Pútnické miesta v Poľsku a na Slovensku

Slovensko a Poľsko sú krajiny s bohatou náboženskou históriou, čo sa odráža v množstve pútnických miest, ktoré každoročne navštevujú tisíce veriacich. Tieto miesta sú často spojené s legendami, zázrakmi a hlbokou úctou k Panne Márii a svätým.

Slovenské pútnické miesta

Kým pútnické miesta na Slovensku sú tradične oddelené od sídiel, trnavský deviatnik sa koná priamo v centre Trnavy - Bazilike sv. Mikuláša, od roku 1710 vždy v rovnakom termíne od 13. do 21. novembra. Deviatnik neporušil svoju tradíciu ani počas socializmu, stal sa platformou pre verejné proklamovanie vtedy neželaných názorov a navštevovali ho tisícky ľudí z celého Slovenska.

Trstín-Hájiček

Podľa tradície je najstarším patrocíniom Sedembolestnej Panny Márie v strednej Európe kostol v lokalite Trstín-Hájiček pri Trnave. Je známy už od 13. storočia a dodnes sa pri ňom stretávajú na sviatok Nanebovzatia na púti veriaci, aby sa modlili k Bohorodičke. Aj v tomto roku sa púť konala na víkend pred 15. augustom, omšu celebroval trnavský arcibiskup Ján Orosch a bola vysielaná aj v priamom televíznom prenose. Tradične do Hájička podľa jeho slov prichádza pri tejto príležitosti okolo tisícky ľudí z obce, okolia Trnavy i vzdialenejších regiónov. Všetko sa koná na otvorenom priestranstve.

Upozornil, že hoci je kostol nad obcou pri cintoríne zasvätený Sedembolestnej Panny Márii, púte sa nekonajú v termíne jej sviatku, ale mesiac pred ním. „Pretože v Šaštíne býva vtedy národná púť k patrónke Slovenska, a tak bol zvolený iný dátum, na Nanebovzatie,“ povedal Sabol. Na prípravách púte sa zúčastňujú podľa duchovného mnohí veriaci. Samospráva vypomôže s technikou, ak je potrebné, dobrovoľníci upravujú priestor, zapája sa Jednota dôchodcov Slovenska i Slovenský Červený kríž. Kostol z roku 1245 slúžil do 18. storočia ako farský, teraz sa však chodí na omše do kostola v obci.

Sereď - Stredný Čepeň

V rovnakom termíne ako v Trstíne sa púť v trnavskom regióne koná každoročne aj v miestnej časti Serede - Strednom Čepeni. Je počiatky spadajú do 30. rokov 19. storočia, keď Sereď a blízke okolie postihla cholera a zomrelo mnoho ľudí.

Trnava - Modranka

Druhá májová nedeľa v roku zase patrí púti, ktorá ku kostolu Najsvätejšej Trojice v miestnej časti Modranka smeruje z Trnavy. Pútnici začali na toto miesto vo väčšom počte prichádzať po udalostiach v roku 1683, keď Trnavu a Modranku ohrozovalo turecké vojsko.

Šaštín

Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.

• 1564 - Začiatok pútnictva. V tomto roku Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštinského panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze.
• 1654 - Sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Tu bola do začiatku 18. storočia.
• 1710 - Socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši.
• 1732 - 25. augusta sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jurajom Agnelym, šaštínskym rodákom. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave.
• 1733 - provinciál radu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni prišli do Šaštína 2. apríla.
• 1736 - 16. júla posviacka základného kameňa. Začali sa stavebné práce pod vedením Jána Damianiho, staviteľa z Viedne.
• 1760 - pokračuje vnútorná výzdoba chrámu podľa návrhu Františka Antona Hildebranta, cisárskeho staviteľa, ktorý navrhol aj stavbu hlavného oltára z červeného mramoru a celého priečelia chrámu. Celá stavba bola financovaná zo zbierok prostého ľudu a s prispením cisárovnej Márie Terézie.
• 1762 - 12. augusta za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov bola vysviacka chrámu a 15. augusta sa konala prvá slávnosť Sedembolestnej Panny Márie.
• 1771 - bol postavený organ s 25 variáciami a kazateľnica. Postupne postavili bočné oltáre z mramoru, okrem jedného.
• 1786 - cisár Jozef II. Zrušil rehoľu Paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Odišli do Poľska. Chrám prešiel pod správu šaštinského farára - dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov. Starý farský kostol v Šaštíne zatvorili.
• 1864 - konala sa oslava tristoročného výročia uctievania sochy Sedembolestnej v Šaštíne. Predtým dekan Štefan Hrebíček sa podujal dostaviť dve veže do terajšej výšky. Stavbu previedol hodonínsky staviteľ Jozef Bárta. Kríže na veže slávnostne vytiahli 26. júna 1864. Celý chrám zrenovovali.
• 1924 - 8. september rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni - synovia Don Bosca. Opravili starý farský kostol na námesti, ktorý bol 150 rokov sýpkou. Zasvätili ho svojmu zakladateľovi sv. Jána Bosca.
• 1927 - 2. apríla sv. Otec Pius XI. Dekrétom “Celebre apud Slovaccham gentem” vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.
• 1950 - 14. apríla boli zo Šaštína násilne vyhnaní Saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov. Na jeseň bol dohotovený organ, ktorý má teraz 120 registrov, 5 manuálov, tri hracie stoly a 5500 píšťal.
• 1964 - pri 400 - ročnom uctievaní sochy na žiadosť pánov biskupov Dr. Ambróza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom “Ad perpetuam rei memoriam” z 23. novembra na baziliku minor - menšiu. Slávnostné vyhlásenie sa konalo 27. decembra.
• 1975 - vdp. Farár Karol Senáši dal postaviť nový mramorový oltár k ľudu, ktorý posvätil p. biskup Dr. Július Gábriš.
• 1987 - Mariánsky rok- baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty a nový trnavský biskup, terajší arcibiskup-metropolita Slovenska Mons. Ján Sokol.
• 1990 - koncom februára prichádzajú znova do Šaštína Saleziáni a pod vedením farára-dekana Jána Malženického pokračuje oprava baziliky, 9. marca preberá časť kláštora a už 9. mája sa tu koná prvá celonárodná púť pre všetkých duchovných Slovenska, ktorej sa zúčastnilo 900 kňazov za účasti všetkých biskupov Slovenska a mnohých veriacich. 22. apríla sv. Otec Ján Pavol II. pri ceste vrtuľníkom zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a pri homílii sľúbil, že príde na púť.
• 1995 (1.júl) - Šaštín a Baziliku navštívil pápež bl. Ján Pavol II.

Dnes sú v platnosti nové normy o odpustkoch, ktoré tu možno získať v deň odpustu alebo po vešperách v predchádzajúci deň, prípadne v nedeľu, keď sa koná vonkajšia slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Plnomocné odpustky možno tiež získať spoločnou modlitbou svätého ruženca alebo pri pobožnosti krížovej cesty. Ako sme už spomenuli, že tunajší odpust, slávený každoročne na sviatok nanebovzatia Panny Márie, obsahuje vo svojich liturgických obsahoch vlastne veľkú raritu, ktorá je na Slovensku pravdepodobne jedinečná. Slávnosť nanebovzatia Panny Márie sa tu už viac ako jedno storočie slávi v bohatej kombinácii liturgických obradov.

Odpust sa slávi vždy dva dni, a to v sobotu pred vonkajšou slávnosťou nanebovzatia a v nedeľu, kedy sa slávia slávnostné odpustové bohoslužby. V sobotu podvečer sa liturgia začína vo farskom kostole úvodnými modlitbami a zoradením sprievodu. V tomto sprievode nesú miestni veriaci mariánske zástavy, mariánsku sochu a obrazy spolu so sochou zosnulej Panny Márie a sprievod sa z kostola vydáva smerom na Bobrovský vŕšok. Procesia postupuje okolo zastavení krížovej cesty, pričom sa koná táto pobožnosť. Po príchode procesie na kalváriu sa na tomto mieste hneď začína svätá omša s formulárom zo slávnosti nanebovzatia. Po svätej omši nasleduje uloženie sochy Panny Márie do hrobu do kaplnky za kalváriou. Po tejto oficiálnej časti liturgie nasleduje ďalší náboženský program, v ktorom dostávajú priestor najmä mladí ľudia, ktorí si pripravujú svoje mariánske akadémie a svedectvá.

Marianka

je najstaršie pútnické miesto na Slovensku, jeho pôvod a história je sčasti zahalená legendami. História pútnického miesta sa začína písať od roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký, z rodu Anjou. On položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu Pavlínov. V roku 1380, keď bol kostol dostavaný, ten istý kráľ slávnostne preniesol milostivú sošku na hlavný oltár.

Kostol Narodenia Panny Márie je pôvodne gotický. Gotickú konštrukciu si aj zachoval. Koncom sedemnásteho storočia bol na náklady cisára Leopolda I. rekonštruovaný v barokovom slohu. Väčšina architektonických pamiatok v mariánskom údolí pochádza z obdobia baroka. Lurdská jaskyňa a krížová cesta boli postavené v prvej polovici dvadsiateho storočia. Rád sv. pavlínov spravoval pútnické miesto od spomínaného roku 1377 do roku 1786. Na tomto mieste zažil slávny rozkvet ale aj úpadok a zánik. Od šestnásteho storočia sídlil v Marianke generálny predstavený rádu a pavlíni tu mali aj teologické štúdium.

V roku 1786 Jozef II. zrušil okrem iných aj rád pavlínov a tak Marianku dlhé roky spravoval diecézny klérus. Od roku 1927 - 1950 pútnické miesto spravuje Kongregácia bratov tešiteľov, ktorá vznikla v roku 1922. V roku 1936 dali tešitelia postaviť krížovú cestu so sochami v životnej veľkosti. V roku 1950 bola kongregácia násilne zlikvidovaná spolu s ostatnými rehoľami na Slovensku, ale od roku 1990 sa znova ujala správy Marianky. Tešitelia zrekonštruovali kostol a bývalý pavlínsky kláštor (kaštieľ), ktorý slúži ako pútnický a exercičný dom.

Staré Hory

sú mariánskym pútnickym miestom s bohatou tradíciou. Viac ako päť storočí naplnených láskou a úctou k Božej matke. Z pôvodne malej baníckej osady je dnes medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska.

Tradícia pútí na Staré Hory je podľa ústneho podania taká stará ako je starý starohorský kostol a zároveň odkedy je v ňom aj milostivá socha Panny Márie. Pútnici príchádzali na Staré Hory už v 15. storočí. Neodmysliteľnou súčasťou pútnického miesta je Studnička. Na tomto mieste obyvatelia Starých hôr počas občianskych nepokojov v 17. storočí ukryli sochu Panny Márie. V roku 1711 ju vykopali a v slávnostnom sprievode priniesli na oltár. Na pamiatku jej ukrytia vyvesili na mieste obraz Panny Márie. V 19. storočí priniesol prameň Studničky uzdravenie vtedajšiemu farárovi Matejovi Hrivňákovi, ktorý z vďačnosti dal Madone vyhotoviť dôstojný stánok a zároveň sa tiež upravila cesta k studni.

Kluknava

V chotári obce v jej neďalekých lesoch na hranici Spiša a Šariša na Kluknavských lúkach v roku 1632 bola postavená grófkou Annou Czáky-Vesselényovou kaplnka zasvätená sv. Anne, ktorú neskôr gróf Imrich Czáky dal prestavať na kostolík. V kostolíku sú umiestnené obrazy a relikviár sv. Anny a na chóre malý orgán. Ku kaplnke putovali ľudia z okolitých miest a dedín, ba aj grófstvo a zemania. Omše boli v troch rečiach. Pred odpustom sa vždy konal jarmok. Dobytčí jarmok bol vždy okolo sviatku sv. Jakuba a výkladný trh v dňoch 25-26. júla. Púť bola dôležitou spoločenskou a kultúrnou udalosťou v živote obce. V dnešnej dobe je kostolík udržiavaný a každoročne v júli k nemu putujú veriaci z okolitých miest a obcí ba aj zo vzdialenejších kútov Slovenska.

Krivá

Krivá na Orave - rodisko sestry Zdenky Schelingovej. Od 4. 12. 2004 je vo farskom Kostole sv. Jozefa relikviár a socha prvej blahoslavenej Slovenky. Každý rok pred 30. júlom - liturgickým sviatkom blahoslavenej Zdenky - sa tu koná púť s niekoľkodňovou prípravou za účasti veriacich zo širokého okolia. Pred niekdajším rodným domom Schelingovcov je od roku 2010 postavená kaplnka s pamätnou tabuľou.

Smižany

Základy kostola nachádzajúceho sa na sídlisku Západ I boli položené na jeseň v roku 1996. Výrazným architektonickým prvkom kostola sú dve 38 metrové monolitické veže, ktoré sú ukončené jednoramennými krížmi. V priestore medzi vežami je umiestnená jedna z dominánt interiéru - zelený jednoramenný kríž zo skladaného skla a nerezu, ktorý je podľa autorov výškou 5,6 metrov a rozpätím 3,6 metrov najväčším skleneným krížom na svete umiestneným v kostole.

Pod ním sa nachádza Bohostánok zo zlatého ónyxu a mosadze. Na stene vľavo je obraz Milosrdného Ježiša v životnej veľkosti. Dominantný je aj zelený oltár zo skladaného skla a nerezu. Kostol je pútnickým miestom, pri konsekrácii bol vyhlásený za diecéznu Svätyňu Božieho Milosrdenstva. Vo svätyni a v priľahlom rehoľno-pastoračnom centre je prístupná verejnosti po omšiach výstava pápežských darov z Vatikánu, ktoré dostal pápež Ján Pavol II. na svojich apoštolských cestách a časť z nich daroval Spoločnosti katolíckeho apoštolátu pri Rímskokatolíckej farnosti Smižany - duchovným otcom pallotínom, ktorí spravujú tento kostol.

Trstená

Mesto Trstená už od svojho založenie v roku 1371 sa formovalo ako pútnické mariánske miesto. Farský kostol v stredovekom meste bol zasvätený pôvodne Panne Márii. Trstená ležala na obchodnej ceste, ktorá prepájala Uhorsko s Poľským kráľovstvom, z toho dôvodu sa postupne rozvíjala ako centrum remesiel a trhov na území hornej Oravy. Centrom Trstenej bol farský kostol, kde sa nachádzal milostivý obraz Panny Márie, ku ktorému putovali mnohí pútnici z Uhorska i z Poľska. Až začiatkom 18. storočia po skončení stavovských povstaní a po víťazstve rekatolizácie v Uhorsku farský kostol v Trstenej sa vrátil do rúk katolíkov.

Zrejme v tomto čase došlo aj ku zmene patrocínia farského kostola, ktorý dostal titul sv. Martina, symbolizujúc rytierske cnosti v boji proti Zlu. Začiatkom 18. storočia sa v Trstenej obnovila a značne rozšírila aj úcta k Panne Márii, čoho dôkazom je množstvo kaplniek v okolí dedikovaných Panne Márii. Pravdepodobne začiatkom 18. storočia si Trstenčania dali z veľkej úcty k Panne Márii vyhotoviť aj nový obraz Matky Božej s malým Ježišom v náručí, ktorý má dodnes čestné miesto na hlavnom oltári vo farskom Kostole sv. Martina v Trstenej. Od tohto obdobia sa v Trstenej na sviatok Panny Márie Karmelskej (16. júla) pravidelne každý rok konáva odpustová slávnosť spojená s trhom na námestí. Pripomenutím pútnického charakteru Trstenej je aj existencia 10 murovaných spovedníc v ohradnom múre farského kostola, ktoré boli vybudované niekedy v polovici 18. storočia. Trstená je sídlom aj Trstenského dekanátu od polovice 18. storočia.

Ďalšie zaujímavé miesta

Báč

Vyhľadávaným pútnickým miestom, najmä pre veriacich Žitného ostrova, je kláštor a kostol františkánov zo 17. storočia zasvätený Bohu na počesť sv. Kláštora františkánov pochádza z rokov 1660 až 1674 a má tvar U. Je prepojený s kostolom, kde sa nachádza obraz Panny Márie, ktorý patrí do skupiny slziacich obrazov. Dielo bolo vyhotovené v roku 1703 na základe iniciatívy mládenca z Dobrohošťa ako ďakovný dar Panne Márii. Pozornosť si zaslúži aj hlavný oltár s obrazom patróna kostola.

V podzemí je pochovaný rod Apponyiovcov. Mariánske pútnické miesto sa zapĺňa mladými ľuďmi a nielen počas mariánskych sviatkov, ale počas celého roka. Obec Báč leží v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova popri hlavnej ceste spájajúcej Bratislavu s Dunajskou Stredou. Obec sa spomína prvý raz v písomnom prameni v roku 1319. Viackrát ju zastihla morová epidémia, požiar a povodeň.

Doľany

Kaplnka sv. Leonarda. Sv. Leonard žil v 5. stor. na dvore franského pohanského kráľa Chlodovika I. (Ludviga). Úctu k sv. Leonardovi doniesli do Ompitála (Doľany) nemeckí osadníci, ktorí boli sem dosadení po tatárskych a tureckých vpádoch, keď bolo domáce obyvateľstvo vyhubené. Sv. Leonard je patrónom obce a je zobrazený aj v jej erbe. Doteraz sa v zimnom období stretajú ctitelia sv. Leonarda v kostolíku každú nedeľu ráno a konajú k jeho úcte pobožnosť. Odvtedy sa konajú v Ompitáli púte k jeho kaplnke, v nedeľu v oktáve Nanebovstúpenia Pána.

Dunajská Lužná

Na hlavnom oltári pútnického kostola v Dunajskej Lužnej, niekdajšom Dénešde, sa nachádza prastará drevená socha Blahoslavenej Panny Márie. Pravdepodobne pochádza zo zaalpskej talianskej oblasti. Mohla vzniknúť v 12. - 13. storočí. Sochu Matky Božej premiestnili na hlavný oltár v predvečer sviatku Nanebovzatia Panny Márie 14. augusta 1747. Preto ľudia, ktorí sem prichádzali, začali sochu Panny Márie vzývať ako Pomáhajúcu Matku Božiu. Jej povesť sa rozšírila natoľko, že si vyslúžila pomenovanie Madona Žitného ostrova.

Sanktuárium Božieho milosrdenstva v Krakove

Už od skorého rána putovali 21. mája gréckokatolícki veriaci spolu so svojimi kňazmi za poľské hranice, na 11. metropolitnú púť Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove. Vychádzajúc z liturgického čítania evanjelia o Ježišovi ako o Dobrom pastierovi rozvinul ideu pastierskej starostlivosti a Ježišovej lásky k jeho ovečkám, ktorá sa prejavuje milosrdenstvom, sýtením chlebom života, ochranou pred zlým a odpúšťaním hriechov. V hodinke Božieho milosrdenstva sa opäť rozoznela v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva slovenčina.

Medžugorie

K Vášmu záujmu prispeje aj skutočnosť, že Pápež František už dňa 12. mája 2019 schválil oficiálne púte do bosnianskeho mesta Medžugorie, v ktorom sa tamojším obyvateľom zjavila Panna Mária a stále ho považuje za významné miesto obrátenia a modlitby. Komisia sa stretla 17 krát, preskúmala všetku dokumentáciu uloženú vo Vatikáne, vo farnosti Medžugorie a tiež v archívoch tajných služieb bývalej Juhoslávie. Komisia vyznačila veľmi jasný rozdiel medzi počiatkami javu a jeho následným vývojom.

Členovia aj prizvaní odborníci sa vyjadrili 13 hlasmi v prospech uznania nadprirodzenosti prvých zjavení. Jeden člen komisie hlasoval proti a jeden spomedzi prizvaných odborníkov sa zdržal hlasovania. Komisia vyjadrila mienku, že vizionári boli psychicky v poriadku, zjavenie ich prekvapilo a v tom, čo rozprávali o videní, sa neprejavil nijaký vplyv zo strany františkánov pôsobiacich vo farnosti, ani zo strany nikoho iného.

Vezmúc do úhahy skutočnosť, že vizionári z Medžugoria neboli z duchovného hľadiska nikdy adekvátne doprevádzaní a tiež to, že už netvoria jednu skupinu, komisia sa vyslovila v prospech ukončenia zákazu organizovania pútí do Medžugoria (13 členov a odborníkov zo 14 prítomných) a väčšinovo tiež hlasovala v prospech zriadenia “úradu zodpovedného Svätej Stolici” v Medžugorí a za transformáciu farnosti na pápežskú svätyňu.

Jubilejný rok 2025

Jubileum 2025 sa začalo sláviť otvorením Svätej brány v Bazilike sv. Petra 24. decembra a skončí sa 6. januára 2026, na sviatok Zjavenia Pána. Svätý rok je časom duchovnej obnovy. Dôležitým prostriedkom je uskutočniť púť, prejsť cez Svätú bránu, ktorá symbolizuje Ježiša, ktorý o sebe hovorí, že je pre nás bránou k Otcovi. Počas riadneho jubilea roku 2025 zostávajú v platnosti všetky ostatné normy udelenia odpustkov.

Svätá stolica pripravila kalendár Svätého roka. Jubileá boli určené pre rôzne kategórie veriacich: mladých, rodiny, katechétov, umelcov, seminaristov atď. Svätá stolica spustila internetovú stránku venovanú Jubileu 2025, ktorá je v ôsmych jazykových verziách: www.iubilaeum2025.va/ Prostredníctvom tejto stránky a mobilnej aplikácie je možné získať pútnický preukaz a zaregistrovať sa na rôzne jubilejné podujatia.

Prehľad pútnických miest

tags: #polsko #duchovna #akcia #nanebovstupenie