História Gréckokatolíckej Cirkvi v Strážskom a okolí

Gréckokatolícka cirkev má bohatú históriu, ktorá sa začala pred 378 rokmi v Užhorode. V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode prednieslo nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery a uznali autoritu rímskeho pápeža Inocenta X. Jágerský biskup Juraj Jakušič im za to povolil slúžiť bohoslužby podľa východného obradu. Týmto aktom vznikla Gréckokatolícka cirkev.

Užhorodská gréckokatolícka katedrála.

Upevňovanie postavenia Gréckokatolíckej cirkvi

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. Oficiálne k zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo až za vlády Leopolda I.

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia postupne nadobudla taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty: marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. storočia nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov.

Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.

Latinizácia a Zamoščská synoda

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby.

Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia. Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749.

Mesto Zamość v Poľsku, kde sa konala synoda.

Gréckokatolícke matriky

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné.

Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829.

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad o zachovaných a chýbajúcich matrikách v Štátnom archíve v Prešove pre vybrané farnosti:

Súčasnosť Gréckokatolíckej cirkvi v okolí Strážskeho

V súčasnosti sa Gréckokatolícka cirkev teší obnove a aktívnemu životu. Príkladom je aj novovzniknutá farnosť Zbudza-Oreské. V poslednú júnovú nedeľu 2024 sa v Zbudzi konal „Farský deň“, organizovaný miestnou gréckokatolíckou farnosťou. Veriaci sa stretli na futbalovom ihrisku, kde bol pripravený program pre deti aj dospelých. Nechýbal guľáš, sladké a slané dobroty, čapované pivo a kofola. Pre deti bol pripravený skákací hrad a trampolína. Ako bonus tam boli dva chrámové zvony s možnosťou zvonenia a niekoľko exotických hadov. Pri družných rozhovoroch a stretnutiach sme upevňovali vzájomné vzťahy nielen veriacich obidvoch obradov zo Zbudze a Oreského, ale aj všetkých prítomných.

V sobotu 25. mája 2024 veriaci zo Zbudze a Oreského putovali do Litmanovej. Už v autobuse začali púť modlitbou posvätného ruženca. Po príchode vystúpili na horu Zvir popri 14 zastaveniach krížovej cesty prosiac za svoje rodiny. Potom bola sv. liturgia, po ktorej bol Moleben k sv. Charbelovi a pomazanie jeho olejom. Po skončení ešte pobudli nejaký čas na tomto „Mieste modlitby a mariánskej úcty“ a načerpali aj vodu z miestneho prameňa. Vracajúc sa domov sa posilnili v Nestville parku v Hniezdnom dobrým obedom. V autobuse zaspievali Moleben k presvätej Bohorodičke.

Druhý májový víkend 11. a 12. mája 2024 sa v farnosti niesol v duchu prvej sv. spovede a slávnostného prijatia Eucharistie. Tri deti, chlapci Filip, Jakub a Tobias prvýkrát obsiahli odpúšťajúcu Božiu milosť a mohli začať naďalej prijímať pokrm pre večný život - najsvätejšiu Eucharistiu. V peknom májovom dni, spolu so svojimi rodinami, uprostred farského spoločenstva v Oreskom sa vydali na cestu dozrievania v kresťanskom živote.

Pri príležitosti chrámového sviatku Pokrova - Ochrany presvätej Bohorodičky sa v Oreskom konalo modlitebné odpustové trojdnie. Začalo sa v piatok 1.októbra v deň samotného sviatku, Eucharistickou adoráciou, prijatím sviatosti zmierenia a svätou liturgiou, po ktorej nasledovalo pomazanie chorých. V sobotu dopoludnia sa veriaci zišli na miestnom cintoríne, kde v modlitbe Parastasu pamätali na všetkých zosnulých a v nádeji večného života priniesli radosť z chrámoveho sviatku všetkým tým, ktorí ich predišli. Sobotný program pokračoval vsenočným bdením, ktoré slávil otec Vladimír Hübler, kaplán farnosti Strážske.

Vyvrcholením odpustovej slávnosti bola nedeľná svätá liturgia, ktorú slávil otec Michal Vasiľ, kaplán farnosti Humenné - Pod Sokolejom, za účasti miestneho administrátora farnosti otca Mária Cserépa. Otec Michal prítomných v homílií vyzval k zamysleniu sa odkiaľ pramení vzťah k Bohu, či zo strachu pred zlým, strachu pred Bohom, alebo zo vzťahu lásky k Bohu? Zdôraznil, že Mária je tou, ktorá nás pozýva do vzťahu s Bohom, v ktorom nie je strach, ale láska ozdobená pokorou a poslušnosťou.

V duchu myšlienok Jána Pavla II. o svätení nedele sa veriaci novovzniknutej farnosti Zbudza-Oreské v nedeľu 26. septembra po spoločnom slávení Eucharistie, rozhodli pokračovať v zasvätení nedele oslavovaním nebeského Otca v kráse nám danej prírody. Farská prechádzka viedla skrz obec Oreské do miestneho lesa, kde sa nachádza náučný chodník a krížová cesta, ktorá končí pri kríži s pod ktorého vyviera lesný prameň.

Odpustovou slávnosťou farského chrámu Premenia Pána sa menila a tvorila história novovytvorenej farnosti Zbudza-Oreské. Novú farnosť v mene vladyku Cyrila Vasiľa SJ, košického eparchiálneho biskupa vyhlásil protojerej Martin Mráz, kancelár a tajomník biskupa. Za prvého administrátora farnosti menoval vladyka Cyril Vasiľľ Sj, jereja Mária Cserépa, doterajšieho kaplána farnosti Michalovce. Pri tejto Svätej Litrugii sa zároveň lúčili s veriacimi jerej Karol Knap doterajší správca farností Trnava pri Laborci, ktorý spravoval toto spoločenstvo a tak isto stavroforný protojerej František Puci, doterajší protopresbyter farnosti Michalovce.

História Gréckokatolíckej cirkvi v Strážskom a okolí je tak bohatá a plná udalostí, ktoré formovali duchovný život veriacich. Od Užhorodskej únie, cez obdobie latinizácie a zrušenia cirkvi, až po jej obnovu a súčasný aktívny život, Gréckokatolícka cirkev zohráva významnú úlohu v živote miestnej komunity.

tags: #greckokatolicka #cirkev #strazske