Kostol svätého Michala Archanjela v Dobrej Nive: História a Architektúra

Dobrá Niva, obec v okrese Zvolen, sa môže popýšiť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254, kedy ju uhorský kráľ Bela IV. povýšil na mestečko a udelil jej mestské práva a slobody. Medzi najvýznamnejšie pamätihodnosti obce patrí rímskokatolícky kostol, pôvodne postavený v románskom slohu. Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a je sídlom farnosti.

Katolícky kostol v Dobrej Nive je nielen najstaršou stavbou v obci, ale patrí aj medzi najstaršie stavby na Slovensku. Veď stavebných pamiatok z polovice 13. storočia nie je veľa. Kostol je zďaleka viditeľný a predstavuje dôležitý orientačný bod v krajine.

Pôvodný názov obce v tom čase bol Dobruna, od roku 1351 Dobronya, v roku 1773 bola Dobraniva, od roku 1920 sa volala Dobronivá a dnešný názov Dobrá Niva nesie od roku 1927. Postupne bola začlenená do panstva Dobrá Niva a jeho strediskom bol pôvodný hrad Dobrá Niva. Z hradu Dobrá Niva sa zachovali iba zvyšky múrov hradného paláca, vypínajú sa nad obcou Podzámčok, 2 km severne od Dobrej Nivy.

Kostol používali do roku 1673 aj evanjelici, ktorí prijali v roku 1530 reformačné učenie. Po udelení tolerančného patentu Jozefom II. si evanjelický cirkevný zbor postavil v rokoch 1784 - 1785 svoj kostol. Žiaľ, nevyhol sa požiaru vo vnútri kostola a jeho dnešná podoba pochádza z roku 1957 kedy bol obnovený.

Námestiu v obci dominuje zrekonštruovaná stará kamenná brána, ktorá pochádza zo začiatku 20. storočia. Podobné brány sú charakteristické pre pôvodnú architektúru aj v okolitých dedinách celej oblasti. Stred námestia tvorí fontána umiestnená uprostred dlažby v tvare kresťanského kríža. Dlažba má originálny vzor. V obci sa nájde ešte niekoľko starých domov so zachovaným typickým vchodom do dvora a do domu.

Kostol postavili z kameňa niekedy po roku 1241 podľa vzoru baziliky v Krupine. V prvej tretine 14. storočia bola pristavaná sakristia. Počas tureckých vojen bol kostol opevnený (1625). V priebehu 17. storočia dostali lode novú klenbu (1656). Pôvodnú plochú nahradila nižšia krížová klenba. Románske bazilikálne okná hlavnej lode sa tak dostali do podkrovného priestoru. V 18. storočí (asi pred 1737) bol kostol zbarokizovaný, najmä v interiéri.

V rámci stavebných úprav kostola boli taktiež zväčšené všetky okná. Gotický oltár z roku 1519 bol odstránený v roku 1726 (dnes sa nachádza v Budapešti) a v nasledujúcom roku nahradený novým, pričom oltáre dostali aj bočné lode. V roku 1797 obec vyhorela, pričom požiar vážne poškodil aj kostol, vrátane vnútorného vybavenia. Oheň zničil aj strechu veže, pričom sa roztavili aj dva menšie zvony. Veža bola nad prvým oknom zaklenutá. Dočasné zastrešenie vymenili až v roku 1816. V roku 1841 boli do veže premiestnené zvony z drevenej zvonice, čo si vyžiadalo vybratie stĺpikov združených okien na 4. poschodí na južnej a západnej strane.

Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963. Posledná rekonštrukcia sa začala v roku 1965. Strechu pokryli zinkovým plechom, vonkajšia fasáda bola nanovo omietnutá vápnom.

Dobrá Niva predstavuje jednoznačne cenný vidiecky historický súbor. Je v podstate typickým predstaviteľom pôvodne významného stredovekého vidieckeho urbanistického útvaru, ktorý síce vo svojom ďalšom vývoji stratil pôvodný význam zánikom obchodnej cesty údolím potokov Neresnice a Krupinice, ale zachoval si pôvodnú urbanisticko - architektonickú podstatu. Z týchto dôvodov Okresný úrad vo Zvolene dňa 24. 02. 1992 vyhlásil chránenú pamiatkovú zónu v obci Dobrá Niva. Okrem historických budov sú to predovšetkým domy na Mlynskej ulici, Vŕšku, Štúrovej ulici i na ulici E.M.Šoltésovej.

Poľnohospodársky ráz si obec zachovala do dnešných čias, i keď polia teraz obrábajú majitelia spoločne v poľnohospodárskom družstve. Časť obyvateľov pracuje v blízkom Zvolene, Banskej Bystrici a v Krupine v priemysle, v obchode, v administratíve alebo podniká.

Dobrá Niva i v ťažkých rokoch maďarizácie si vďaka národne uvedomelým kňazom a učiteľom zachovala svoju národnú identitu, lásku k ľudovým tradíciám i rodnej reči. V kostole sú tri barokové oltáre z roku 1726, krstiteľnica zo 14. storočia (kamenná) a obraz sv. Michala z roku 1732 od maliara J. A. Schmidta. V súčasnosti je v obci 1.840 obyvateľov.

Katolícky kostol v Dobrej Nive je nielen najstaršou stavbou v obci, ale patrí aj medzi najstaršie stavby na Slovensku. Bol postavený v románskom slohu ako trojloďová bazilika so štvorcovým presbytáriom a dvoma bočnými polkruhovými absidami a predstavanou vežou. Pôvodne rovnostropé lode v 17. storočí preklenuli krížovou štukovou klenbou s geometrickými obrazcami. Takto sa pôvodné bazilikálne okná na strednej lodi dostali do povalového priestoru. Niektoré vidno i dnes, niektoré boli zamurované. Celá stavba pôsobí masívnym dojmom, múry sú hrubé a podopierajú ich zvonka oporné piliere. Na veži sú vzácne dvojité románske okná. Kostol má predstavanú predsieň.

V stredoveku kostol obohnali múrom a priekopou a slúžil vlastne ako bašta, v ktorej sa v čase nebezpečenstva ukrývali a bránili obyvatelia mestečka, ba ukladali tu i svoj majetok. Aj dnes je časť múru viditeľná. V kostole napravo od vchodu je veľkým kamenným príklopom uzatvorený vchod do krypty s dvoma náhrobnými kameňmi. Jeden je z roku 1732. Druhá doska je gotická s reliéfom kríža cez celú plochu.

V 18. storočí kostol vnútorne zbarokizovali, fasády upravili lizenovým rámom a pred vchodom postavili predsieň. V roku 1726 z kostola odstránili pôvodný gotický oltár a gróf Anton Eszterházy dal 9. januára 1727 do kostola osadiť tri barokové oltáre (po jednom do každej lode). Tieto sú v kostole dodnes. V pozadí hlavného oltára sa v umelecky vyhotovenom drevenom ráme nachádza olejomaľba od J. A. Schmidla z roku 1732, ktorá predstavuje sv. Michala, ktorému je kostol zasvätený. V pravej lodi je oltár Sedembolestnej Panny Márie a v ľavej oltár Sv. Kríža. Napravo od oltára je starobylá kazateľnica z dubového dreva s reliéfmi s biblickou tematikou. Krstiteľnica je kamenná a pochádza zo 14. storočia. Veľký zvon Michal pochádza z roku 1848 a dva menšie sú až z roku 1933, lebo ich predchodcov zrekvírovali v 1. svetovej vojne. Z pôvodných nástenných malieb sa nezachovalo už nič, hoci po úprave stien v roku 1950 boli zo starších malieb ponechané niektoré fragmenty. Pri úprave pred niekoľkými rokmi sa však zatreli. Údajne vraj nemali žiadnu hodnotu.

KOSTOL rímsko katolícky sv. Michala, postavený bol v prvej polovici 13. storočia, prestavaný bol v 17. - 18. storočí.

Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963. Posledná rekonštrukcia sa začala v roku 1965. Strechu pokryli zinkovým plechom, vonkajšia fasáda bola nanovo omietnutá vápnom.

Jeho existencia však úzko súvisí so zvolenským (teraz tzv. Pustým hradom). Postavili ich ako obranné bašty banských miest proti nepriateľom z juhu i ako feudálne sídla na území s výhodnou polohou a starodávnym osídlením.

Stál už na začiatku 13. storočia na vrchu vulkanického pôvodu asi 4 km od Dobrej Nivy severným smerom nad cestou nazývanou Via Magna, ktorá viedla z Hontu hore na Liptov. V prvých storočiach patril panovníckemu rodu. Panovníci mali na ňom svojich veliteľov, kastelánov i palatínov.

K zámku patrili okrem Dobrej Nivy, Sásy, Babinej a Pliešoviec i Bacúrov, Dubové, Ostrá Lúka, Kozelník, Budča, Turová, Breziny, Železná Breznica, ale i iné obce. Panské majetky boli od majetku obcí oddelené hranicami a ležali väčšinou v tesnej blízkosti hradu dobronivkého.

V roku 1306 ho zaujal Matúš Čák Trenčiansky. ho kráľ daroval kráľovnej Barbore. roku 1462 v rukách Jána Jiskru z Brandýsa a jeho husitov. dobrovoľne odovzdal do rúk kráľa Mateja I. jej manželke kráľovnej Beatrix Neapolskej. Viedni viesť kráľovský dvor kráľa Mateja. Ludvík II. Od roku 1626 patril zámok írečitým právom rodine Eszterházyovcov až do roku 1805, keď ho zamenili za iné panstvo s kráľovskou komorou. Zámok v tom čase bol už značne schátralý, zle udržiavaný, čo už i Matej Bell z Očovej konštatoval vo svojom diele.

V súčasnosti zo zámku, ktorého podobu poznáme len z nie veľmi vierohodnej kresby zo stredoveku, zostal len severný múr paláca s oknami a niekoľkými architektonickými detailami. Pomaly, ale isto sa rozpadáva.

Slovensko sa pýši bohatou históriou sakrálnych stavieb, ktoré svedčia o hlbokých koreňoch kresťanstva v našej krajine. Medzi tieto významné pamiatky patrí aj rímskokatolícke kostoly, ktoré zohrávali a stále zohrávajú dôležitú úlohu v živote miestnych komunít.

Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela v Dobrej Nive bol postavený v rokoch 1242 až 1254. Je to jedna z mála zachovaných románskych bazilík na Slovensku. Ako predloha jej slúžila bazilika v Krupine, jednom z najstarších slovenských miest. Dobrá Niva mala tiež udelené mestské výsady, ktoré jej udelil kráľ Belo IV. v roku 1254.

Bazilika má štvorcové presbytérium a vežu. Na južnej strane sa zachovala malá apsidola. Kostol je postavený na návrší na okraji obce. Počas tureckých vojen bol opevnený (1625). V roku 1844 bola zbúraná vrchná časť pevnostného múru, ktorý sa dodnes zachoval už len ako súčasť múrov budovy sypárne. V priebehu 17. storočia dostali lode novú klenbu (1656). Pôvodnú plochú nahradila nižšia krížová klenba. Nová klenba si vynútila pristavanie vonkajších oporných pilierov po obvode lode. V 18. storočí (asi pred 1737) bol kostol zbarokizovaný, najmä v interiéri. V rámci stavebných úprav kostola boli taktiež zväčšené všetky okná. Pred jednoduchým románskym portálom bola postavená predsieň.

Gotický oltár z roku 1519 bol odstránený v roku 1726 (dnes sa nachádza v Budapešti) a v nasledujúcom roku nahradený novým. V roku 1797 obec vyhorela, pričom požiar vážne poškodil aj kostol, vrátane vnútorného vybavenia. Oheň zničil aj strechu veže, pričom sa roztavili aj dva menšie zvony. Veža bola nad prvým oknom zaklenutá. Dočasné zastrešenie vymenili až v roku 1816. V roku 1841 boli do veže premiestnené zvony z drevenej zvonice.

V rámci opráv po druhej svetovej vojne bolo na kraji južnej bočnej lode obnovené pôvodné románske okno a odkryté časti zachovaných nástenných malieb z obdobia gotiky. Medzi zaujímavosti patrí krypta, zachovaná krstiteľnica a zamurovaný náhrobný kameň s reliéfom kríža zo 14. storočia.

Kostol svätého Michala Archanjela v Dobrej Nive.

Architektonické prvky

Medzi charakteristické architektonické prvky kostola patria:

• Rozmery hlavnej lode sú 23,5 m x 8,5 m a vysoká je 9,5 m.
• Bočné lode sú široké 3 m a dlhé 18,3 m.
• Na veži vo dvoch najvyšších poschodiach sa zachovali typické románske združené okná.
• Románske štrbinové okno sa nachádza aj v západnej časti južnej bočnej lode a zamurované na východnej strane južnej apsidy.
• Zachovala sa aj kamenná krstiteľnica, datovaná rôznymi prameňmi do 14. alebo 18. storočia.
• Oproti západnému vchodu pod vežou je v múre zamurovaný stredoveký náhrobný kameň s reliéfom kríža zo 14. storočia.

Detail kostola sv. Michala Archanjela v Dobrej Nive.

Románske kostoly stoja aj susedných obciach Babiná a Sása. Je v pomerne dobrom stave, nedávno vymenili strešnú krytinu.

tags: #dobra #niva #kostol #sv #michala #archanjela