Som fascinovaný inými kultúrami, inými náboženstvami, ale považujem sa za kresťana. Aj u nás totižto platí, že najkrajšie a najunikátnejšie kresťanské pamiatky sú mostom medzi minulosťou a súčasnosťou. Kresťanstvo je so svojimi vyše 2,5 miliardami nasledovníkov (približne 33% svetovej populácie) jasne najväčším náboženstvom sveta a nájdeme ho všade.
Vznik a Rozmach Božích Cirkví v Kórei
Spoločnosť svetovej misie Božia cirkev vznikla v Južnej Kórei a na jej čele stojí žena Čang Kildž, ktorá sa vyhlásila za ženskú podobu Boha. Táto cirkev bola založená v roku 1964 v Kórei. Založil ju muž menom An Sanghong, ktorý sa narodil do budhistickej rodiny a na konci štyridsiatych rokov minulého storočia začal navštevovať zhromaždenia Cirkvi adventistov siedmeho dňa.
Z tejto cirkvi bol však kvôli kritike niektorých bodov adventistickej praxe, napríklad nesúhlasil s uctievaním kríža, v roku 1962 exkomunikovaný a založil si vlastnú cirkev, ktorá sa volala Božia cirkev svedkov Ježišových. Cirkev naberala nových členov a v roku 1985, kedy An Sanghong zomrel, mala už trinásť kongregácií.
Po smrti zakladateľa sa však na scéne objavila jedna z členiek jeho cirkvi menom Čang Kildža, ktorá sa vyhlásila za An Sanghongovu manželku. Rok jeho smrti bol teda i rokom rozkolu v cirkvi, ktorý bol zapríčinený bojom o nástupníctvo vedeným medzi Čang Kildžou a An Sanghongovými zákonitými potomkami, ktorý viedol k vzniku dvoch cirkví.
Jedna, sústredená okolo An Sanghonových potomkov, sa nazýva Božia cirkev Paschy novej zmluvy. Okolo Čang Kildži vznikla v podstate Svetová misia božej cirkvi, o ktorej sa rozprávame. Treba dodať i to, že táto cirkev je čo do počtu prívržencov oveľa úspešnejšia než Božia cirkev Paschy novej zmluvy.
Čang Kildža a vedenie novej cirkvi veľmi zásadne reinterpretovali postavu An Sanghonga, nakoľko ho vyhlásili za prevteleného Ježiša a začali o ňom hovoriť ako o Kristovi An Sanghongovi. Samotná Čang Kildža o sebe tvrdila, že predstavuje ženskú podobu Boha a nechávala sa nazývať Bohom Matkou. Zrejme netreba príliš zdôrazňovať, že mnohé kórejské kresťanské cirkvi to odmietli. To však zjavne nebránilo prudkému rozmachu tejto cirkvi, ktorá dnes nepôsobí už len v Južnej Kórei, ale aj v mnohých ďalších krajinách sveta.
Kontroverzie a Kritika
Ide o spoločnosť misionárov, ktorí si interpretovali predstavu biblického Boha inak ako u nás dominantné kresťanské cirkvi. Osobne sa slovu sekta snažím vyhýbať a vždy upozorňujem na to, že v bežnom jazyku rezonujú skôr ideologické než odborné významy tohto slova. Slovo sekta je často používané ako istý nástroj v boji o veriacich a najradšej ho používajú práve veľké a etablované kresťanské cirkvi, ktoré vidia v nových náboženských hnutiach nielen ohrozenie, ale aj konkurenciu.
Samozrejme, nemožno zamlčiavať, že niektoré náboženské hnutia sú aj sociálne patologické, no treba dodať aj to, že v záľahe tisícov rôznych náboženských hnutí je takýchto patologických skupín len veľmi malé percento. Práve na toto malé percento však radi poukazujú takzvané antikultové organizácie často organizované a financované veľkými cirkvami. Týmto spôsobom sa snažia vytvoriť negatívny stereotyp o všetkých nových náboženských hnutiach, ktoré neraz neprávom hádžu do jedného vreca so sociálne patologickými náboženskými skupinami.
Ak sa teda nebavíme o skupinách, kde prichádza napríklad k hromadným samovraždám či sexuálnemu zneužívaniu ich členov, je miera nebezpečnosti veľmi diskutabilnou témou. Hranica medzi konaním založeným na dobrovoľnosti a manipulácii je totiž veľmi relatívna a na jej posúdenie treba vziať do úvahy celý rad faktorov.
Menej relatívny je však fakt, že antikultové organizácie boli neslávne známe aj praxou zvanou ako deprogramovanie. Počas deprogramovacích sedení sa ich predstavitelia snažili obrátiť konvertitov k novým náboženským hnutiam na ich pôvodnú vieru, a to neraz aj za pomoci metód ničiacich psychické i fyzické zdravie jednotlivca. Bežnou praxou antikultových hnutí bolo napríklad unášanie prívržencov nových náboženstiev na objednávku rodičov či príbuzných. Obete týchto únosov boli často v podstate nedobrovoľne držané na izolovaných miestach, kde museli podstúpiť svoje deprogramovanie.
V súvislosti s Južnou Kóreou treba povedať, že tu je deprogramovanie stále zákonom tolerované. Mimochodom, pred dvomi rokmi adresovali viaceré svetové vedecké organizácie zaoberajúce sa novými náboženskými hnutiami juhokórejskému prezidentovi list, kde ho vyzývali, aby takéto konanie Južná Kórea prestala tolerovať.
Metódy získavania členov
Ako Spoločnosť svetovej misie Božia cirkev získava svojich členov? Misionári tejto cirkvi radi operujú v priestore univerzít či študentských mestečiek. Vo svete sa snažia regrutovať veriacich aj na frekventovaných miestach, ako sú napríklad obchodné centrá a zriedkavejšie chodia aj od domu k domu tak, ako to robia Svedkovia Jehovovi.
Finančné praktiky a obvinenia
Pýtajú si od svojich členov peniaze? Nenútia ich odovzdať im svoj majetok? Sú známe príbehy ľudí, ktorí by mali s touto skupinou problémy? V USA bol koncom roku 2015 medializovaný prípad istej Michele Colonovej, ktorá spolu s niekoľkými ďalšími bývalými členmi tvrdila, že cirkev rôznymi prostriedkami ovláda svojich členov.
Colonová napríklad obviňovala autority tejto cirkvi z toho, že ju nútili, aby podstúpila umelé prerušenie tehotenstva. Bývalí členovia taktiež kritizovali cirkev za to, že sa programovo zameriava najmä na regrutovanie v rámci sociálnych skupín, kde sú ľudia v ťažkých životných situáciách. Príkladom by mohla byť aktivita cirkvi v prostredí amerických vojnových veteránov. Michele Colonová tiež tvrdila, že cirkev používa množstvo techník manipulácie.
Cirkev mala kontrolovať ich čas a aktivity, mala v nich neprestajne vzbudzovať pocity viny a nútiť ich aj v pracovné dni zotrvávať v jej strediskách do neskorých nočných hodín. Následne mala zneužívať vo svoj prospech dlhodobú spánkovú depriváciu svojich prívržencov. Uvedené obvinenia, samozrejme, nemožno brať na ľahkú váhu a je potrebné im venovať náležitú pozornosť, no súčasne k nim treba vždy pristupovať aj s istou dávkou obozretnosti.
Stáva sa totiž, že bývalí členovia krivo obviňujú cirkev alebo spoločenstvo, z ktorého odišli a riešia si tak svoje osobné a často veľmi prozaické konflikty so svojou voľakedajšou náboženskou spoločnosťou. Tým, samozrejme, nechcem naznačiť, že je to aj prípad Michele Colonovej. Chcem len povedať, že pri posudzovaní nových náboženských hnutí nemožno zhodnocovať len opodstatnenosť obvinenia, ale aj hodnovernosť zdrojov týchto obvinení.
Predstava Boha ako Otca a Matky
Z čoho sa odvíja ich predstava Boha ako otca a matky súčasne okrem toho, že v Biblii sa Boh na viacerých miestach označuje v množnom čísle? Osobne sa skôr nazdávam, že predstava Boha ako matky či ženy v tomto konkrétnom prípade nevznikla z filozofických dôvodov, ale skôr z dôvodov mocenských. Vďaka zavedeniu takéhoto rozmeru vierouky sa Čang Kildža dostala do vedenia cirkvi.
Vraj však existuje viacero ázijských kresťanských spoločností, ktoré sú ovplyvnené miestnymi filozofiami, napríklad budhizmom, konfucianizmom, atď. Na túto otázku nie som kompetentný odpovedať, pretože mieru inšpiratívnosti takýchto spoločenstiev musí posúdiť každý sám. Pre niekoho sú mimoriadne inšpiratívne, iní ich zasa ostro odsudzujú a považujú ich za nezdravé deviácie kresťanského učenia.
Vo všeobecnosti však možno povedať, že vplyvy ázijských filozofií prítomné v mnohých kresťanských spoločnostiach sú pre určité skupiny ľudí v Ázii, ale aj na západe naozaj veľmi inšpiratívne. Tieto vplyvy totiž dodávajú kresťanskému učeniu isté nové významy a nové interpretačné možnosti, ktoré sú pre množstvo ľudí atraktívne.
Z kórejského prostredia poznáme napríklad Federáciu rodín za svetový mier, známu možno skôr ako Moonovci. Toto azda najznámejšie kórejské nové náboženské hnutie pracuje okrem dominantnej kresťanskej látky aj s materiálom z budhizmu či islamu a našlo si po celom svete množstvo prívržencov. V istom smere je prenikanie lokálnych náboženských filozofií a praxí do kresťanstva akceptované aj v rámci samotnej katolíckej cirkvi.
Druhý vatikánsky koncil v šesťdesiatych rokoch minulého storočia dokonca misionárom odporúča, aby kresťanské učenie sprostredkovávali spôsobom blízkym miestnym zvyklostiam.
Božia Cirkev na Slovensku
Pôsobia, ale veľmi okrajovo. Doposiaľ neboli schopní vytvoriť ucelenejšiu skupinu z radov slovenských konvertitov. V zásade tu sú skôr kórejskí misionári, no zatiaľ im viac-menej chýbajú veriaci. Obdobná situácia je aj v susednej Českej republike.
Na Slovensku aj v Čechách pribúda oklamaných katolíkov, ktorí si mysleli, že idú na nevinný biblický kurz a skončili ako uctievači Kórejčana, ktorý je vraj jediným skutočným kontaktom medzi Bohom a ľuďmi. Ich heslom - podľa odídených členov - je: „Ak Satan používa lži, prečo by sme nemohli aj my?“
Skúsenosti bývalých členov
Presne pred rokom som vám v článku Ako sa ma pokúsila zlákať nová sekta, a prečo sa im to nepodarilo, opísala praktiky kórejskej sekty, ktorej sa u nás mimoriadne darilo počas pandémie covidu. Zameriavali sa najmä na mladé ženy z kresťanských komunít a pod zámienkou diskusie o Biblii ich chceli odlákať od katolíckej viery. Chceli s nami, „ako bratia vo viere“, diskutovať o Bohu a presviedčali nás, že aj oni veria v Ježiša Krista a môžeme sa spoločne s nimi modliť.
Neverte im. Ako sme vás už varovali, je to sekta. Žiadne spoločné online modlitby si s nimi neplánujte, inak skončíte tak, ako opisuje (anonymne) v tomto príbehu na stránke www.shincheonjibezprikras.info jeden z ich bývalých členov.
Začalo to úplne nevinne: „Na sociálnej sieti ma kontaktovalo jedno dievča s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa duchovného života. Vraj robí prieskum do školy. Na otázky som jej odpovedal a začali sme si písať. Neskôr mi oznámila, že bude nejaký online seminár pre mužov. Išiel som na naň. Na tomto seminári sa vôbec neriešilo náboženstvo, išlo iba o rozvoj osobnosti z psychologického pohľadu.
Onedlho mala pre mňa ponuku na ďalší seminár; boli sme tam asi šiesti. Tento seminár bol o rozvoji osobnosti skrze Božie Slovo, konkrétne sme riešili strom zasadený pri vode v Žalme 1. Z toho im vyšlo, že mám sklony k perfekcionizmu. Riešením by vraj bolo naučiť sa viac dôverovať Bohu, a to je možné iba tak, že budem viac poznať Bibliu. Hneď mi aj ponúkli možnosť individuálneho biblického kurzu, ktorý už prebiehal trikrát týždenne.
Po tomto mi zablikala v hlave kontrolka a rozhodol som sa, že im prestanem odpisovať. Ale pol roka po prerušení kontaktu sa opäť ozvali s tým, že aby som začal znova chodiť na ich kurzy, vraj informácie o nich, ako o sekte, nie sú nepravdivé. Otvorene už uviedli, že to organizuje Sinčchondži.
Ak si dnes spomeniem na nejaké ich výklady, tak sa na tom už len zasmejem. Namiesto toho, aby som si stále vyčítal, že som sa nechal takto nachytať, túto svoju skúsenosť vnímam ako prínos, lebo som na vlastnej koži spoznal, čo je to náboženská manipulácia, a ako ľahko sa človek môže stať členom „sekty“. Takto môžem svojím svedectvom pomôcť iným ľuďom a varovať ľudí, ktorí podobne ako predtým aj ja, ani len netušia, že niečo také vôbec existuje.“
Príbeh tohto mladého muža sa veľmi podobá tomu môjmu. Keďže som už v tlači zaznamenala informácie o tom, že takéto praktiky využíva práve nová kórejská sekta, bolo mi od začiatku jasné, o čo ide. Petra to najprv prekvapilo, ale príslušnosť k sekte nepoprel a navrhol mi, že sa môžeme lepšie spoznať a že si predsa o Biblii môžeme podebatovať aj tak. Zahrnul ma citátmi z Nového zákona o kúkoli a pšenici a trval na tom, že keď máme obaja lásku k Biblii, tak musíme hľadať to, čo nás spája.
Čo už však môže mať katolík, ktorý verí v Ježiša Krista ukrižovaného a vzkrieseného, spoločné so sektou, ktorá za svojho vodcu vyhlasuje Lee Man-heea? A pripisujú mu nesmrteľnosť a veria, že v súdny deň vezme so sebou do raja 144 000 ľudí? Mimochodom, tohto ich vodcu pred časom odsúdili za spreneveru vyše 5,2 milióna dolárov patriacich sekte a za predloženie falošných žiadostí úradom, aby mohol organizovať náboženské podujatia vo verejných športových zariadeniach. Odsúdený bol na tri roky väzenia podmienečne.
Naša a ich viera nemajú spoločné absolútne nič.
V čase lockdownov a práce z domu („home office“) mala nová kórejská sekta Sinčchondži premyslenú stratégiu, ako do svojich radov prilákať čo najviac ľudí. Úspech mali najmä v Česku, kde sa nad tým zamýšľali mnohí psychológovia. Spôsob si zvolili ten najjednoduchší.
Vaše meno si môže nájsť na kresťanských stránkach, ktoré sledujete. Začne ich sledovať aj on, aby ste nemali hneď na začiatku podozrenie, že vás oslovil sektár. Bol veľmi milý, oslovil ma menom, čo u človeka vyvoláva pocit dôvernosti a pozval ma na online biblický kurz.
Keďže som už v českej tlači zaznamenala informácie o tom, že takéto praktiky využíva v hojnej miere práve nová kórejská sekta, bolo mi od začiatku jasné, o čo ide. Petra to najprv zarazilo a prekvapilo, ale príslušnosť k sekte nepoprel a navrhol mi, že sa môžeme lepšie spoznať a že si predsa o Biblii môžeme podebatovať aj tak. Zahrnul ma citátmi z Nového zákona o kúkoli a pšenici a trval na tom, že keď máme obaja lásku k Biblii, tak musíme hľadať to, čo nás spája.
Nuž, milý Peter, nemusíme. Moja a tvoja viera nemá spoločné absolútne nič. Ja verím v Ježiša Krista ukrižovaného a v Evanjelium, ktoré nemá ľudský pôvod. A ako svätý Pavol hovorí: „lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista“ (Gal 1,12).
A len na oprášenie pamäti pripájam aj šesť hlavných právd našej viery. Boh je len jeden. V Bohu sú tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Syn Boží sa stal človekom, aby nás vykúpil. Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce. Duša člove