Téma milosrdenstva sa stala hlavným posolstvom aj dlhého pontifikátu Jána Pavla II. Božiemu milosrdenstvu bola venovaná hneď jeho druhá encyklika - Dives in misericordia.
V jeho písomnostiach a homíliách predložil Božie Milosrdenstvo ako odpoveď na svetové problémy a ako posolstvo tretiemu miléniu. Ján Pavol II. zanechal silný symbol zameraný na posolstvo Božieho Milosrdenstva a jeho oddanosť počas jeho pontifikátu bude viesť Cirkev dlho po jeho smrti.
Po zvážení, že svoj život zveril do Božieho Milosrdenstva a sv. Faustíne, niet sa čo čudovať, že pápež Ján Pavol II zomrel na vigíliu Božieho Milosrdenstva (večer pred sviatkom ),ktorý bol toho roku 3.apríla. Taktiež nie je prekvapením, že nám Svätý otec zanechal odkaz v Nedeli Božieho Milosrdenstva, ktorý bol čítaný vo sviatočný den po sv.omši, ktorá bola celebrovaná ako zádušná omša za Sv.otca.
Opakovane Ján Pavol II. písal a hovoril o našej potrebe obrátiť sa k Božiemu milosrdenstvu ako odpoveď na špecifické problémy našej doby.
Pozrime sa bližšie na význam tohto sviatku a jeho zavedenie do Cirkvi.
Zavedenie Nedele Božieho Milosrdenstva pre celú Cirkev
Keď pápež Ján Pavol II. kanonizoval sestru Faustínu, taktiež v rovnaký deň, prekvapil celý svet zavedením Nedele Božieho Milosrdenstva ( sviatok spojený s posolstvom ) ako sviatok pre celú Cirkev. Tento sviatok sa slávi na prvú nedeľu po Veľkej noci.
Od dňa 30. 4. 2000, v ktorom bola sestra Faustína kanonizovaná, už slávi tento sviatok celá Cirkev.
O tomto dni Ján Pavol II povedal: "Toto je najšťastnejší deň môjho života".
Kanonizácia sv. Faustíny
Beatifikoval a kanonizoval sestru Faustínu Kowalskú, rehoľnú sestru spojenú s posolstvom, a urobil to v Ríme a nie v Poľsku na zvýraznenie, že Božie Milosrdenstvo je pre celý svet.
Zverenie celého sveta do Božieho Milosrdenstva
V roku 2002, pápež zveril celý svet do Božieho Milosrdenstva ked posvätil svätinu Božieho Milosrdenstva v Lagiewnikoch, na predmestí Krakowa v Poľsku. To je miesto, kde sú uložené telesné pozostatky sv. Faustíny.
Svätý otec si spomína, že ako mladý človek pracoval v lome, len niekolko metrov od dnešnej svätyne. Taktiež povedal, že dlho myslel na sv. Faustínu, ked písal svoju encykliku o Božom Milosrdenstve.
Okrem toho, Svätý otec, často citoval z Denníčka sv. Faustíny a modlil sa ruženec Božieho Milosrdenstvapri svätom hrobe.
Význam Nedele Božieho milosrdenstva
Nedeľa Božieho milosrdenstva zaujíma medzi ostatnými prejavmi úcty prvé miesto: Pán Ježiš od sv. sestry Faustíny žiadal, aby sviatku predchádzala novéna z ružencov k Božiemu milosrdenstvu, dokonca jej osobne nadiktoval krásnu novénu, ktorá však bola určená pre jej vlastnú potrebu. Tomuto sviatku prikladal taký veľký význam, že v 43. zjavení povedal: „Moje srdce sa raduje z tohto sviatku.”
Sviatok Milosrdenstva sa má sláviť v prvú nedeľu po Veľkej noci. Výber tejto nedele a výslovné Ježišovo želanie, aby kňazi v ten deň kázali o Božom milosrdenstve, zvlášť o tom, ktoré nám Boh udeľuje skrze Krista, poukazuje na to, že Ježiš vidí úzky vzťah medzi veľkonočným tajomstvom nášho vykúpenia a týmto sviatkom, ktorý je určený na to, aby sme v ten deň rozjímali o tajomstve vykúpenia ako o najvyššom prejave Božieho milosrdenstva k nám.
Táto mimoriadna milosť, ktorú Ježiš spojil s Nedeľou Božieho milosrdenstva, je niečím oveľa väčším než úplné odpustky. Úplné odpustky spočívajú totiž len v odpustení dočasných trestov, ktoré sme si zaslúžili za spáchané hriechy, ale nikdy niesú odpustením samotných vín. Tá mimoriadna milosť je zároveň väčšia ako milosti šiestich sviatostí, s výnimkou sviatosti krstu, pretože odpustenie všetkých vín a trestov sa dosahuje jedine sviatostnou milosťou krstu. V uvedených prisľúbeniach Kristus spojil odpustenie všetkých vín a trestov so sv. prijímaním prijatým na sviatok Milosrdenstva, čiže ho tým pozdvihol na úroveň „druhého krstu”.
Je samozrejmé, že sv. prijímanie musí byť na sviatok Milosrdenstva nielen hodne prijaté, ale má spĺňať aj základné požiadavky úcty k Milosrdenstvu, aby sme mohli získať úplné odpustenie vín a trestov. Nehodné prijatie Oltárnej sviatosti - bez dôvery v Božie milosrdenstvo a bez akéhokoľvek úkonu milosrdenstva k blížnym - by negovalo úctu k Milosrdenstvu a namiesto mimoriadnej milosti by na nás privolalo Boží hnev.
Duchovné dobro veriacich vyžaduje, aby vedeli, aké veľké milosti a za akých podmienok môžu získať prijatím Eucharistie v Nedeľu Božieho milosrdenstva.
V deň sviatku Milosrdenstva Ježiš neobmedzil svoju štedrosť iba na túto jedinú, hoci takú mimoriadnu milosť. Naopak povedal, že „v ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. (...) V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti.” Preto „nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša.”
Z citovaných Ježišových slov je zrejmé, že vrúcne túži, aby Nedeľa Božieho milosrdenstva bola neobyčajne účinným útočišťom pre všetkých ľudí, ale zvlášť pre hriešnikov; útočišťom neporovnateľne účinnejším než ostatné spôsoby úcty k Božiemu milosrdenstvu. Neporovnateľná účinnosť tohto útočišťa sa prejavuje trojakým spôsobom: po prvé v jej všeobecnosti. Všetci ľudia, dokonca aj tí, ktorí si doteraz nectili Božie milosrdenstvo, aj hriešnici, ktorí sa obrátia až v tento sviatok, môžu mať v celej plnosti účasť na všetkých milostiach, ktoré Ježiš pripravil na tento sviatok. Po druhé, Ježiš chce v tento deň zahrnúť ľudí nielen spásonosnými milosťami, ale aj dočasnými dobrodeniami - tak jednotlivcov, ako aj jednotlivé spoločenstvá: „Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k môjmu milosrdenstvu.“ Po tretie, všetky, aj tie najvyššie milosti a dobrodenia sú dostupné všetkým, ide však o to, aby o ne s veľkou dôverou prosili.
Posolstvo Jána Pavla II.
Bratislava 27. apríla (TASR) - Katolícki veriaci na Slovensku i vo svete dnes slávia Nedeľu Božieho milosrdenstva. Pápež Ján Pavol II. uviedol tento sviatok do liturgie v roku 2000 na Druhú Veľkonočnú nedeľu. Je to prvá nedeľa, ktorá nasleduje po Veľkonočnej nedeli. Dnešná Nedeľa Božieho milosrdenstva (po latinsky misericordia) je v katolíckej cirkvi mimoriadna tým, že práve dnes v Ríme vyhlásia za svätých dvoch pápežov - Jána XXIII.
V duchovnom denníku Jána XXIII. možno nájsť mnohé hlboké úvahy o Božom milosrdenstve. Pri otvorení Druhého vatikánskeho koncilu 11. októbra 1962 vo svojej programovej reči zdôraznil, že "cirkev chce používať radšej liečivé prostriedky milosrdenstva, než sa chopiť zbrane prísnosti". Tým udal nový tón a podnietil nový štýl v živote cirkvi.
Téma Božieho milosrdenstva je mimoriadne blízka aj súčasnému pápežovi Františkovi. Pozornosť na ňu upriamil už vo svojom prvom príhovore po modlitbe Anjel Pána, keď spomenul knihu nemeckého kardinála Waltera Kaspera s názvom Milosrdenstvo, ktorá sa do hĺbky venuje Božiemu milosrdenstvu.
Téma milosrdenstva sa stala hlavným posolstvom aj dlhého pontifikátu Jána Pavla II. Božiemu milosrdenstvu bola venovaná hneď jeho druhá encyklika.
Zaujímavosťou je, že Ján Pavol II. zomrel v predvečer Nedele Božieho milosrdenstva, 2.