História farnosti Dolný Lopašov

Dolný Lopašov, malebná obec na Slovensku, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol s patrocíniom sv. Martina, biskupa, z roku 1667 nachádzajúci sa v jej strede.

Obec sa prvýkrát spomína v písomných prameňoch v roku 1394 pod názvom Lopasow. V listine - donácii na panstvo Holíč v roku 1392 je Lopašov vedený v jednom rade s ostatnými obcami panstva. Predpokladáme, že práve obdobie, kedy sa Holíčske panstvo dostáva do rúk Stiborovcov, je obdobím, kedy sa formujú zárodky obecnej samosprávy.

Kostol sv. Martina bol postavený ako súčasť sídliska už začiatkom 12. storočia. V staršej dobe sa okolo neho rozprestieral cintorín. Sú tu zachované detaily náhrobkov v štýle „zľudoveného baroka“ z produkcie kamenárskych dielní na Dobrej Vode.

Kostolík bližšie neznámej podoby postavili zrejme v 14. storočí. Išlo podľa všetkého o jednolodie s polygonálnym presbytériom zaklenutým krížovou klenbou a dodnes zachovanou predstavanou vežou na západnej strane. Počas tureckých vojen bola obec spolu s kostolom dvakrát zničená pri útokoch Turkov v roku 1599 a 1663. To si vyžiadalo rozsiahlu prestavbu chrámu v roku 1667. Súčasný renesančný kostol bol postavený v roku 1667 a ohradený opevnením, do ktorého boli zamurované fragmenty sôch.

Súčasná stavba má podobu orientovaného jednolodia s polygonálnym presbytériom rovnakej šírky ako loď. Na západnej strane sa nachádza predstavaná veža s viacerými gotickými oknami, pričom po stranách veže sú bočné prístavby. Obnova kostola sa realizovala v roku 1752 a ďalšie opravy v rokoch 1896 a 1913. Na gotický pôvod stavby dnes odkazuje predovšetkým veža s viacerými pôvodnými oknami. Na južnej a západnej fasáde sú to dve väčšie okná s lomeným oblúkom a kružbou v podobe mníšky. Okrem toho tu nájdeme na južnej, západnej i severnej strane ďalšie okná obdĺžnikového tvaru. V ohradnom múre okolo kostola sú zamurované okrem mladších aj gotické kamenné články, napr. rebrá klenby. Pri kostolíku je umiestnená gotická kamenná krstiteľnica (resp. jej kupa osembokého tvaru) z prvej polovice 15. storočia.

Pri kostole, v rozľahlej záhrade, stojí budova fary zrekonštruovaná v rokoch 2000 - 2001. Významnou kultúrnou pamiatkou je kaplnka na miestnom cintoríne pochádzajúca z roku 1703. Súčasným správcom farnosti je vdp. Rudolf Kopinec. Zoznam predchodcov - kňazov, ktorí pôsobili v Dolnom Lopašove, je umiestnený vo vstupnej časti kostola.

Zoznam kňazov pôsobiacich v Dolnom Lopašove

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Dolný Lopašov v priebehu storočí:

Z histórie sa dozvedáme, že odtiaľto pochádzajú, alebo tu žili, viaceré známe osobnosti, ako napríklad kňazi - intelektuáli Juraj Klimo (bol biskupom), Pavol Jedlička, Ferdinand Šándorfi a Ferdinand Mondok, čo malo pre rozvoj obce po všetkých stránkach veľký význam.

Archeologické nálezy

Intenzívne osídlenie dnešného chotára obce sa začalo v mladšej dobe kamennej - neolite (5000-1900 rokov pre n.l.). Človek v tomto období začal viesť usadlý spôsob života a intenzívne sa venoval poľnohospodárstvu a chovu dobytka. Hlavnou surovinou pri výrobe nástrojov bol i naďalej kameň, ktorý opracovával brúsením a vrtaním. Vznikli tak prvé brúsené kamenné kliny, ploché kopytovité sekery a sekeromlaty. Dôležitým výrobným odvetvím bolo aj hrnčiarstvo a zhotovovanie textílií.

Sídlisko z obdobia mladšej fázy kultúry s lineárnou keramikou (4500 rokov pred n.l.) sa zistilo v polohe Pahorky. Na sídlisku sa okrem keramických črepov našli aj kamenné nástroje a surovina. Medzi importovanú surovinu patril aj pazúrik z Polska. Domáca surovina - radiolarit, pochádzala z nánosov rieky Váh. Len o niečo mladšie je neolitické sídlisko v polohe Hacky, kde sa našli otreté málopocetné praveké črepy a niekoľko radiolaritových úštepov. Z polohy Od Veselého pochádzajú nálezy črepov a kolekcia štiepanej industrie datovaná do obdobia lengyelskej kultúry (3500 rokov pred n.l.).

Sídlisko zo záveru mladšej doby kamennej - eneolitu sa našlo na pravom brehu Lopašovského potoka v polohe od Chtelnického. Patrí do obdobia bošáckej skupiny (2000 rokov pred n.l.). Nálezy rámcovo datované do obdobia neolitu a eneolitu sa zistili aj v polohe Holý vrch. Z tejto polohy pochádza niekoľko desiatok kusov brúsených kamenných klinov, plochých kopytovitých sekeriek, sekeromlatov, veľká kolekcia štiepanej industrie a kamenné drvidlo. Typologicky sa zo štiepanej industrie vyhotovenej prevažne z limnokvarcitu, obsidiánu, rohovca a pazúrika vyčleňuje niekoľko druhov nástrojov. Sú to napríklad čepele, dlátka, škrabadlá, šípky, rydlá a ďalšie typy.

Sídliskové nálezy z mladšej doby kamennej poznáme aj z okolia Dolného Lopašova. Praveké osídlenie sa koncentrovalo na sprašovej pravobrežnej terase Dudváhu (Trebatice, Borovce, Rakovice, Dubovany, Velké Kostolany a pod.). Údoliami vodných tokov prenikalo až na svahy Malých Karpát. V priestore prechodov cez pohorie prenikalo praveké osídlenie ďaleko do pohoria.

Osídlenie mladšej doby kamennej sa zistilo napríklad aj v obciach Nižná (kultúra s lineárnou keramikou), Chtelnica (lengyelská kultúra), Lančár (lengyelská kultúra), Kočín (lengyelská kultúra, jevišovická kultúra), Šterusy (lengyelská kultúra, boleráska skupina, baden) a ďalšie.

Koncom mladšej doby kamennej - eneolitu sa na území Slovenska začínajú objavovať kovové výrobky zhotovené z medi. V priebehu unetickej kultúry sa na našom území objavujú bronzové výrobky. Nálezy z obdobia včasnej doby bronzovej (1900 rokov pred n.l.) z Dolného Lopašova predstavujú nálezy silexových dýk a silexové strelky trojuholníkového tvaru, ktoré v tomto období boli charakteristkickým typom zbraní. Pochádzajú pravdepodobne z rozrušených kostrových hrobov.

Z poškodeného detského kostrového hrobu kultúry Chlopice - Veselé, ktorý sa našiel v polohe Spodná tabla na ľavom brehu Lopašovského potoka, pochádzajú štyri kostené koraliky. Pohrebisko s 38 hrobmi kultúry Chlopice - Veselé sa v rokoch 1941 a 1949 preskúmalo v neďalekom Veselom v polohe Zamojska. Ľud tejto kultúry sa usádzal v blízkosti vodných tokov na úrodných černozemných, nivných, ale aj hnedozemných pôdach.

Z neskorej doby bronzovej (1000 - 700 rokov pred n.l.) z neznámej polohy z chotára Dolného Lopašova pochádzajú tri bronzové kosáky. Každý z nich zastupuje iný typ, ale nie je vylúčené že ide o súčasť hromadného nálezu - depotu.

Staršia doba železná - halšat (700 - 400 rokov pred n.l.) je charakteristická nástupom chladnejšieho a vlhkejšieho počasia, ako aj nástupom železnej metalurgie. Opevnené hradiská z tohto obdobia poznáme zo širšieho okolia Dolného Lopašova napríklad zo Smoleníc (Molpír) a Prašníka (Tlstá hora). V chotári Dolného Lopašova existovalo v tomto období osídlenie v polohe Hacky a Ohrada. Charakteristické čierne črepy s tuhovým povrchom, ktoré sa tu našli, pochádzajú z amfor a šálok.

Poloha Ohrada bola osídlená aj v mladšej dobe železnej - v laténe (400 - 0 rokov pred n.l.) a v mladšej dobe rímskej (2. - 4. storocie n.l.). Z doby rímskej pochádza z Dolného Lopašova hlinená lampa s neúplne čitateľným kolkom na dne, uložená v Západoslovenskom múzeu v Trnave.

Územie dnešného Dolného Lopašova bolo osídlené aj v dobe slovanskej. Črepy zdobené charakteristickou viacnásobnou vlnovkou a obvodovou líniou sa našli v polohe Hacky. Pochádzajú z 10. storočia z obdobia Veľkomoravskej ríše. Z polohy Ohrada pochádzajú črepy z 10. - 12. storočia. Veľkomoravské sídlisko z 10. storočia sa zistilo aj v Lančári. Slovanské pohrebisko (9. - 10. storocie) sa našlo v Chtelnici, čo len potvrdzuje aj frekventovanosť tohto územia v dobách dejinných.

V okolí Dolného Lopašova sa slovanské osídlenie zistilo napríkload aj v obci Borovce, Dechtice, Krakovany, Prašník, Velké Kostolany, Veselé, Vrbové a v ďalších obciach. V tejto súvislosti môžeme spomenúť aj nález železného oštepu (dlžka 15,4 cm), ktorý sa našiel v polohe Od Nižňanského. Rámcovo je datovaný do 15. storočia.

Praveké osídlenie na území dnešného Dolného Lopašova, tak, ako ho poznáme na základe archeologických nálezov, bolo veľmi intenzívne. Slovanské osídlenie v chotári Dolného Lopašova v 11. storočí postupne prerástlo do ranostredovekého obdobia.

V rokoch 1890 - 1921 pôsobil v Dolnom Lopašove ako rímskokatolícky kňaz Ferdinand Šándorfi. Jeho súkromná archeologická zbierka obsahovala viac ako dvetisíc pravekých nálezov, prevažne kamenných nástrojov. Dnes je uložená v zbierkovom fonde Západoslovenského múzea v Trnave. Niekoľko pravekých nástrojov z chotára Dolného Lopašova je uložených aj v zbierkovom fonde Balneologického múzea v Piešťanoch. Podla údajov Pamätnej knihy Dolného Lopašova sa praveké nálezy nachádzali na vršku v dolnom chotári, Pod Holým vrchom, Na stokách a vo Veselej doline. Podľa autora zápisov v Pamätnej knihe Ladislava Rovesného v polohe Hrnecný vrch sa predpokladalo urnové - žiarové pohrebisko.

Ukážka archeologického náleziska

Farský zbor sv. Martina

V roku 2012 pri Farskom úrade v Dolnom Lopašove vznikol Farský zbor sv. Martina. Pozostáva z dvanástich členov, medzi ktorými sú deti, žiaci, študenti, ale aj dospelí. Jeho úlohou je nielen vypĺňať voľný čas v našej farnosti zmysluplným a kreatívnym spôsobom, ale aj vychovávať, vytvárať spoločenstvo. Náš spevokol sa pravidelne v nedeľu o tretej stretáva v kostole alebo na miestnej rímskokatolíckej fare, a nacvičuje väčšinou skladby pastorálneho charakteru s nábojom moderných trendov. Vystúpenia sú sprevádzané gitarovým sprievodom.

Občanom sa spevokol predstavuje pri príležitosti prinesenia Betlehemského svetla, projekcie počas nedeľných bohoslužieb , svadbách a slávnostnej sv. omše pri príležitosti 1.sv. prijímania. Okrem nácviku a hudobnej produkcie sa členovia spevokolu stretávajú aj na rôznych akciách, napríklad opekačka na farskom dvore, púť do Šaštína a rôzne stretnutia. Veríme, že spevokol bude úspešne napredovať, rozširovať okruh svojich členov, a že spolu vytvoríme spoločenstvo- farnosť, v ktorej budú ľudia bližšie k Bohu i sebe navzájom. Dúfame, že okruh vystúpení sa bude rozširovať a naša pôsobnosť bude známa oveľa širšej verejnosti.

Kostol sv. Martina v Dolnom Lopašove

tags: #dolny #lopasov #farar