História rímskokatolíckej farnosti Čemerné

Farnosť je miestom, kde človek získava bezprostrednú a základnú skúsenosť s tým, čo je Cirkev. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Čemerné, Vranov nad Topľou, vykonáva pastoračnú činnosť.

História rímskokatolíckej cirkvi v obci Skrabské je úzko spätá s vývojom náboženských pomerov v regióne Šariš. Aby sme pochopili korene farnosti Skrabské, musíme sa pozrieť na širší kontext cirkevnej správy a matričných záznamov v okolí.

V našej farnosti sa môžeme tešiť z toho, že na stretnutie s Pánom máme dva kostoly. Pôvodný kostol zasvätený rodičom Panny Márie (sv. Joachim a sv. Anna) a tzv. Fatima je stále aktuálna.

Najstaršie zmienky o kostole v Čemernom

Prvá zmienka o kostole v našej obci pochádza z roku 1335. Vtedy tu pôsobil farár Mikuláš. Ten v spomínanom roku a v nasledujúcich rokoch odvádzal desatinu zo svojich príjmov od veriacich farníkov do pokladnice pápeža. Doposiaľ však nepoznáme ani len predpokladané miesto, kde sa vôbec prvý kostol nachádzal. Predpoklad, že v obci sa kostol skutočne nachádzal je opodstatnený.

Pramene uvádzajú, že prvý známy kostol v obci bol zasvätený sv. Alžbete, ktorá pochádzala z rodu uhorských Arpádovcov, a za svätú ju cirkev vyhlásila v roku 1335. Z toho poznatku, jednoznačne vyplýva, že kostol mohol byť vystavený v rokoch 1235-1335.

Ďalšie obdobie od 2. polovice 13. stor. do začiatku 15. stor. je poznačené bojmi o majetok, politickú, hospodársku nadvládu a náboženským nepokojmi. V 15. stor. veľké územné panstvo Čičva bolo rozdelené na menšie územné celky - Čičvu, Vranov a Skrabské. V 16. stor. pripadli majetky čičvianskeho panstva Bathorymu, ktorého syn Juraj sa stal protestantom.

Obdobie reformácie a rekatolizácie

Na prelome 16. a 17. stor. žilo v obci poddanské, zemianske a farské obyvateľstvo. V roku 1600 sa v našej obci spomína aj škola. Doposiaľ nepoznáme dĺžku jej existencie, ani jej zánik. V začiatkoch reformácie mohla ešte existovať. V nariadeniach vyšších cirkevných kruhov už od 13. stor. Ani Čemerné sa nevyhlo reformácii. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť rok prinavrátenia pôvodného rímsko-katolíckeho kostola tejto cirkvi. Mohlo sa to stať v čase rekatolizácie Vranova.

V čase reformácie Tokolyho vojska, tzv. slovenský kostol, faru a školu zdemolovali. Terajší farský kostol narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou - Sever v 60-tych rokoch 17. stor. vyhorel. Tento neopravený, pôvodne kalvínsky kostol kúpila grófka Esterházyová a darovala katolíkom. V jeho susedstve založila v roku 1673 kláštor pavlínov. Pravdepodobne v 70-80-tych rokoch 17. stor. bol aj kostol v Čemernom vrátený späť katolíckej cirkvi. V súvislosti s uvedenými udalosťami mohla zaniknúť aj rímsko-katolícka fara v obci.

Kostol Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou

Čemerné ako súčasť vranovskej farnosti

Poznáme dva dokumenty biskupských vizitácií z rokov 1749 a 1773. Medzi nimi je časový priestor 24 rokov. Obe vizitácie boli vykonané vo vranovskej farnosti. Z povizitačnej zápisnice podpísanej biskupom Esterházym, v roku 1749 je zrejmé, že do vranovskej farnosti prináležalo 8 obcí. Medzi nimi aj naša obec - Varanno Czemerne. Údaje v zápisnici z roku 1749 dokumentujú, že na území farnosti bývalo 1920 občanov z toho v meste 508 a vo filiálkach 1412. Podľa tejto zápisnice v samotnom Vranove a vo filiálnych obciach boli reprezentované dve vierovyznania: katolícke a evanjelické.

Katolícke je zastúpené v dvoch obradovo odlišných skupinách: rímsko-katolíckej a grécko-katolíckej. K rímsko-katolíckej cirkvi sa hlásilo 137 ľudí a k cirkvi grécko-katolíckej 129. V zápisnici z vizitácie z roku 1779 sa už Čemerné nespomína. Stalo sa tak preto, lebo rozhodnutím biskupa Esterházyho z roku 1770 na žiadosť Jána Okoličányho bola filiálka Čemerné v roku vytvorenia rímsko-katolíckej farnosti v Sačurove (1770) odčlenená od farnosti Vranov a pričlenená k tejto farnosti.

Pričlenenie k farnosti Sačurov a neskôr k Vechcu

Schématizmus rímsko-katolíckej cirkvi z roku 1891 uvádza, že farnosť vo Vechci vznikla v roku 1779. Niektoré pramene však hovoria, že až v roku 1820. Cirkevná matrika na fare vo Vechci je vedená od roku 1779. Vtedajší kostol bol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému a terajší kostol bol postavený v roku 1817. V tomto roku už Čemerné bolo filiálkou vo Vechci. Podľa tohto dokumentu žilo v Čemernom 567 rímsko-katolíkov, 500 grécko-katolíkov, 8 evanjelikov augsburského vierovyznania, 2 kalvíni a 90 židov. Kostol v Čemernom bol zasvätený sv. Anne a farárom vo Vechci bol Matias Pikula.

Schématizmus katolíckej cirkvi z roku 1925 uvádza, že administrátorom vechcovskej farnosti bol Jozef Makovich. Schématizmus cirkvi z roku 1938 dokumentuje, že k obci Čemerné sa viažu záznamy: Kostol sv. Anny bol postavený v roku 1755 (v skutočnosti 1754) V roku 1821 bol zasiahnutý bleskom a hneď nato opravený. Nový kostol pochádza z roku 1934- 1937. Postavili ho za 130 000 Kč. Administrátorom farnosti bol kňaz Ján Tuleja. Uvedený upravený text pochádza z brožúrky „Minulosť a prítomnosť rímskokatolíckej cirkvi v Čemernom“.

Kostol sv. Anny v Čemernom

Zriadenie samostatnej farnosti Čemerné

Dňa 1. júla 2002 vstúpil do platnosti dekrét o novozriadení Rímskokatolíckej farnosti sv. Joachima a sv. Anny v Čemernom, ktorý schválil a podpísal košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč, dňa 3. mája 2002, na sviatok apoštolov sv. Filipa a Jakuba. Filiálka Čemerné patrila do roku 2002 pod správu farnosti Vechec. Dňom zriadenia sa administrátorom farnosti a jej štatutárnym zástupcom stal Mgr.

Zoznam rímskokatolíckych farností z územia Šariša

tags: #rkc #farnost #cemerne