V stáročnej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom, ktorý bol donedávna v schátranom stave, sa dnes nachádza jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku.
Kto je falošný a pravý pastier? | Jánovo evanjelium časť 23.
„Názov sme prebrali z podobenstva Ježiša Krista, ktorý hovoril o dobrom pastierovi. Ten nechá stádo a vyberie sa hľadať jedinú zablúdenú ovečku. Aj toto zariadenie pomáha zblúdilým ľuďom, ktorí sa ocitli na dne, zostali bez prístrešia, liečili sa zo závislosti od alkoholu alebo drog a nemohli nájsť cestu späť,“ vysvetľuje farár Maslák.
Premonštrátsky kláštor v Kláštore pod Znievom
História a vízia
Otec Vladimír Maslák začal realizovať túto myšlienku s asi desiatimi mužmi, ktorých prichýlil k sebe na faru ešte v predchádzajúcej farnosti v roku 2007. Začiatky boli veľmi ťažké. Kňaz s platom duchovného, desať chlapov bez kvalifikácie a bez finančných prostriedkov v pätnásť rokov nepoužívaných starých budovách.
Budova, ktorá v súčasnosti už slúži ako domov pre týchto ľudí, je budova nie hocijaká, budova s hlbokým kresťanským základom, postavená na modlitbách, prácach a obetách mnohých rehoľných spoločenstiev už od 11.storočia (premonštrátov, benediktínov, členov spoločnosti Ježišovej) - ide o premonštrátsky kláštor Panny Márie v Kláštore pod Znievom. Nemali funkčnú elektriku, kúrenie, ani žiadne sociálne zariadenie. Dnes, keď sa stretnete s ľuďmi z tohto spoločenstva, pôsobia vyrovnane, vyzerajú spokojní, šťastní.
Súčasnosť
V súčasnosti žije v útulku 130 ľudí, väčšinou muži, ktorí potrebujú pomoc. Ku koncu januára 2014 tu spolu býva asi 150 chlapov a ďalších asi 40 je ubytovaných v domove pre chorých a starých, ktorý si sami postavili. K útulku patrí aj takzvaný dom na polceste pre tých, ktorí si už našli zamestnanie a vracajú sa pomaly do života, dom opatrovateľskej služby pre zdravotne postihnutých a ženský útulok. Ten sa nachádza v susednej obci Vrícko. Žije v ňom desať, väčšinou starších žien, o ktoré sa starajú rehoľné sestry.
Život v komunite
Chlapi, ktorí sem prichádzajú, majú väčšinou za sebou ťaživú minulosť, ktorá ich dohnala na okraj spoločnosti, na ulicu. Na tomto mieste však našli úctu a porozumenie. Pána farára nezaujíma ich minulosť, len prítomnosť. V našom útulku nikdy neposudzujeme človeka podľa toho, aký bol alebo čo spravil, či prečo je tu. Na každého máme rovnaký meter. Je to človek, je to Boží tvor a potrebuje pomoc.
Pre vzájomné spolunažívanie platia dohodnuté určité pravidlá. Kto ich poruší, napr. požívaním alkoholu, musí odísť za bránu. Vrátiť sa môže triezvy, ale opätovné porušovanie pravidiel sa netoleruje. Žiaden alkohol, to je u nás jedno z najdôležitejších pravidiel. To druhé hovorí o tom, že každý, kto k nám príde, musí pracovať.
Pracovná terapia je dôležitou súčasťou života v komunite.
Práca a modlitba
Nezastupiteľné miesto v živote v tejto komunity má práca a modlitba. Každý deň začína rannými chválami. Po raňajkách sa chlapi rozídu za prácou a pred obedom sa opäť zídu pri ruženci. Potom práca a večer svätá omša, na ktorej spieva vlastný spevokol a zúčastňujú sa jej takmer všetci muži. Svätá omša sa slúži i v kaplnke v domove pre chorých, kde využili aj možnosti modernej techniky. V kaplnke je nainštalovaná kamera a chorí, ktorí nemôžu zísť po schodoch do kaplnky, takto môžu sledovať sv. omšu v spoločenskej miestnosti.
Podľa o. Vladka je modlitba veľkým posilnením pre týchto ľudí. Modlitby sa zúčastňujú dokonca aj tí, ktorí sú nepokrstení, lebo v nej cítia pokoj a posilnenie. Týmto ľuďom veľmi pomáha zmysluplná práca, ale súčasťou terapie je aj duchovný program. Staráme sa tak nielen o telo, ale aj o dušu. Naším heslom je, že keď sa vylieči duša, tak aj telo sa dá ľahšie do poriadku," zdôrazňuje farár Maslák. Každý deň sa klienti modlia ruženec a zúčastňujú sa denne na svätej omši v kostole, ktorý je súčasťou bývalého kláštora. Na bohoslužby tam chodia aj veriaci z dediny.
Hospodárenie a sebestačnosť
Spôsob hospodárenia komunity je pre súčasného človeka neobvyklý, ale v ich situácii pochopiteľný. Nedostatok finančných a technických prostriedkov nahrádzajú vlastným umom, fyzickou silou i s pomocou konskej sily. Takto ušetria i benzín, či elektriku. Budujú si tu systém práce, vďaka ktorému sú takmer sebestační.
Majú svoju pekáreň, dielne na kov, drevo, výrobňu sviečok, šijacie stroje, ale aj pohrebné služby. Prenajímajú si rozpadnuté družstvá v blízkosti a kupujú to, čo je v ich finančných možnostiach. Chovajú všetok dobytok, z ktorého je úžitok. Momentálne majú 35 koní, 70 prasiat, 70 kôz, 350 oviec, 100 kráv a asi 300 sliepok... S prebytkami sa niekedy dokonca delia s detskými domovmi navôkol.
Klienti sa učia postarať nielen o seba, ale preberať zodpovednosť aj za iných Takýto život ľudí viditeľne formuje, konštatuje farár. Hoci podľa neho nejde všetko naraz. Avšak premeny sa u obyvateľov útulku dejú každý deň, vďaka viere, porozumeniu a lásky, ktorej sa im dostáva.
Tabuľka: Hospodárske aktivity komunity Dobrý Pastier
| Druh zvieraťa | Počet |
|---|---|
| Kone | 35 |
| Prasiatka | 70 |
| Kozy | 70 |
| Ovce | 350 |
| Kravy | 100 |
| Sliepky | 300 |
Osobnosť farára Vladimíra Masláka
Pán farár Vladimír Maslák je akoby jedným z nich. Nevyhýba sa žiadnej práci, či už je to dojenie, či práca na stavbe. Hovorí, že len vlastný príklad pritiahne ľudí k Ježišovi. Je to človek, ktorého ráno stretnete s chlapmi v maštali, pri ranných prácach, neskôr pri duchovnej službe, počas dňa pri vybavovaní úradných vecí za chlapov, ktorým treba pomôcť ( úrady práce, sociálne úrady, exekúcie, súdy ..... ), potom je to neustála práca pri zabezpečovaní technického chodu zariadenia a taktiež zásobovaní potravinami a podobne.
Veľká vďaka za o. Vladka, kňaza, ktorý sa rozhodol a prijal toto pozvanie ako jeho kňazskú službu. Pán farár má veľmi dobré srdce, nevie odmietnuť nikoho, kto potrebuje pomoc a súhlasí s dohodnutými pravidlami.