Kostol Kráľovnej pokoja v Košiciach: História a Architektúra

Kostol Kráľovnej pokoja je názov, ktorý nesie viacero kostolov a farností na Slovensku. Tento článok sa zameriava na históriu a významné udalosti spojené s rímskokatolíckym Kostolom Kráľovnej pokoja v Košiciach, ako aj na prehľad aktivít a pôsobenia kňazov v tejto farnosti.

Kostol Kráľovnej pokoja v Košiciach.

História a Významné Udalosti

Južná časť mesta vznikla v období rozvoja obchodu ako pokračovanie historického centra Košíc. V stredoveku sa tu nachádzali prímestské osady Bednárska, Špitálska a Ludmanova Ves. Najstaršou známou stavbou na území mestskej časti bol mestský špitál (hospitale, xenodochium) s kostolíkom sv. Ducha na Južnej triede, postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. V priebehu stáročí boli tieto budovy viackrát zničené a opakovane postavené. Barokový kostol, ktorý dnes tvorí centrum areálu, postavili v rokoch 1730 - 1733. Obraz hlavného oltára kostolíka s námetom zoslania sv. Ducha je od J. Mathausera a pochádza z roku 1894. Unikátom je freska pri vchode, znázorňujúca kostol a mestské hradby. Komplex v súčasnosti slúži ako Dom pokojnej staroby A. F. Colbrieho.

Ďalším kostolom v tejto mestskej časti je rímskokatolícky kostol Kráľovnej pokoja, postavený v rokoch 1938 - 1939. Veža kostola je vysoká 32 metrov.

Založenie Farnosti a Pôsobenie Františkánov

Už v časoch biskupa Dr. Augustína Fischer-Colbrieho sa zvažovalo o vrátení niekdajšieho košického kostola a kláštora františkánom, aby sa mohli opäť podieľať pastoračnou činnosťou na duchovnej starostlivosti rastúceho počtu katolíckych veriacich. Prekážkou tejto idey bolo to, že chýbali potrebné materiálne prostriedky na stavbu vhodnejších priestorov pre bohoslovecký seminár Košického biskupstva, zriadený práve v pôvodnom kláštore františkánov.

Vtedy sa vďační veriaci chopili veci a spustili zbierku na postavenie kostola Reginy Pacis na pamiatku tohto biskupa. Výsledkom vytrvalosti a obetavosti bolo rozhodnutie kat. spoločenstva v roku 1938, že postaví kostol na najvhodnejšom mieste, na južnom území Košíc. Tam mestský úrad veľkodušne daroval na tento účel pozemok 100×40 m, v susedstve sociálneho domu. Keďže cirkevná vrchnosť si priala kostol dať na starosť nejakému rádu, bolo temer samozrejmé, že to ponúkla najprv františkánom, v Košiciach kedysi obetavo činným. Tí to s radosťou prijali, ba navyše prevzali na seba aj náklady výstavby kláštora, aby materiálne pomohli cirkevnému spoločenstvu.

Výstavba a Posviacka Kostola

Za týchto priaznivých okolností sa začali práce: 9. júna 1938 sa uskutočnil prvý výkop a s promptným úsilím pokročili výkopy základov natoľko, že sa 29. júna mohli v prítomnosti veľkého počtu veriacich slávnostne posvätiť a umiestniť základné kamene. Obrad vykonal košický biskup, apoštolský administrátor Jozef Čársky spolu s dvoma otcami františkánmi. Po sv. omši pod holým nebom biskup i generálny predstavený, páter Bruno Böhm, povzbudili veriacich. Farár mesta, prelát-kanonik Barna Tost ich oboznámil s dokumentmi historického významu, ktoré sa mali vložiť do základných kameňov kostola a kláštora. Občania Márton [Martin] Stiebler a István [Štefan] Fábián vyjadrili v mene miestnych obyvateľov vďačnosť za stavbu kostola.

Nový kostol a kláštor bol vďaka promptnej práci ukončený v roku 1939. Na vežu umiestnili kríž 11. júna 1939, posvätený košickým farárom Barnom [Barnabášom] Tostom. Kostol a jeho zvon posvätil nový košický biskup Dr. István Madarász 17. Kostolná veža je vysoká 32 m. Obrady, konané vo svätyni, vyvýšenej o päť schodíkov, je vidieť z každého miesta kostola. Obrovský mozaikový obraz v pozadí z kameňa vytesaného hlavného oltára zobrazuje blahoslavenú Pannu ako Kráľovnú Pokoja, nad ňou s holubicou, predstavujúcou sv. Ducha, vznášajúca sa uprostred lúčov medzi anjelmi. Jeho nápis: Regina pacis ora pro nobis. - Tervezte és kivitelezte Pálka József aranykoszorús üvegfestészete. Budapest 1940. [Kráľovná pokoja, oroduj za nás. - Obraz naprojektoval a vyhotovil maliar na sklo 3 , zlatým vavrínom ocenený József Pálka. Budapešť 1940.] Bočné oltáre lode: na strane čítaní [ambonu]: oltár sv. Terezky z Lisieux ako dar Oltárnej jednoty a oltár sv. Antona Paduánskeho. Obraz na ňom je dielom umeleckého maliara Sándora Deéd-a. Oltár na evanjeliovej strane - oltár sv. Františka z Assisi ako dar františkánov tretieho rádu. V roku 1940 zostavený organ na chóre darovala kedysi firma Rieger biskupovi dr. Fischer- Colbriemu. Kostol v rovnakom roku zariadili z verejnej zbierky aj ohrievačom vzduchu.

Rímskokatolícka Farnosť Košice - Kráľovnej Pokoja

Biskup Dr. István Madarász dňa 21. decembra 1940 erigoval pre zhruba 8500 katolíkov k tomuto kostolu novú farnosť a jej vedením poveril otcov františkánov, patriacich do maďarskej provincie sv. Jána Kapistránskeho. Biskup zároveň povolil aj to, aby jednotliví členovia rádu dočasne vykonávali svoju dušpastiersku činnosť aj v niekdajšom františkánskom, seminárnom kostole v centre mesta. Týmto sa začína nová kapitola dejín do Košíc navrátených františkánov.

Z dejín:

• 21. 12. 1940 (oficiálne od 1. 1. 1941) - zriadenie rímskokatolíckej farnosti Košice - Kráľovnej pokoja dekrétom Štefan Madarász, košického biskupa na území Košickej diecézy, ktorá pripadla Maďarsku.
• V období 29. 12. 1940 - ? - farnosť v správe rehole františkánov (Ordo Fratrum Minorum).

Ostatné posviacky:

• 1. 11. 1999 - posviacku obnoveného organu vykonal Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie
• 25. 10. 2008 - požehnanie pozemku na výstavbu kostola na filiálke Sídlisko Železníky vykonal Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie; stavba plánovaného kostola sa dodnes nezačala.
• 25. 8. 2024 - požehnanie nového organu vykonal Mons. Bernard Bober, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie

História a stavebný vývoj

Kostol postavený v rokoch 1938 - 1939 podľa projektu architekta Sándora Kleina. Jednoloďový monumentálny priestor s vyvýšeným presbytériom a predstavanou vežou. Nad hlavným oltárom je veľké farebné okno s kompozíciou „Regina Pacis“, na 26 oknách lode sú figurálne vitráže s nápismi z roku 1939. Bočné oltáre sv. Terezy z Lisieux, sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka z Assisi od maliara F. Deéda. Náhrobník biskupa Fischera-Colbrieho z roku 1940. Ide o kvalitnú funkcionalistickú architektúru medzivojnového obdobia. Pozemok pre vznik areálu kostola darovalo mesto a náklady na stavbu uhradili zo zbierky veriacich a príspevku rehole františkánov.

Kostol a zvonica sú takmer autentické z doby výstavby. Z roku 1939 sa zachovali viaceré vitráže na oboch stranách lode a v bočných kaplnkách s menami donátorov v maďarčine, medzi inými i biskupov Jozefa Čárskeho a Štefana Madarásza. Na spodnej časti dverí zvonovej veže sa zachoval autentický pracovný ceruzkový nápis v maďarčine z roku 1939. Dobobá podoba rímskokatolíckej fary sa zachovala v menšej miere, najmä v architektúre a dispozíciách. Kostol postavili pôvodne pre rehoľu františkánov spolu s kláštorom, neskôr sa pôvodné využite zmenilo. Časť kláštora v období socializmu užíval ústav národného zdravia, časť priľahlú ku kostolu využíval farský úrad.Areál kostola pozostáva z troch objektov - z jednoloďového sakrálneho objektu so sakristiou na západnej strane svätyne, postaveného na pôdoryse latinského kríža s oblúkovo ukončenými závermi priečnych ramien, z fary, postavenej na pôdoryse v tvare písmena L, prepojenej s kostolom cez sakristiu, a samostatnej zvonice na severovýchodnej strane kostola, prepojenej s ním veľkou arkádou. Je to jednoloďový sieňový priestor s rovným uzáverom presbytéria a s dvoma bočnými kaplnkami s poloblúkovým uzáverom. Pozdĺžna os kostola je orientovaná v smere sever-juh. Exteriér je riešený ako súbor jednoduchých kubusovitých hmôt. Loď kostola má obdĺžnikový pôdorys, v uličnej a v časti bočných fasád s rovnou atikou, perforovanou oblúkovými arkádami. Pred svätyňou je pozdĺžna os lode preťatá priečnou osou s dvoma bočnými kaplnkami.

Interiér lode je zastropený priečnymi železobetónovými rebrami, bočné poloblúkovo zaklenuté kaplnky sú od lode oddelené pravouhlými otvormi s hranolovými prievlakmi. Podobne i okná sú situované v nikách členených hranolovými piliermi s prievlakmi. Steny bočných kaplniek sú perforované piatimi okennými otvormi s oblúkovými záklenkami. V oknách sú umiestnené vitráže s maďarskými menami svätcov a dedikačnými nápismi v spodnej časti. Na západnej stene smerom od vstupu sú sv. Ondrej apoštol, sv. Jozef s dedikáciou biskupa Jozefa Čárskeho, sv. Štefan kráľ, na východnej strane sv. Mikuláš biskup, Kráľovná pokoja - Patrónka Uhorska a sv. Alžbeta Uhorská. Pod oknom je v stene umiestnená obdĺžniková doska z hnedého mramoru na pamiatku biskupa Košickej diecézy Dr. Augustína Fischera-Colbrieho v tvare basreliéfu postavy vystupujúcej z hladkej plochy, s menom v hornej časti a nápisom.

Nad vstupom do lode sa nachádza empora s dreveným kazetovým obložením parapetu. Bočné kaplnky majú podobne ako loď rovný strop. V ich osi sú situované bočné oltáre z hnedého mramoru a travertínu s jednoduchou pravouhlou architektúrou, s predsadenou kamennou menzou, v západnej kaplnke Božské Srdce, vo východnej sv. František z Assisi. V západnej kaplnke na južnej stene je vitráž s postavou sv. Ladislava kráľa a Božské Srdce. Vo východnej kaplnke na južnej stene je vitráž s dvoma okrúhlymi terčmi s kružbou s vyobrazením sv. Karola Boromejského, sv. Justíny a sv. Františka z Assisi.

Svätyňa je od lode oddelená pravouhlými otvorom na výšku lode, nahradzujúcim víťazný oblúk, vyvýšená oproti lodi o päť schodiskových stupňov. Pohľad vstupujúceho do kostola upúta predovšetkým ústredné vitrážové okno v južnej stene svätyne s postavou Panny Márie - Kráľovnej pokoja a symbolom Ducha Svätého. Priestor medzi obvodovými stenami svätyne a arkádou slúži ako ochodza pre miništrantov a obsluhujúci personál. Funkcionalistický Kostol Kráľovnej pokoja sa stal výraznou architektonickou dominantou svojho okolia - jeho zvonica sa týči medzi obytnými domami a vilami. Funkciou samostatnej farnosti sa stal duchovným centrom južnej časti mesta - územia, ktoré sa od začiatku 20. storočia rapídne rozrástlo o priemyselné i obytné budovy.

Pamiatková ochrana: Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie: Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup: Nachádza sa v juhozápadnej časti mesta, na severnej hranici areálu starej fakultnej nemocnice. Na pozemku stojí rímskokatolícky kostol, spojený s farou na západnej strane na pôdoryse v tvare písmena L, so samostatnou zvonicou na východnej strane. Dvor medzi farou a kostolom je od ulice na severnej strane oddelený otvorenou arkádovou chodbou.

Augustín Fischer-Colbrie

Augustín Fischer-Colbrie.

Augustín Fischer-Colbrie sa narodil v Želiezovciach dňa 16. októbra 1863. Dôležitý vplyv na duchovnú formáciu jeho mladosti mala vzdelaná a nábožná babička z otcovej strany Anna, rod. Colbrieová. Jej zbožnosť a zásluhy v oblasti náboženskej i sociálnej ocenil aj sám panovník tým, že dovolil členom rodiny Fischerovej pripojiť k tomuto menu aj jej rodné meno Colbrie. Sám Augustín už v mladosti preukázal záujem o históriu. Ako bohoslovec napísal prácu o histórii Želiezoviec.

Svoje štúdia absolvoval v rakúskom Kremse, v Bratislave, v Ostrihome i vo viedenskom Pázmaneu. Zameral sa na štúdium teológie, filozofie a postupne ovládal 13 cudzích jazykov.

Predstavitelia Pázmanea vzhľadom na jeho časté zdravotné problémy sa o ňom vyjadrili, že „práceschopný človek z neho nikdy nebude a ako stále chorľavý kňaz bude len na ťarchu diecéze.“ Týmto aj zvažovali jeho kňazskú vysviacku. Sám Augustín Fischer-Colbrie si rázne žiadal byť vysvätený. „I keď len krátky čas budem žiť, chcem verne slúžiť Pánovi.“

Kňazskú vysviacku prijal v Ostrihome dňa 20. marca 1886 z rúk ostrihomského arcibiskupa prímasa Jána kard. Simora. Po krátkej kaplánskej zastávke v Budapešti si ho sám prímas zavolal do Ostrihomu a poveril ho vykonávaním úradu ceremoniára a neskôr aj archivára. Zároveň pokračoval aj v ďalších štúdiách vo Viedni, kde sa mu podarilo obhájiť doktorát z teológie s najvyšším možným ocenením Sub auspiciis Imperatoris. Odznakom tohto vysokého ocenenia bol aj briliantový prsteň s monogramom rakúsko-uhorského panovníka, ktorý ocenenému venoval on sám. Bolo to prvý raz, čo toto veľké ocenenie sa udelilo teológovi. Dovtedy ho dostávali iba vynikajúci absolventi právnickej a lekárskej fakulty.

V roku 1892 mu okrem iných funkcií pribudla aj služba vychovávateľa arcikňažnej Alžbety, dcéry následníka trónu rakúsko-uhorskej monarchie Rudolfa. Viedenský pobyt Augustína Fischer-Colbrieho sa skončil jeho menovaním za pomocného košického biskupa, pápežom Piom X. dňa 27. decembra 1904. Biskupská konsekrácia sa uskutočnila v deň liturgickej spomienky na pápeža sv. Gregora Veľkého. Tento deň si sám biskup vybral preto, aby celý svoj budúci život a aktivitu ako biskup Katolíckej cirkvi prežíval v duchu toho veľkého pápeža.

Ako menovaný, no ešte nekonsekrovaný biskup, Augustín Fischer-Colbrie oficiálne zastupoval Košickú diecézu na blahorečení troch košických mučeníkov v Ríme. Do svojho erbu si dal symbol Eucharistie - Ježiša Krista, ktorý bol preň všetkým a zároveň jeho erb sa stal inšpirujúcim pre stvárnenie terajšej podoby oficiálneho erbu Košického arcibiskupstva.

Do samotných Košíc pricestoval vlakom z Budapešti dňa 5. apríla 1905. Za mesto Košice ho oficiálne privítal T. Münster a v mene Katedrálnej kapituly prepošt Eduard Medvecký. Ako pomocný biskup vykonával spočiatku aj službu rektora kňazského seminára a neskôr od januára 1906 aj spravovanie diecézy ako apoštolský administrátor. Po smrti košického biskupa Žigmunda Bubiča sa stal košickým sídelným biskupom. Vo svojej službe si vytýčil prísny asketický spôsob život, toleranciu, v sociálnej angažovanosti záujem o najbiednejších i apoštolát prostredníctvom podpory tlačovín. Svoju pastoračnú činnosť sa usiloval konať v duchu slov svojho biskupského hesla: EVANGELIZARE PAUPERIBUS MISIT ME. Prihováral sa väzňom, chorým, sirotám, študentom. Biskup Augustín Fischer-Colbrie bol presvedčený o tom, že kňaz, rovnako i biskup, má vyhľadávať jeho starostlivosti zverené ovce a priviesť ich na správnu cestu, ktorá vedie k blaženému večnému životu. Jeho snahou bolo, aby v každej farnosti biskupstva sa konali ľudové misie aspoň každých desať rokov.

Riešenie problémov mládeže preniesol aj na pôdu katolíckeho kongresu v Kostnici, kde bol jeho čestným predsedom. Vo svojom príspevku sa zaoberal postavením mládeže, poukázal na veľké nebezpečenstvo, ktoré hrozí mladým ľuďom z nadmerného požívania alkoholu a fajčenia. Zdôraznil, že závislosť na týchto omamných prostriedkoch ruinuje životy mnohých mladých ľudí.

I napriek tomu, že jeho materinskou rečou bola maďarčina, nielen že sa naučil po slovensky a stal sa členom Spolku sv. Vojtecha, ale všemožne podporoval aj šírenie slovenskej náboženskej literatúry medzi veriacimi Slovákmi. K tejto činnosti nabádal aj kňazov. Podľa biskupových slov „… kto chce zachrániť v národe vieru a mravnosť neporušené, má vedieť, že je treba urobiť veľa pre propagáciu dobrých časopisov, prostredníctvom ktorých je zlo potlačené.“ Z písomných výpovedí, ako aj z diel, ktoré po biskupovi zostali, môžeme usúdiť, že biskup Augustín Fischer-Colbrie mal naozaj otcovský vzťah ku kňazom. Tento otcovský vzťah sa prejavoval vo viacerých rovinách. V prvom rade to bola starostlivosť biskupa o duchovné dobro a svätosť svojich kňazov.

Počas pretrvávajúcej maďarizácie v závere existencie Rakúsko-Uhorska, košický biskup sa zastával slovenských kňazov a nariadil, aby slovo Božie pre Slovákov hlásali v slovenskej reči a slovenské deti aby sa vyučovali náboženstvo na školách v materinskej reči. Pri svojich stretnutiach so seminaristami Košického kňazského seminára biskup Augustín Fischer-Colbrie hovoril o dôležitosti dobrej prípravy na kňazstvo. Pripomínal, že v seminári nemá zostať ani jeden taký, ktorý prišiel do seminára len preto, aby splnil túžby rodičov alebo z dôvodov čisto pozemských.

Mimoriadny vzťah mal k svojej mamke, ktorá ho sprevádzala na jeho životnej ceste a bola mu na blízku aj počas jeho choroby. Jej patrilo posledné požehnanie, ktoré biskup na tejto zemi udelil a jej patril aj posledný úsmev, s ktorým sa s ňou rozlúčil tesne pred smrťou.

Zoznam Pôsobiacich Farárov

Zoznam pôsobiacich farárov:

tags: #kostol #kralovnej #pokoja #kosice #mapa