Rok po vydaní albumu Moruša Čierna sa speváčka Jana Kirschner postavila na pódiá ôsmich slovenských miest, kde svoj platinový album predstavila verejnosti naživo. Uši aj oči fanúšikov originálnej umelkyne spozorneli aj v stredu počas vyvrcholenia turné v bratislavskej Starej tržnici.
Projekty Jany Kirschner sú po jej posledných albumoch už zrejme natrvalo odsúdené na silnú pozornosť hudobnej a fanúšikovskej obce. Svoje experimenty na nahrávkach ešte viac povyšuje počas živých koncertov a potvrdila to aj na poslednom, vypredanom koncerte turné v Bratislave.
Dnes si len ťažko predstaviť slovenského interpreta, ktorý na úvod večera zavalí divákov desiatimi minútami melodickej a slovnej jednotvárnosti v skladbe Idú, a ktorý ich zároveň uvedie do akéhosi magického tranzu. Jana Kirschner so svojím ansámblom však nekráča jednoduchými cestami. Za týmto náročným brehom už si mohli dovoliť všetko.
Jana Kirschner - Sama |Show Jana Krause|
Rozkvitnutá živá Moruša
"My sme prišli s tým, čo máme najradšej, čo si vážime a prečo tu dnes večer sme." Týmito slovami uviedla speváčka skladbu Muzika, ktorá bola rozradosteným vstupným mostíkom do prvej polovice koncertu. Tá pozostávala až na jednu výnimku z celého albumu Moruša Čierna, ktorý sa naživo ukázal byť ešte okúzľujúcejším než na nosiči.
Že to Jane s početnou kapelou na pódiu skvele funguje, dokázalo už predošlé turné k Moruši Bielej. Z koncertného prevedenia prepracovaného projektu však bolo maximálne cítiť, koľko príprav a skúšania obnášal. Za produkciou a zosúladením dvanástich hudobníkov vrátane 36-ročnej speváčky stál aj tentokrát jej partner Eddie Stevens.
Opäť sa tiež potvrdilo, že najväčšia hudobná krása tkvela v muzikantských detailoch a nuansách, ktoré sa niesli celým večerom. Jana za roky na scéne skutočne rozkvitla. Keď stojí na pódiu, uveríte jej každý tón a každé slovo. Či už sa krehko pohráva s hlasom iba za zvuku klavíra v Potope alebo sa roztancuje v piesni Na krídlach divých včiel. Čím však na bratislavskom koncerte skutočne uchvátila, bol jej uhrančivý spevácky prejav. Práca s hlasom na takmer dvojhodinovom vystúpení nie je med lízať, no dnes sa ukazuje, že talentovaná hudobníčka je v tomto smere suverénnejšia než kedykoľvek predtým.
O Moruši Čiernej sa hovorilo ešte pred jej vydaním ako o temnejšej časti projektu. Práve temnota však nie je správnym pomenovaním pre tento album, ktorý otvára síce ťažká a záhadná skladba Idú, ale album ponúka celú škálu pocitov a myšlienok. Moruša Čierna predstavuje uvoľnený sled pesničiek, medzi ktorými sa občas objaví útržok komunikácie z nahrávania alebo hlas dcéry Matildy.
Práve Matildu počuť v úvode pesničky Idú, ktorá berie poslucháča na neznáme miesta, kladie mu otázky, ale neponúka odpovede. Textovú skromnosť, podobne ako v piesni Idú, priniesol aj prekvapujúci singel Muzika! Ten speváčka nahrávala v Prahe, v Londýne a v Banskej Štiavnici. Podarilo sa jej do jednej skladby dostať hlasy tisícky ľudí, a to všetko s cieľom vzdať poctu hudbe.
Rytmicky Muzika! ťahá do víru svojej podstaty, ktorá sa na poslucháča valí ako nezastaviteľné cválajúce stádo koní. Elektronika je na albume zastúpená v jemných črtách, čo možno bude pre poslucháčov očakávajúcich od Jany Kirschner viac elektronickej odvahy miernym sklamaním. Práve odvaha však určite nechýba v pesničke o večernej Bratislave s názvom Duch mesta.
Hudba k skladbe vznikla v čase, keď nebola speváčka v štúdiu a aj tento fakt sa pravdepodobne podpísal pod „uletenosť“ zvukov, ktoré niekedy akoby prichádzali z inej galaxie a spolu s textom tvoria harmonickú symbiózu. Moruša Čierna svojimi deviatimi skladbami maľuje vo fantázii poslucháčov. Zážitok, ktorý si z počúvania odnesú, je často len v ich rukách.
Pesničky Jar na dvore, Zem domova kraj či Na krídlach divých včiel nielen zložením hudobných nástrojov, ale aj celkovou atmosférou prezrádzajú svoju slovenskú povahu - hravú s ľudovými črtami. Ponurejšia nálada sa nesie takmer celým albumom. Jana Kirschner žiada od poslucháčov absolútnu pozornosť.
Tú si vyžadujú aj poetické texty, za ktorými stojí samotná speváčka. V prípade skladby Tajomstvo je text až naivne rozprávkový, čo korešponduje aj s jednoduchou melódiou a nábehom na vianočný hit. „Do vlasov šepká vernosti sľub, v jediné dúfa i tajne verí, v náručí milom nájde svoj kľud a do rúk osudu šťastie zverí.“
Záverečná Potopa je najdlhším kúskom na albume. V tomto prípade nasmeroval Janu Kirschner jej partner Eddie Stevens, ktorý stál už pri zrode albumu Krajina rovina. Moruša Čierna je nežná, osobná, citlivá a hudobne nevyspytateľná. Album je pokračovaním minuloročného úspešného titulu Moruša Biela. Ako už samotný názov napovedá, uberá sa trochu temnejším smerom. Napriek tomu sa skladby zostávajú nežné a ženské. Narozdiel od Bielej Moruše je tu však počuť viac elektroniky, útržky rozhovorov a vrstvenie hlasov. Spolupráca Jany Kirschner a Eddieho Stevensa prináša poslucháčovi unikátny zážitok.
Jana Kirschner počas vystúpenia. Zdroj: Marko Erd
Keď tomu nič nechýba
Ktovie, čo si pomyslelo publikum, keď po kompozične veľkolepom vrchole Potopa otvorila druhú polovicu koncertu notoricky známa Modrá. Zdá sa však, že na nesmrteľné hity, ktoré podľa slov speváčky vznikli pri vyprážaní rezňov, sa len tak nezaneviera. Zazneli tak aj piesne Keby si bol môj či Pokoj v duši, pri ktorých diváci prestali byť len počúvajúcou masou, ale nežne sa zapojili aj do spevu.
A nielen doň, ale najmä do tanca vyzývali skladby ako Sama alebo Divná, počas ktorej spoza klávesov vyšiel aj Eddie Stevens a predviedol na pódiu spontánny radostný tanec. Existuje snáď lepšia ukážka toho, že Janina hudba nie je len o zádumčivých a ťažko uchopiteľných muzikantských výstrelkoch? Áno, nežné pasáže, emotívne inštrumentálne gradácie a ústredná téma - láska, sú silným ťahúňom, v ktorom "rodinný orchester" na pódiu násobí svoju silu a necháva ju prúdiť do davu.
Dokonca až tak, že ho svojimi live úpravami, ktoré vedú k dokonalej hudobnej plnosti (Zem domova kraj, Máj, krásny máj), doslova prekvapí. Ako celok však koncerty pôsobia vyvážene a nechýba im zhola nič. Perfektný súlad, virtuozita, poetickosť a to všetko zahalené do farebných svetiel. Ak niečím prezentovať rýdzo slovenských umelcov svetu, tak týmto. Bravó.
Jana Kirschner a Eddie Stevens počas koncertu. Zdroj: Marko Erd
Od albumu v Cudzom meste prešla Jana Kirschner dlhú cestu a pre mnohých sa zmenila na nepoznanie. Paradoxne sa zdá, že práve v nekonvenčných Morušiach našla sama seba. Moruša Čierna je odvážnejšia ako predošlé albumy. Jana sa rozhodla viac experimentovať. Je to počuť na každej jednej z deviatich skladieb. Väčšinu textov tvoria dlhé básne do ktorých sa treba pozorne započúvať. Album sa vyznačuje nadčasovosťou.
Setlist koncertu:
- Idú
- Muzika
- Duch mesta
- Zem domova kraj
- Na krídlach divých včiel
- Premeny
- Tajomstvo
- Potopa
Prídavky:
- Modrá
- Miluješ nemiluješ
- Keby si bol môj
- Pokoj v duši
- Divná
- Sama
- Máj, krásny máj
- Na čiernom koni
- Ty a ja
Živé albumy, podobne ako dvojalbumy, nemajú v našich končinách silnú tradíciu. Od živej nahrávky na dvojalbume Free Faces, či Müllénium live Richarda Müllera sme tu nemali tak odvážnu kompiláciu zo živých vystúpení. Akoby na kompletný, viac ako dvojhodinový záznam svojho vystúpenia v poslednej dobe nedozrel žiaden hudobník.
Živá ponúka kompiláciu z troch turné, každý zo záznamov spája rovnaká atmosféra. Nik azda od Živej neočakával koncertnú jazdu na chytľavých melódiách. Na prvom CD dostalo priestor to pesničkovejšie (Sama,Duch mesta, Modrá, Pokoj v duši,Na čiernom koni). Na živom prevedení rádioviek počuť slabiny albumu, ktorých je ale veľmi málo.
Jana prešla kus hudobnej cesty, jej frázovanie volí či už jemnú a citlivú polohu alebo nespútanú dravosť divoženy, čo už nie celkom sedí pre popovú plochosť. Nie je nad čím žmúriť očami, miest na počúvanie je príliš veľa, živý dvojalbum je náročné, ale vďačné sústo.
Pasáže, ktoré sme obdivovali na Moruši, závany klezmeru, šansónu, cimbalovej muziky, vokálnych prepracovaností, meditatívnych a komorných polôh je požehnane. Pozoruhodné je počúvať za sebou dvakrát tú istú skladbu. Dve verzie rovnakej skladby? Žeby len v bootlegu či fanmade kompilácii? Nepôsobí to rušivo?
Štyri tracky, dve piesne, tri rôzne záznamy vystihujú celkový Janin prístup ku kompilácii. Obe skladby (Máj, krásny máj; O hore a vtáčkovi) sú dostatočne dlhé na to, aby im neprekážala ich zrkadlová podoba. Smerovanie Živej je medzi jednotlivými skladbami dobre odkomunikované potleskom či vsuvkami publika. Netradičnosť v zaradení dvoch „rovnakých“ skladieb za sebou presne vystihuje náladu akú Živá zachytáva.
Jedna je etnofolková, gradujúca v neustálom opakovaní hudobného motívu až po slovné či hudobné zaklínadlá. Druhá, až cirkusovošanzónová, s harmonikou či klavírom, s ironickým či cynickým úškľabkom na tvári. Plusom je, že Jana nie je na koncerte poslucháčom výbornej jam session na autorské veci. Spoluvytvára koncepciu, náladu, atmosféru. Morušou Jana vybudovala vlastný pesničkový svet, kapelu, projekt. Je ohnivkom medzi popom a alternatívou.