Popolcová streda a pôstne obdobie: Duchovná príprava na Veľkú noc

Raz ročne, vo februári alebo v marci, si pripomíname začiatok pôstneho obdobia, ktoré začína na Popolcovú stredu. Mne sa veľmi páči, že začiatkom pôstu je všedný deň, lebo sa dá to dobre využiť. Žiadne zložité ceremónie, len jednoduchý obrad.

Popolcová streda je pohyblivým sviatkom, to znamená, že nemá pevne stanovený dátum, vyplýva to z faktu, že predchádza Veľkej noci, ktorej časové umiestnenie v roku je tiež pohyblivé. Pôst rámcovaný zo začiatku Popolcovou stredou sa začína vždy v stredu siedmeho týždňa pred veľkou nocou. Tento princíp platí nielen v rímsko-katolíckej, ale aj evanjelickej cirkvi.

V rímskokatolíckom liturgickom kalendári je Popolcová streda prvým dňom pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou.

Popolcová streda, nazývaná aj Škaredá streda alebo Krivá streda, je v kresťanskom kalendári začiatkom veľkého štyridsaťdňového pôstu. Súčasne je to aj koniec fašiangového obdobia.

Veselé fašiangové obdobie charakteristické zábavami, plesmi, radosťami a hodovaním ukončuje Popolcová streda ako počiatočný deň 40-dňového pôstu predchádzajúci Veľkú noc. Keďže do tohto časového úseku sa nezapočítavajú nedele, v skutočnosti je to 46. deň pred Veľkou nocou. Keďže nedeľa sa do obdobia pôstu nezapočítava, nepovažuje sa ani za pôstny deň.

Cieľom tohto obdobia je dôkladná duchovná aj fyzická príprava na veľkonočné sviatky - najvýznamnejšiu udalosť cirkevného roka. Popolcová streda je dňom prísneho pôstu, ktorý je záväzný pre každého kresťana vo veku od 18 do 60 rokov, zdržiavanie sa mäsitého pokrmu je povinného pre každého od 14 rokov.

Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym.

Pôstne obdobie v kresťanských cirkvách má hlboké duchovné korene a siaha až do ôsmeho storočia. Popolcovou stredou sa pre kresťanov začína 40-dňové obdobie pôstu. Počas neho sa veriaci duchovne pripravujú na najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka, Veľkú noc.

Štyridsaťdňový pôst je prípravným obdobím pred Veľkou nocou. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.

Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

Obdobie od Popolcovej stredy do Veľkej noci sa nazýva „Veľký pôst“. Zahŕňa ho 40 dní a 6 nedelí, počas ktorých by sa ľudia mali niečoho zriecť a žiť skromnejšie, v tichosti. Avšak, hovorí sa, že Cirkev nikdy na nedeľu pôst nepredpisovala.

V období od Popolcovej stredy do Veľkej noci by sa mal človek vnútorne meniť. V jeho živote by sa mala uskutočniť veľká premena, respektíve pokánie. 40 dní je určených na stíšenie, nájdenie vnútorného pokoja, a mnohí ho označujú za vnútorné umieranie, ktoré sa uskutočňuje aj navonok. Počas nasledujúcich dní by sa kresťania mali snažiť o naplnenie všetkých troch vecí, aby sa dokonale pripravili na prijatie sviatosti a oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva.

S Popolcovou stredou je spätý špeciálny úkon: kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“). Druhý je pôstom, ktorý spomína Pán Ježiš: „No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť“ (Mt 9, 9).

Názov Popolcová streda je odvodený od popola, ktorým sa v tento deň počas bohoslužby značia čelá veriacich krížom na znak pokánia pred Bohom, pričom kňaz hovorí jednu z dvoch formuliek: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium“.

Značenie čela popolom je symbolom tradície Blízkeho východu - sypania si popola na hlavu ako priznania si viny a ľútosti nad ňou. Popol používaný na Popolcovú stredu sa získava spaľovaním palmových vetvičiek alebo u nás bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka. Popol symbolizuje pominuteľnosť, kríž večný život.

Veriaci, ktorý sa na Popolcovú stredu zúčastní bohoslužby, je kňazom na čele pomazaný popolom v tvare kríža. Toto značenie má dva dôvody: každému pripomenie, že tak, ako Ježiš zomrel na Veľký piatok, tak aj človeku je určené zomrieť. Druhý fakt, ktorý popol na čele pripomína je, že ak chce človek vstať po smrti k novému životu, musí sa kajať, teda uvedomiť si svoje viny, odhodlať sa k zlepšeniu svojho života a tak kráčať v stopách Ježiša Krista.

Prečo vlastne pôstne obdobie trvá 40 dní? Toto číslo má v sebe symboliku a pripomína 40 dní, počas ktorých sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako dlhé obdobie, počas ktorého sa Ježiš postil na púšti pred začiatkom svojho verejného účinkovania.

Základným cieľom pôstu je v hlbokej pokore sa zamerať na Boha, sústreďovať sa na zamyslenie sa nad svojim životom, na pokánie a na týchto základoch postaviť pozitívne zmeny vo svojom živote a prehĺbenie svojej viery.

Je treba povedať, že hlavným zmyslom tohto obdobia nie je hladovanie, ale pokánie. Ak hovoríme o postení sa, možno spomenúť, že už v raji dostali od boha prví ľudia príkaz zdržanlivosti v jedle, keď mali zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla. Pôst je vlastne múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania. Aj v prvom čítaní dňa nás prorok Joel vyzýva, aby „sme sa obrátili k Pánovi celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhli a nie šaty a obrátili sa k Pánovi, svojmu Bohu“.

Je teda zrejmé, že pôst v jedle nie je samoúčelné gesto, ale predpoklad pre zahĺbenie sa do seba, duchovnú analýzu seba samého, ktorá by mala vyústiť do osobného obrátenia sa, obrátenia srdca. Aby sa opäť a naplno stalo príbytkom Lásky, nášho Boha, aby sme našli súzvuk svojej vôle s voľou nášho Pána, uvoľniť celé naše srdce pre nášho Pána, aby Pán mohol v nás konať, aby sme si Hop v srdci niesli všade, kde budeme. V jednote s ním potom budeme svetlom sveta a soľou zeme.

Po veselom fašiangovom období nastáva čas útlmu, čiže pôstu.

Neuzatvárajme sa len do panelákovej šede. Neobmedzte svoj život len na zamestnanie, nákupy a domáce práce. Zájdite si v tento deň do kostola a nadýchajte sa tamojšej atmosféry.

Príprava na liturgiu Popolcovej stredy

Pri príprave sa môžete venovať štyrom bodom. Dva z nich sa týkajú bezprostredne liturgie Popolcovej stredy, a to znak popola a liturgické čítania. Tretím je Pôstne obdobie, ktoré v ten deň začína.

V rámci prípravy na liturgiu si môžete prečítať čítania doma s deťmi. Nájdete ich veľmi ľahko na stránke lc.kbs.sk. Ak už vedia vaše deti plynule čítať, môžete ich nechať, nech prečítajú čítania ony. Môže to byť dobrá príprava aj na lektorskú službu v kostole. V tom prípade bude najlepšie, ak ich naučíte čítať čítania aj s úvodom a zakončením ako pri bohoslužbách.

Samozrejme, v prvom rade treba zdôrazniť, že to nie je tréning čítania ako v škole z čítanky, ale že toto je Božie slovo. Preto treba k jeho čítaniu i počúvaniu pristupovať s veľkou úctou. Pre toho, kto číta zo Svätého písma, je to veľká česť, lebo prepožičiava svoj hlas Božiemu slovu.

Prvé čítanie na Popolcovú stredu je z knihy proroka Joela. Môžete si s deťmi krátko pohovoriť o tom, kto to sú proroci, ktorí z nich sa spomínajú vo Svätom písme a kto je to ten Joel (napríklad kedy a kde žil). Po vypočutí si čítania z knihy proroka Joela sa môžete detí opýtať, čo ich zaujalo. Ak niečomu nerozumeli, skúste im to vysvetliť, ak viete. Môžete si ešte raz prečítať vetu: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.“

Po prvom čítaní nasleduje nádherný kajúci žalm 51 s refrénom „Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.“ Tento žalm si môžete prečítať celý (v liturgii zaznejú len vybrané verše). Na úvod a na záver môžete všetci spoločne povedať refrén. Žalm 51 môžete použiť ako vašu každodennú spoločnú modlitbu počas celého pôstu, či už ráno alebo večer.

Druhé čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom nás vyzýva, aby sme sa zmierili s Bohom a neprijímali Božiu milosť nadarmo. V evanjeliu Ježiš najčastejšie opakuje slová: Otec, ľudia, odmena (nech deti skontrolujú) a hovorí o troch skutkoch pravej zbožnosti: almužna, modlitba, pôst. Môžete sa s deťmi krátko pozhovárať ako je to s ich praktizovaním vo vašej rodine. Môžete si vybrať jednu z týchto troch vecí a povedať si, ako sa v nej konkrétne posuniete v Pôstnom období.

Čím sú deti menšie, tým viac názorných ukážok potrebujú. Ak je to možné, určite vám odporúčam vyrobiť si doma spoločne popol. Ten, ktorý sa bežne používa na Popolcovú stredu v kostole, vzniká spálením bahniatok z minuloročnej Kvetnej nedele. Ak teda chcete vyrobiť približne podobný popol, potrebovali by ste na to nejaké uschnuté halúzky. Môžete ich nahradiť nejakým iným dobre vysušeným drevom naštiepaným na triesky.

Znaky a symboly sú dôležité. Aj bez slov všetci chápu, o čo ide. Čoho symbolom je popol? Ukázať kúsok dreva a popol. Predtým to bolo drevo, teraz je to popol. Drevo sa premenilo na popol. Všetko na svete sa premení. Aj my sa premeníme? Áno, aj my sa premeníme. Naše telá môžu tiež po smrti zhorieť v krematóriu alebo sa rozpadnúť na prach v hrobe (s týmto citlivo, vy najlepšie poznáte svoje deti, ale vo všeobecnosti sa netreba báť s deťmi rozprávať o smrti). Avšak naša duša je nesmrteľná. Tá sa nerozpadne. Ubližuje jej však hriech. Toto si pripomíname na Popolcovú stredu. Popol na čele nám má pripomínať, že tu na zemi máme vymedzený len určitý čas a aby sme mohli žiť večne v nebi, potrebujeme veriť v evanjelium Ježiša Krista a činiť pokánie zo svojich hriechov.

Sypanie popola na hlavu nahradili krížom na čelo. Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od ôsmeho storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci, pričom sypanie si popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.

Pôstna disciplína a tradície

Počas celého cirkevného roka sú podľa kódexu cirkevného práva len dva dni pôstu: „Pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista“ (CIC 1251). „Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Deti sa podľa cirkevného práva postiť nemusia. Ale je to veľmi dobrá príležitosť pohovoriť si s nimi o význame pôstu v živote kresťana a nechať ich na vlastnej koži vyskúšať, že tento deň je iný.

Sme - aj s deťmi - by sme mohli mať aspoň deň nenapnutej brušnej steny, deň, keď nebudeme hovieť svojim chúťkam. Nemusíme omdlievať od hladu, ale tváriť sa, že sa postíme, lebo sme si nedali na obed mäso, ale len vyprážaný syr s hranolčekmi a tatárskou, je podvádzaním. Môžeme si urobiť deň jednoduchej stravy. Držme sa toho, čo povedal Ježiš: „Jedzte, čo vám predložia.“ Nebojujme s hladom, ale s našimi chúťkami a prieberčivosťou. Žiadne: „Mne to nechutí.

Od prežitia Pôstneho obdobia úzko závisí prežitie Veľkej noci. Ak zanedbáme pôstnu prípravu, prežívanie Veľkej noci v našej rodine bude plytšie. Aký Pôst, taká Veľká noc.

V Rímskokatolíckej cirkvi sa sa začína tzv. Prísny pôst zachováme nasledovne: Od 14 rokov života sa treba zdržiavať mäsitých jedál. Tí, ktorí dovŕšili 18. rok života a majú menej ako 60 rokov, okrem toho jedia iba trikrát za deň, z toho len raz dosýta. Medzi týmito tromi jedlami nejeme nič, ani ovocie, či sladkosti.

Ilustračná snímka: www. Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. Upozorňuje v nej najmä na stále aktuálne nebezpečenstvo formalizmu v pokání. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia. Záväzné pre celú Cirkev sú jednotlivé piatky v roku a Popolcová streda (alebo v inom obrade prvý deň Veľkého pôstu).

Pôstna disciplína má dva rozmery: zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a pôst. Československá biskupská konferencia sa na zasadnutí v roku 1992 podľa odporúčania konštitúcie Paenitemini a v súlade s Kódexom kánonického práva uzniesla na tejto úprave:

1. Popolcová streda a Veľký piatok sú dni zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
2. Zároveň je v tieto dva dni predpísaný pôst. To znamená, že v priebehu dňa sa môžeme najesť dosýta iba raz a dvakrát niečo málo zjesť.

Končili sa fašiangy. Dedinská pospolitosť sa zúčastnila symbolického, humorného pohrebu. V ten deň bolo viac dovolené ženám. Tento deň volali aj Škaredá streda, lebo všetky ženy mali sviatok. Bol to čas, kedy pojedli mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek a ešte neprišiel čas mláďat kôz, či barančekov. Preto jedli väčšinou kaše, lúšteniny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže jedlá pôstne. Organizmus sa prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového, vitálneho cyklu. V tomto čase je prevažne obdobie znamenia Rýb, ktoré sú dosť poznačené odchádzajúcou zimou a pomaly sa rozpúšťajúcim snehom a ľadom.

Kresťanská liturgia potvrdzovala životný štýl pôstu v tomto predjarnom období. V pôste zvýrazňovala a hľadala múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania v psychickom i fyzickom zmysle.

Nasledujúce dni nás privedú k Veľkej noci, pamiatke na umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Pána. Pripomína pominuteľnosť pozemského života - všetko sa raz pominie a my zomrieme. Sme pútnikmi na tomto svete, ktorí nesmú zabudnúť na svoj pravý a konečný cieľ. Pôst končil na Bielu, veľkonočnú sobotu po vzkriesení Krista. Večer na Bielu sobotu je tzv.

Gréckokatolíci a pravoslávni vynechávajú z pôstu nielen nedele, ale aj soboty.

Počas oboch týchto dní by sa mal dodržiavať mäsitý pôst. Mäso a vnútornosti teplokrvných zvierat sú zakázané úplne, no vyvarovať by ste sa mali aj slanine, jaterniciam a iným výrobkom z mäsa. Ryby sú naopak dovolené. Zdržiavanie sa mäsitého pokrmu platí pre ľudí, ktorí dovŕšili 14. rok života. Počas Popolcovej stredy a Veľkého piatku by sa malo jesť 1x hlavné jedlo a 2x menšie jedlo na raňajky a večeru. Pojedanie a desiaty nie sú dovolené. To platí pre ľudí, ktorí dovŕšili 18. V piatky počas roka by sa taktiež nemalo jesť mäso, iba ryby.

Pre svoj dobrý pocit a obetu sa môžete zrieknuť sledovania televízie, hudby, fajčenia, alkoholu, sladkých nápojov, ležania na gauči, alebo sociálnych sietí. Namiesto toho by ste mali čítať Sväté písmo aspoň 10 minút, v tichosti rozjímať, byť prítomní na svätej omši, ísť na spoveď, pomodliť sa ruženec, alebo sa vydať na pobožnosť krížovej cesty.

Počas pôstneho obdobia v minulosti jedli veriaci iba 1 raz za deň, obvykle vo večerných hodinách, a nejedli ani mäsitý pokrm, ani nepilo víno (neskôr vo východných krajinách ani mlieko a mliečne výrobky). Zvlášť pripadol pôst aj na Veľký piatok a Bielu sobotu, kedy počas týchto dvoch dní veriaci nič nejedli a ani nepili. Obrady veľkonočnej vigílie trvali zo soboty na nedeľu celú noc.

Tento pôst cirkev zaviedla na pamiatku štyridsiatich dní, ktoré Ježiš strávil v púšti a postil sa. V minulosti boli pôsty omnoho prísnejšie a dlhšie, ako je tomu dnes.

Etnologička Rastislava Stoličná-Mikolajová vysvetľuje v knihe Kuchyňa našich predkov, že okrem štyridsaťdňového pôstu pred Veľkou nocou a tridsaťdňového pôstu v období adventu cirkev zaviedla aj viacdňové pôsty - „suché dni“, počas ktorých mohli ľudia jesť len suchý chlieb, prípadne ovocie. Okrem toho boli pôsty predpísané aj na každú stredu a každý piatok a neskôr aj na každú sobotu. Úplné hladovanie platilo pre Popolcovú stredu, Veľký piatok a na niektoré dni pred Vianocami (vigílie).

Etnologička dodáva, že v čase, keď sa rozdelila kresťanská cirkev na východnú ortodoxnú a západnú rímskokatolícku, došlo aj k pozmeneniu chápania pôstu. Východná ortodoxná cirkev si uchovala pôstne ustanovenia dodnes. Z tohto dôvodu pravoslávne obyvateľstvo na východe Slovenska nekonzumuje v čase pôstu mäso a mliečne produkty. U rímskych katolíkov boli pôsty postupne zmierňované a skracované. Od roku 1966 sa za najväčší pôst považuje Veľký piatok, keď si veriaci pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista.

Etnologička dodáva, že vnímanie pôstu nie je v prípade všetkých generácií rovnaké. Staršie generácie udržiavajú pôst aj počas iných príležitostí - Štedrá večera, Popolcová streda, Biela sobota a každý piatok.

Začiatok pôstu sa odzrkadľoval aj v bežných domácich prácach. Etnologička Emília Horváthová v knihe Rok vo zvykoch nášho ľudu uvádza, že skoro ráno gazdiné poumývali riady, aby na nich nezostala mastnota z fašiangových jedál.

Etnologička Stoličná-Mikolajová v už spomínanej knihe vysvetľuje, že počas pôstu sa mohli používať len rastlinné oleje, prípadne roztopené maslo. Za pôstne ľudia považovali múčne, zeleninové a ovocné jedlá. Mohli sa jesť pokrmy z chladnokrvných živočíchov - ryby, žaby a raky. Povolené tiež boli rôzne polievky, a to kapustová, obilninová, cesnaková, strukovinová a múčna. Okrem toho ľudia jedli prívarky, kaše, chlieb a placky. Obľúbené boli tiež cestoviny, a to rezance alebo šúľance, ktoré mali aj symbolický a magický význam (zaistenie dobrej úrody obilia). Prosná a šošovicová kaša mali priniesť do domácnosti hojnosť peňazí.

Etnologička uvádza, že ešte na prelome 19. a 20. storočia v čase pôstu ľudia lovili v stojatých vodách Hronu žaby. Z nápojov sa mohli konzumovať pálenka, víno aj pivo. Nesmelo sa však piť mlieko.

Etnologička Eleonóra Klepáčová na portáli Centra pre tradičnú ľudovú kultúru vysvetľuje, že pôst sa v tradičnej kultúre na Slovensku prejavoval nielen v strave. Ľudia si prispôsobili odev i obrady. Obliekali sa do skromnejších odevov smútočných farieb, akými sú čierna, biela, fialová, modrá i hnedá. Taktiež na tomto portáli etnologička Viera Nosáľová uvádza, že počas obdobia pôstu si ľudia obliekali smútočný odev, ktorý sa používal aj pri pohreboch. Odev bol len málo zdobený alebo celkom bez ozdôb. V priebehu 19. storočia sa v dôsledku mestských vplyvov začali nosiť odevy tmavých farieb, najmä čiernej. Čierna sa stala farbou smútku po 1. svetovej vojne. V pôstne dni nosili do kostola staršie ženy cez plecia prehodený obrus alebo odevnú plachtu. Mladšie ženy mali na hlave čiernu šatku. Mládenci nenosili za klobúkom pierko.

Zdroj: www.wikipedia.sk; www.rodinka.sk; www.frantiskani.sk

tags: #dokedy #palti #post #na #popolcovu #stredu