovanie kostolíka. Ešte počas výskumu, v roku 2000, sa začalo s pamiatkovou obnovou kostolíka, ktorá však z dnešného pohľadu nebola realizovaná najvhodnejším spôsobom. Kostolík dostal novú strechu, zreštaurovali sa okná, zamurovaný bol gotický portál, na mieste ktorého bol vytvorený nový vstup, ktorý však svojím tvarom nezodpovedal predrománskemu obdobiu. Taktiež bola znížená podlaha v interiéri na pôvodnú úroveň.

V roku 2014 sa uskutočnila úprava exteriéru kostola, keď bol zmenený nevyhovujúci tvar západného vstupu, lepšie prezentovaný zamurovaný gotický portál a pristúpilo sa aj k vyznačeniu pôdorysu západnej predsiene.

Až do roku 1994 bol považovaný za málo zaujímavý gotický objekt zo 14. O možnom staršom pôvode svedčili len indície. Gotický portál sa nenachádza v strede západného priečelia, ale je mierne vyosený. Ku kostolíku sa konali púte na sviatok sv. Margity Antiochijskej 13. júla, hoci tento dátum sa slávil len do 12. storočia a neskôr bol posunutý na 20.

Súčasnosť

Datovanie jeho vzniku nie je stále ustálené, na základe nálezu hrobov s VM inventárom v roku 2004 bol objekt datovaný do obdobia poslednej štvrtiny 9. storočia. Analýzy dreva nájdeného v murive (dendrochronologické datovanie stanovilo vek najmladšieho letokruhu na 951 p. Kr.) dokladajú čas vzniku stavby niekedy začiatkom druhej polovice 10. storočia. Ďalšie analýzy už majú ale opäť potvrdzovať 9.

Archeologický park Mikulčice-Kopčany

Výnimočnosť kostolíka by mal širokej verejnosti predstaviť projekt archeologického parku, ktorý vznikol v spolupráci s českou stranou, keďže by zahŕňal aj lokalitu jedného z centier Veľkomoravskej ríše - hradisko pri Mikulčiciach.

ČR a SR sa snažia o zapísanie pamiatok Veľkej Moravy - hradiska v Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 2006. Kostolík ako významná pamiatka je sprístupnený verejnosti spolu s odborným výkladom. V roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova objektu spojená s omietnutím exteriéru. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok sv.

Kopčany ležia 5 km južne od Holíča. Kostolík sa nachádza cca kilometer na západ od dedinky uprostred polí. Je voľne prístupný po poľnej ceste, dostupnosť zlepšilo vybudovanie chodníka poza kostolík, ktorý je napojený na lávku ponad Moravu. Severne od kostola je zasa menšie "záchytné" parkovisko.

tags: #prvy #kostol #na #velkej #morave