Kostol svätej Kataríny v Handlovej: História a Architektúra

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej je dominantou mesta s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami samotnej obce. Kostol sv. Kataríny je historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej a najstaršou historickou-kultúrnou pamiatkou. V tomto článku sa pozrieme na históriu evanjelickej farnosti, ako aj na rímskokatolícke kostoly, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v živote mesta.

Žiadne novo založené kresťanské stredoveké sídlo sa nezaobišlo bez kostola. Zvyčajne si obyvatelia postavili najprv drevený kostolík a neskôr začali s budovaním kamennej stavby. Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej pochádza z polovice 14. storočia. V čase vydania donačnej listiny (1367) obec Handlová (Krickerhäu, Hennelfalva) už fakticky existovala a je predpoklad, že kostol vznikol súčasne s výstavbou obce, teda ešte pred vydaním donačnej listiny. Išlo o jednoloďový plochostropný kostol s polygonálnou apsidou, zaklenutou krížovou klenbou a vežou na západnej strane lode, ktorá tvorila hlavný vstup do kostola.

Kostol prešiel niekoľkými väčšími stavebnými úpravami - v rokoch 1502 (kostol vyhorel), 1602/1603 (po vypálení tureckými Osmanmi) a v 18. storočí. V rokoch 1942/1943 prebehla zásadná prestavba, keďže bol kostol pre veľkú obec príliš malý. Rozhodlo sa, že k hlavnej lodi bude pristavaná loď priečna, ktorá bola dlhšia ako hlavná loď. V roku 1945 bol kostol počas náletov zbombardovaný a zachovala sa len veža a presbytérium. O dva roky neskôr bol vypracovaný projekt obnovy, avšak projekt sa neuskutočnil. Až do roku 1954 zostal kostol a okolie v pôvodom stave. Počas skrášľovacej akcie boli trosky upratané a v okolí vznikol park.

V roku 1956 padlo rozhodnutie obnoviť kostol v pôvodnom stave spred poslednej prestavby. Kostol bol upravený na baziliku, teda sa zvýšila výška klenby hlavnej lode, kostol bol rozdelený na tri lode s dvomi emporami nad sebou, pričom skelet lodí bol vystavaný zo železobetónu. Posledná obnova kostola prebehla v rokoch 2016-2017 a na jeho opravu za viac ako 170 tisíc Eur prispelo mnoho darcov vrátane mesta. Po ukončení obnovy veže bola dňa 19.

História Farského kostola

História Farského kostola siaha do roku 1376, kedy sa začala výstavba kostola súčasne s prvou výstavbou obce. Bol to jednoloďový polostropný kostol súčasných rozmerov. Stavba kostola patrí do obdobia, kedy gotické stavebníctvo celkom ovládlo myslenie staviteľov a remeselníkov. Počas svojho trvania bol viacráz opravovaný doplňovaný a prestavaný.

• 1502: Kostol vyhorel, trámový strop hlavnej lode bol zničený a veža značne poškodená. Pri obnove dostala loď na dvoch stredných stĺpoch krížovú rebrovú klenbu. V tom čase bola zrenovovaná i veža a okolo kostola bola postavená murovaná ohrada.
• 1599: Krymskí Tatári vypálili a vydrancovali celú obec a z kostola ostali len holé múry. V priebehu troch rokov bol celkom obnovený. Loď bola zaklenutá ako halové dvojlodie.
• 1770: Bola prevedená prestavba veže, ktorá dostala drevený arkádový ochoz a novú šindľovú helmu, jednu z najkrajších na Slovensku, pozostávajúcu zo systému viacerých cibúľ a lucerien. Touto úpravou bola stavba výtvarne dovŕšená.
• 1942-1943: Najväčšie škody boli zapríčinené prestavbou v rokoch 1942-1943, kedy bola k hlavnej lodi pristavaná priečna loď, ktorej šírke zabrala celú dĺžku pôvodnej lode. Hlavný oltár bol umiestnený v strede pred presbytériom.
• 1945: V roku 1945 bola loď kostola zásahom leteckého náletu zničená. Najcennejšie časti kostola - presbytérium a veža - zostali neporušené.

Svätyňa (presbytérium) je oktogonálna, zaklenutá gotickou klenbou s rebrami hruškovitého profilu, zbiehajúcimi sa do okrúhleho svorníka s rozetou. Trojité sedílie, pastofórium a dva portály sú vzácne doklady gotickej architektúry 14. storočia. Súčasná loď je z rokov 1957-1961 v rozmeroch pôvodnej lode (fotografie kostola v tomto čase). Okolo stien kostola je vybudovaný raritný trojposchodový chór. Povala je železobetónová, kazetová, so širokými štvorcami. Betónové stĺpy delia priestor na trojlodie. hlavný portál pod vežou je výrazovo bohatý - neskorogotický. Počas budovania lode boli reštaurované steny a okná presbytéria. Strecha i veža boli pokryté novou šindľovou krytinou a bola pristavaná nová sakristia. na druhé poschodie chóru pod vežou bol umiestnený organ (Varhany Krnov). Rekonštrukcia bola ukončená v roku 1965.

Výška veže je 45m, sú v nej umiestnené tri zvony - dva novšie (1350 funtov a 814 funtov), tretí (1060 funtový) je z roku 1752. Oltár je noegotický so sochami sv. Kataríny Alexandrijskej, sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Alojza a sv. Terézie z Lisieux. Najstaršia neskorogotická pamiatka nášho kostola je vzácna monštrancia zo 16. storočia.

Architektonické prvky a zaujímavosti

• 45-metrová veža s arkádovým prechodom a šindľovou baňou
• Gotická klenba presbytéria s rebrami hruškovitého profilu
• Raritný trojposchodový chór
• Noegotický oltár so sochami svätých
• Vzácna monštrancia zo 16. storočia

Podľa Jany Oswaldovej, handlovský kostol je jedinečný svojou štyridsaťpäťmetrovou vežou s arkádovým prechodom a šindľovou baňou, ktorá patrí k najkrajším na Slovensku. Je tvorená tromi cibuľami od spodnej, najväčšej až po tú vrchnú, najmenšiu.

Henrich Kricker, zakladateľ obce, prišiel z Kremnice. V Kremnici v tom čase už kostol zasvätený sv. Kataríne veriacim slúžil a tak i handlovský kostol zasvätili sv. Kataríne. Pamiatkový výskum ukázal, že tak ako samotná stavba i farebné prevedenie boli totožné s kremnickým kostolom.

Kostol prišiel o svoje pôvodné zvony v dôsledku vypuknutia prvej svetovej vojny. Takto bol v tom čase riešený nedostatok surovín, zvony boli roztavené. Po skončení vojny sa na nové zvony vyhlásila verejná zbierka. Odlial ich zvonlejár Richard Herold z Chomutova. V súčasnosti sú v kostolnej veži tri zvony. Na hlavnom, veľkom zvone je reliéf sv. Kataríny a na strednom zvone je božie srdce Ježišovo. Oba zvony sú doplnené nemeckými nápismi. Malý zvon pochádza z 19. storočia a ulial ho cisársko-kráľovský dvorský zvonolejár Fridrich Seltenhofer. Nesie reliéf svätého kríža a sv. Jozefa doplnený latinským nápisom.

Počas celej svojej histórie prešiel kostol celkovo siedmymi stavebnými úpravami. Prvou bola samotná výstavba ukončená v roku 1370. Druhá prebehla po roku 1500, kedy bol kostol opravovaný po zásahu bleskom. Tretí krát sa prestaval v 18. storočí, kedy celú obec vyplienili a spálili Turci. V roku 1926 sa začala rozsiahla prestavba, kedy bol kostol rozšírený z dôvodu nárastu počtu obyvateľov po spustení priemyselnej ťažby uhlia. 26. marca 1945 však kostol zasiahla letecká bomba. V čase útoku sa v kostole konala zádušná omša za zosnulých baníkov a padajúci trám usmrtil i kaplána Štefana Bičánika. Po skončení vojny boli vykonané iba nutné sanačné práce a kostol neslúžil svojmu účelu niekoľko rokov.

Svätá Katarína Alexandrijská bola podľa legiend kresťanskou pannou a mučeníčkou, žijúcou v 4. storočí. Vzhľadom na jednu z najznámejších legiend spájaných so svätou Katarínou záver jej života možno časovo ohraničiť obdobím panovania rímskeho cisára Maxantia (vládol v rokoch 306 - 312). Bola pannou a mučenicou. Zdá sa, že sa narodila v Alexandrii v šľachtickej rodine. Obrátila sa na kresťanstvo a kritizovala miestodržiteľa Maxencia za to, že prenasledoval kresťanov.

Ako napovedá jej meno narodila sa v egyptskej Alexandrii a podľa všetkého bola veľmi vzdelanou a krásnou mladou ženou pochádzajúcou dokonca z kráľovského rodu. V najstarších gréckych životopisoch sa nazývala Aicateriné, t. j. „stále čistá“. V ikonografii je zobrazovaná so zlomeným kolesom, prípadne mečom a palmou.

tags: #kostol #svatej #katariny