Každý národ a etnikum na svete má svoj vlastný príbeh o tom, ako bol stvorený svet. Výnimkou nie sú ani Japonci, podľa ktorých Japonské ostrovy a bohov stvorili prarodičia Izanagi a Izanami.
Na začiatku nebolo nič, iba chaos, z ktorého vznikli Zem a Nebo. Vzájomným spojením Neba a Zeme vznikli dve prvé božstvá - boh Izanagi a bohyňa Izanami. Obaja stáli na moste medzi Nebom a Zemou a špičkou kopije miešali vody svetového oceánu, až kým nezhustli a neobjavili sa prvé ostrovy.
Izanagi a Izanami sa potom rozhodli, že uzatvoria manželstvo, ale počas sobáša prehovorila Izanami ako prvá a kvôli tomu sa im narodili škaredé a postihnuté deti, pretože ako žena nemala počas obradu prehovoriť ako prvá. Posledným narodeným bohom bol boh ohňa, ktorý popálil Izanami pri pôrode tak, že zomrela.
Izanagi sa rozhodol, že privedie svoju manželku z ríše mŕtvych Yomi (Žlté pramene). Mŕtvi však môžu z Yomi odísť len vtedy, pokiaľ v nej nejedli žiadne jedlo. Izanami však bola hladná a jedlo mŕtvych ochutnala. Izanagi ju preto nemohol zo sveta mŕtvych zobrať domov, ale nechcel sa jej ani vzdať.
Izanagi začal utekať preč a jeho mŕtva žena ho začala spolu s démonmi prenasledovať. Izanagimu sa podarilo dostať von z podsvetia a jeho vchod zatarasil veľkým kameňom. Izanami sa tak nemohla dostať von a začala na neho kričať, že ak ju nepustí, zabije tisíc ľudí každý deň. Izanagi jej na to odpovedal, že sa postará o to, aby sa každý deň narodilo 1500 detí.
Izanagi sa potom išiel umyť a keď si pretrel oči, z kvapiek sa stvorili slnečná bohyňa Amaterasu a boh mesiaca Tsukiyomi. Potom si vyfúkal nos a stvoril boha vetrov Susana.
V japonskej mytológii je synom Takiri-bime a Okuninushi a tiež bratom Taka-hime, Takemikazuchi a Kaminari. Keď bol ešte malým dieťaťom v dojčenskom veku, plakal a kričal tak hlasne, že ho dali do člnu a poslali plávať okolo Japonska, kým sa neutíšil. Od vtedy bol však tak tichý a pokojný, že si ho mnohokrát splietli s mŕtvolou. Pri jednom takom nedorozumení, keď ho zahrabávali do hrobu, začal Aji-Suki dupať nohami tak silno, až vytvoril pohorie Moyama (dnešná provincia Mino).
14 mocných bohov z japonského panteónu
"Slnko skláňajúce sa k večeru nad nežnými kvetmi stromov Sakury hľadí na rýchlo meniace sa Japonsko i ľudí obývajúcich jeho krajinu. Nie vždy vyzeralo takto. V chaose, ktorý predchádzal vytvoreniu neba i zeme, sa zrodili prví traja japonskí bohovia. Prvý z nich bol Ame no minakanuši - boh sídliaci v strede Nebeského sveta spoločne s dvomi spoločníkmi Takamimusubim a Kammimusubim.
Po nebesách sa pohybovali ako neviditeľné bytosti, no nemali žiadne družky a ani zem, ktorú by obývali. Rozhodli sa ju preto stvoriť, počas toho, keď zem nadobúdala svoj prvotný tvar a morské vody čerili jej brehy, sa zrodilo ďalších sedem generácií bohov. Legendy hovoria najmä o bohovi menom Izanagi a bohyni Izanami.
Od bohov dostali oštep vykladaný drahými kameňmi, aby ním splnili rozkaz dokončiť rodiacu sa zem. Týmto oštepom vytvorili ostrov Onokoro, v jeho strede následne vystavali veľký palác, kde sa rozhodli splynúť. Iazanagi sa vtedy spýtal svojej milovanej ženy: “Aký tvar má tvoje telo?" a ona mu odpovedala: „Má dobrý tvar, ale na jednom mieste mu niečo chýba“. Nato Izanagi zašepkal: “Aj moje telo má dobrý tvar, ale na jednom mieste mám niečoho nadbytok.
Izanami a Izanagi tak stvorili osem ostrovov a narodilo sa im aj niekoľko bohov - boh morí, boh hôr, boh stromov a ďalší. Všetko sa však skomplikovalo pri pôrode posledného 35. boha - boha ohňa, kedy sa Izanami nešťastne popálila a zomrela. Izanagi zo žiaľu za milovanou odťal synovi hlavu a nezmierený s jej smrťou sa ju vydal hľadať do podsvetia.
Po strastiplnej ceste sa mu ju nakoniec podarilo nájsť, pričom si aj u bohov vyprosil jej návrat. Tí mali ale jednu podmienku, počas cesty do sveta živých sa Izanagi nesmel pozrieť na svoju družku. Potomok bohov však neodolal a keď uvidel telo plné červov, zľakol sa a utekal preč. Izanami, potupená a nahnevaná preklínala ich spoločnú snahu: „Každý deň pripravím o život tisíc ľudí z tvojej zeme a zoberiem si ich ku sebe!“ Izanagi odpovedal: „Ak naozaj urobíš niečo tak strašné, ja sa postarám o to, aby sa každý deň narodilo tisícpäťsto detí.“
Hneď ako prišiel hore na zem, zmyl zo seba nečistotu a pri očistnom obrade zrodil 26 ďalších bohov. Statusom vznešených detí sa však mohlo pochváliť iba niekoľko z nich. Prvá Amaterasu, bohyňa zrodená z ľavého oka, Cukujom, boh zrodený z pravého oka a Susanoo zrodený pri umývaní nosa.
Amaterasu, nádherná bohyňa, sa stala bohyňou Slnka a vysokej nebeskej pláne. Cukujomi, boh mesiaca, si vzal pod krídla záhrobnú ríšu a Susanoo, boh búrky, získal moria a panovanie nad nimi. Raz však došlo medzi Amaterasu a Susanoom ku konfliktu, pri ktorom sa bohyňa slnka ukryla do jaskyne. Nad zemou tak zavládla tma a chlad.
Mýtus o stvorení sveta a bohov patrí k tradícii Japonska a je s ním spojený tak úzko ako s kvetmi sakury. Bohatá história a legendy voňajúce exotickosťou a mystikou doteraz napĺňajú ľudí úžasom a tajomnom.
Boh zla pôvodne v šintoizme zastával božstvo polárky a prvotného chaosu. Je tiež spomenutý ako protivník Takemikazuchi-no-kamiho, patróna mečov, ktorý sa pokúšal podmaniť si božiu hviezdu (centrum bohov). Jeho meno sa tiež našlo v spojení s dobytím krajiny Izumo.
Paradox, i keď napriek tomu, že je v japonskom folklóre oblečený v plnej zbroji, drží nebeskú kopiju a v prípade nebezpečenstva je schopný veliť légií nadprirodzených bytostí, patrí aj do skupiny siedmich bohov šťastia. Údajne ochraňuje spravodlivých a bezbranných, no je patrónom aj statočných bojovníkov či múdrych vojvodcov. Ľud mu za jeho služby venoval chrám v meste Shiga v blízkosti Oji.
Japonský boh ochraňujúci ľudí voči katastrofám a škodlivým liehovinám. Ochraňuje aj hranice, chodníky či potulných mníchov. Taktiež prispieva k tomu, aby sa v meste či na dedine nenachádzali zlí duchovia, ich škodlivý vplyv vstrebáva do tela a následne vydychuje v podobe pary. Aj napriek jeho nadprirodzeným schopnostiam sa Chimata nemôže pýšiť statusom vznešeného dieťaťa, nakoľko sa narodil ešte pred vyššie spomínaním očistným obradom a to vo chvíli keď si Izangi odložil po návrate z podsvetia fundoshi (spodná bielizeň).
Okrem toho, že je Hiruko ochrancom rybárov, je tiež jedným z bohov šťastia a slnka. Jeho zvláštnosťou je to, že ako jediný pochádza výhradne z Japonska a nebadať na ňom žiadne hinduistické ani čínske vplyvy. Často vyobrazovaný s tradičnou ceremoniálnou pokrývkou hlavy (Kazaori Eboshi), udicou a veľkým červeným ostriežom v ruke. Ako dieťa prekonal mnoho zdravotných ťažkosti, trpel bolesťami, mal zmrzačenú tvár, nevyvinuté kosti či poruchu sluchu.
Šintoistický boh ryže je spojený s božstvami potravín. Býva najčastejšie zobrazovaný buď v mužskej alebo ženskej podobe, vo vypätých situáciách však nadobúda vzhľad líšky, hada či draka. Chráni nielen úrodu ryže, ale je tiež patrónom prosperity poľnohospodárov a obchodníkov, ktorí majú niečo dočinenia s ryžou či rybolovom. Okrem kosáku je jej zbraňou i bič, ktorý používa na vypálenie ryže z polí.
Riečny boh alebo duch sa objavil aj v známom japonskom animovanom filme Cesta do fantázie. V príbehoch je zobrazovaný ako špinavý a zamorený starec, neskôr však vysvitne že je veľmi bohatý, mocný, energický a duchovne založený. Rozhnevať ho dokážu len bezohľadní pytliaci či ľudia špiniaci odpadom korytá riek.
Tento boh je legendárnym japonským drakom a tiež bohom snehu. Japonská mytológia hovorí, že bol porodený na ostrovoch bohyňou Izanami. Zrodil sa však z krvi alebo orgánu 35. boha ohňa, tak ako aj jeho niekoľko ďalších súrodencov.
Je japonský mytologický boh/bohyňa vetra. Býva nazývaný aj Shinatobe, pôvodne spájaný s pohybmi vzduchu a so symbolmi vetra a plachetnice. Podľa legiend dáva pozor na to, aby sa rušivé vetry a zlo držali čo najďalej od ľudí a ich obydlí. Toto božstvo je populárne hlavne v japonskom šintoizme.
Prežíva v neviditeľnom svete duchov a kúziel. Je hlavným bohom budovania národa, poľnohospodárstva a tiež obchodu a medicíny. V modernej japonskej ľudovej viere je tiež bohom, ktorý lieči a robí manželstvo šťastným.
Benzaiten je japonská budhistická bohyňa pôvodne pochádzajúca z hinduizmu a stotožňovaná s bohyňou Saraswati. Je zobrazovaná s tradičnou japonskou lutnou - táto bohyňa má tak budhistické i šintoistické prvky. Nakoľko sa v krajine vychádzajúceho slnka objavuje už v priebehu 6. storočia, má Benzaiten svätyňu v každom veľkom meste Japonska, nachádza sa zvyčajne neďaleko vody, mora, jazera, rybníka alebo rieky. Patrí k jednému z najuctievanejších božstiev, pričom je patrónkou „všetkého, čo tečie“, t.j. vody, času, slova, reči, výrečnosti, hudby i znalostí.
Táto bohyňa patrí do skupiny šintoistickej mytológie a je bohyňou jedla a potravín. Býva spájaná najmä s Toyuke Okami - bohom jedla, oblečenia a bývania. Jedna z kroník hovorí o mýte, keď boh mesiaca poslaný sestrou Amaterasu (bohyňa slnka) navštívil Uke Mochi. Tá boha mesiaca uvítala čelom k zemi, posadila ho z výhľadom na oceán a z úst chrlila varenú ryžu s rybami. Hostina, ktorú pripravila, sa mu však nepáčila a bohyňu zmrzačil.
Nádherná bohyňa vychádzajúceho slnka a tkania je mladšou sestrou Amaterasu a zároveň dcérou Izanami a Izanagu. Bohyňa vraj tká odevy pre všetkých bohov v panteóne. V 3. storočí n. l. Sengen-Sama je japonskou bohyňou hory Fuji a bohyňou čerešnových kvetov.
Vydala sa za patróna ryže, teda vnuka bohyne Amaterasu. Mýtus hovorí, že Sengen-Sama otehotnela tak skoro, že si boh ryže myslel, že dieťa nie je jeho. Zatvoril ju teda do chatrče bez dvier a povedal, že keď porodí a dieťa nebude jeho, zapáli dom a oni zhoria v plameňoch. Narodili sa však dvojičky, boh preto upustil od svojho plánu a omilostil ich.
Japonská kultúra nesie v sebe veľa znakov šintoizmu. Shinto doslovne znamená cesta bohov, pričom ide o náboženstvo, kde sa kladie dôraz hlavne na úzke prepojenie človeka s prírodou a učí tiež človeka úcte voči predkom.
kami [jap.] - v japonskom šintoizme duchovná podstata niečoho (japonsky kami = boh, božstvo, duch, duša, prírodná sila) ako objekt uctievania (kultu). Ako kami môžu vystupovať prírodné javy alebo objekty (napr. vrch Fudži, prastaré stromy, kamene, vodopády, more ap.), predmety (meč), postavy japonskej mytológie (napr. hlavná šintoistická bohyňa Amaterasu-ómikami uctievaná vo svätyni v Ise) a výnimočne aj ľudia (napr. cisár Tendži, ktorý vládol 662 - 671 a je hlavným kami svätyne v Ocu), môžu sa prejavovať na určitých miestach, v určitých súvislostiach a obdobiach alebo prostredníctvom niektorých ľudí a sú uctievané v šintoistických svätyniach. Podľa starojaponskej kroniky Kodžiki (712 n. l.) jestvuje až 8 mil. kami.
Pre lepšiu ilustráciu si môžeme znázorniť niektoré z najvýznamnejších božstiev v tabuľke:
| Meno božstva | Funkcia | Popis |
|---|---|---|
| Izanagi | Prarodič bohov | Boh, ktorý spolu s Izanami stvoril Japonské ostrovy a mnohých bohov. |
| Izanami | Prarodička bohov | Bohyňa, ktorá spolu s Izanagi stvorila Japonské ostrovy a mnohých bohov. |
| Amaterasu | Bohyňa Slnka | Zrodená z ľavého oka Izanagi, vládkyňa vysokej nebeskej pláne. |
| Tsukuyomi | Boh Mesiaca | Zrodený z pravého oka Izanagi, vládca záhrobnej ríše. |
| Susanoo | Boh búrky | Zrodený pri umývaní nosa Izanagi, vládca morí. |