V Bratislave sa v dňoch 28. - 31. augusta 2019 konal teologický kongres, na ktorom sa zúčastnilo dvestoštyridsať účastníkov z vyše päťdesiatich inštitúcií z dvadsiatich piatich krajín - okrem Európy aj z Ameriky, Kanady, Afriky, Indie, Nepálu aj Austrálie. Ide o najväčšie teologické podujatie v histórii Slovenska. O témach a výzvach, ktorým čelí teológia a kresťanstvo, sme sa rozprávali s prof. ThLic. Mgr. Milošom Lichnerom, SJ, D.
Kongres naplnil, ba dokonca do určitej miery aj prekonal očakávania. V reakciách ľudí počas kongresu aj bezprostredne po jeho ukončení na predsedníctve za prítomnosti predsedov jednotlivých sekcií zazneli pozitívne hodnotenia, čo sa týka kvality samotného podujatia, prednášateľov, ako aj paralelných sekcií. Táto časť dopadla teda veľmi dobre. Na úvodnom slávnostnom otvorení bol prítomný luxemburský arcibiskup Jean-Claude Hollerich, SJ, pár dní nato menovaný za kardinála. Pozdravy pre účastníkov kongresu z významných svetových židovských organizácií odovzdal po svojom príhovore ortodoxný rabbi Josh Ahrens, čo poukazuje na plodný, viac než štvorročný dialóg s ortodoxnou židovskou obcou.
Hlavnou témou kongresu bola nádej. Mnohým ľuďom chýba nádej, pričom ona je štrukturálnou čnosťou, charakteristikou človeka, nielen po teologickej, ale aj po prirodzenej, filozofickej stránke. Umožňuje mu upresňovať zmysel života. Podľa nádeje človek hodnotí aj svoj život, zdôvodňuje svoje životné postoje. Keď sa človek nachádza ako pacient na onkológii a doktor mu povie, že existuje nádej, hoci veľmi malá, že sa vylieči, vidno na ňom, že ožije, načerpá nové sily. Ak mu však, naopak, doktor povie, že je beznádejne chorý, začne upadať a zomrie, dokonca skôr než sa predpokladalo. Preto vidíme, že nádej je nutná pre človeka, a v histórii ľudstva prichádza občas chvíľa, keď sa musíme pozastaviť a znova si zadefinovať pojmy.
Podľa Miloša Lichnera, naša nádej je eschatologická, nie utopická. V prvom rade my ako veriaci musíme mať silnú nádej. Toto je naša nádej - živý Kristus, čo následne formuje naše životné postoje. Práve tu môžeme nájsť veľa prienikov aj s nekresťanmi alebo nie veriacimi ľuďmi, ktorí, samozrejme, majú vlastný koncept nádeje, no predsa je veľa spoločných bodov, ktoré s ľuďmi dobrej vôle môžeme objaviť. Nádej ovplyvňuje našu motiváciu. Keď sa, napríklad, nádejam, že skončím školu, alebo keď sa športovec motivuje, aby vyhral preteky. Tak je dôležité, aby sme sa s bežným človekom rozprávali o tom, aká je jeho nádej, jeho motivácia, aký je jeho zmysel života.
Medzi hlavnými témami stretnutia zazneli okrem iného aj filozofický či biblický základ pre nádej, židovsko-kresťanský a medzináboženský dialóg, ako aj nádej pre Európu. Nádej je pre mňa živý Kristus, ktorý kráča so mnou mojím životom. Je to zmysel môjho života, pod ktorého pohľadom sa snažím prijímať denné rozhodnutia. Pochopiteľne, my veriaci sme ovplyvnení predovšetkým svojou živou vierou a nádej definujeme v tomto svetle.
Symbol nádeje
Tesne pred stretnutím ste povedali, že snahou kongresu bude zistiť, aká je nádej pre starnúcu Európu s rastúcimi dôvodmi pre eutanáziu, pre migrantov, ktorí sem prichádzajú, či pre mladých v Cirkvi. Niektoré odpovede boli podané, ale tieto priniesli znova ďalšie otázky. Mnohé veci sa objasnili, ako napríklad počas prednášky Petra Dubovského o štyroch konceptoch nádeje v Starom zákone, z čoho vidno, že každá generácia si s pohľadom upretým na Boha nanovo utvára odpoveď o nádeji. Ale i tak nedokážeme všetko plne uchopiť, pretože našou nádejou je Boh - a Boha nemôžeme uchopiť, inak by už prestal byť Bohom.
Na záver kongresu sa Miloš Lichner stal prezidentom ESCT, ktorá tohto roku oslavuje svoje tridsiate narodeniny. Určite je to aj dôsledok toho, že v minulosti nám niektoré cirkevné organizácie pomohli, aby sme mohli študovať na Západe - ja osobne som takto študoval po dobu piatich rokov. Dnes pred nami stoja nové otázky, v ktorých sa potrebujeme oprieť o živú tradíciu Cirkvi, ale tiež intelektuálne podchytiť mnohé veci, aby naša viera bola živá i rozumná. Aby v nej bol racionálny i duchovno-emocionálny charakter. Preto potrebujeme ľudí, ktorí sú intelektuálne zdatní zdôvodniť nádej, ktorá je v nás (porov. 1 Pt 3, 15).
V prvom rade treba povedať, že tento post budem zastávať popri všetkých povinnostiach, ktoré som mal doteraz, a preto by som rád čitateľov poprosil o modlitbu. Na prvom mieste by som rád na medzinárodnom fóre spracoval našu skúsenosť z čias komunizmu. Chcel by som, aby sme spracovali skúsenosť s Cirkvou, ktorá bola počas komunizmu viac-menej pozitívna, ako locus theologicus, teda jeden z prameňov teologickej práce. Veď mnohí ľudia sú ovplyvnení v dobrom aj zlom vo vzťahu k Cirkvi.
Kríza bola vždy. Nikdy nebolo zlaté obdobie. Keď človek pozná trochu (cirkevnú) históriu, vidíme, že už v prvotnej Cirkvi svätý Pavol musel riešiť veľké škandály, napríklad v korintskej cirkvi. Už dvetisíc rokov žijeme ruka v ruke s krízou, pretože Cirkev tvoria ľudia. Cirkev je preto ako ruža, ktorá neexistuje ani bez tŕňov, ani bez kvetu. Na jeho príklade a príklade mnohých iných vidíme, že Boh sa stará o svoju Cirkev, že kráča dejinami a v najťažších krízach následne prichádzajú najväčšie a najdôležitejšie reformy.
Aké sú najväčšie výzvy pre slovenskú teológiu na najbližšie roky? Na Slovensku publikujeme v súčasnosti dve veľké vedecké série. Na jednej strane stojí celoslovenský tím biblistov, ktorí publikujú obsiahle komentáre k Svätému písmu - teraz pracujeme na komentári ku Knihe žalmov. Na druhej strane je Starokresťanská knižnica, kde ponúkame preklady s komentárom vybraných diel Cirkevných otcov. Na nich môže vzniknúť obnovená, intelektuálne živá a duchovne silná teológia. Zároveň sa netreba báť vstupovať do dialógu s ľuďmi, ktorí zmýšľajú inak. Nebojme sa argumentovať.
Následne stoja pred nami aj iné výzvy - pomáhať kresťanom, hovoriť s politikmi, ako zabezpečiť, aby ľudia nemuseli utekať z našej krajiny alebo z iných krajín. Musíme seriózne hovoriť aj o ekológii, pretože toto vôbec nie je liberálna téma. Veď aj sám Svätý Otec o tom hovorí - a človek, ktorý navštívi krajiny tretieho sveta, môže vidieť závažné negatívne dôsledky nášho konzumného spôsobu života na planétu, ktorú nám Boh zveril do opatery. Ďalej pred nami stojí aj korupcia, ale tá vyviera z korupcie ľudského srdca, keď sa stráca živá viera v Krista. Všetci sme tým zasiahnutí ako dôsledkom dedičného hriechu. Pálčivá je aj otázka migrantov. Iste, na prvom mieste politici majú povedať, koľko migrantov a za akých podmienok môže daná krajina prijať. Avšak pre nás, kresťanov, je základným smerovníkom text Svätého písma.
Veľmi dôležité v dnešnej dobe je aj vzdelávanie mladých. Potrebujeme vzdelávať mladú generáciu, učiť mladých premýšľať a kriticky myslieť, pretože vzdelaný človek nie je tak ľahko manipulovateľný. Aby sa nenechali stiahnuť populistickými rečami tých, ktorí zneužívajú kresťanské symboly a hodnoty. Takisto budovať v mladých ľuďoch otvorenosť pre dialóg a úctu voči názoru iných. Filozofia je veľmi dôležitá pre našu vieru.