Jozef Tomko, významný cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ a emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, sa narodil 11. marca 1924 v obci Udavské v okrese Humenné.
Kardinál Jozef Tomko
Mladosť a štúdiá
Základnú školu vychodil v rodisku a v rokoch 1935-1943 gymnázium v Michalovciach.
Na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave začal študovať v školskom roku 1943/1944.
V roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma.
V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme.
Kňazské pôsobenie
V Ríme prijal 12. marca 1949 sviatosť kňazstva.
Po roku 1948 sa Tomko nemohol vrátiť do vlasti.
V rokoch 1950 - 1965 pracoval ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a pokračoval v štúdiu na Pápežskej lateránskej i na Pápežskej gregoriánskej univerzite.
Roku 1951 obhájil dizertačnú prácu De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia (O inhabitácii Ducha Svätého podľa bl. Petra Tarantasia) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát teológie.
Roku 1956 obhájil dizertačnú prácu Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni 1945-1954 (Pracovné vzťahy v Československu 1945-1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo sociológie.
V školskom roku 1955/56 prednášal na medzinárodnej univerzite sociálnych štúdií Pro Deo v Ríme.
Roku 1958 mu pápež Ján XXIII. udelil titul pápežského komorníka.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 - 1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky.
Keď sa roku 1961 uvoľnilo dôležité miesto v kuriálnom úrade Kongregácie pre náuku viery, výberová komisia ho uznala za najvhodnejšieho kandidáta na túto funkciu. Tak vstúpil do arény riadenia duchovných i administratívnych záležitostí katolíckej Cirkvi.
V roku 1966 sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v októbri 1967 sekretárom prvej Synody biskupov o miešaných manželstvách v Ríme.
V rokoch 1968-1970 pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu.
Zastupoval katolícku Cirkev na ekumenických stretnutiach o teológii manželstva a o miešaných manželstvách v Ríme (1970), Štrasburgu (1971), Madride (1972), Bazileji (1973) a inde.
Roku 1969 reprezentoval katolícku Cirkev na ekumenickom týždni o teológii rozvoja v Cartigny (Švajčiarsko).
V novembri 1972 bol členom úradnej delegácie Svätej stolice pri návšteve Svetovej rady cirkví a Luteránskej svetovej federácie v Ženeve.
Okrem toho sa ako oficiálny delegát zúčastňoval na mnohých iných medzinárodných.
Pápež Pavol VI. ho 17.6.1970 vymenoval za pápežského preláta, 21.12.1974 za podtajomníka Kongregácie pre biskupov.
Pohreb Jozefa Tomka v Košiciach
Biskupské a kardinálske pôsobenie
Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov.
Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Ríme a obrad vysvätenia vykonal pápež Ján Pavol II.
Dňa 18.10.1979 sa stal členom Pápežskej komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu.
Ako generálny tajomník celosvetovej Synody biskupov sa musel zaoberať množstvom rôznorodých problémov katolíckej Cirkvi, ktorá v pokoncilovom období prekonávala mnohé krízy.
Niektorí biskupi a biskupské konferencie (napríklad v Holandsku) si koncilové uznesenia vykladali liberálne a ich reformné novoty sa dostávali do rozporu s tradičným učením Cirkvi.
Dňa 24.4.1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na Turíce vymenuje 28 nových kardinálov, medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomku.
Tak sa 25.5.1985 na turíčnom konzistóriu stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity.
Záverečná časť konzistória, odovzdávanie "kardinálskych klobúkov" novým kardinálom, sa konala po prvý raz v dejinách verejne na Svätopeterskom námestí.
Viaceré časopisy vtedy poukazovali na to, že je to po prvý raz v dejinách, čo Slovák stojí na čele jednej rímskej kongregácie.
Ani kardinálska hodnosť neovplyvnila jeho pracovný štýl a vystupovanie. Neúradoval iba v kanceláriách, ale oboznamoval sa so situáciou na mieste, čo znamenalo časté, dlhé a namáhavé cesty.
Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov 9. apríla 2001 ho pápež povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne a súčasne sa stal členom členom dozornej rady Vatikánskej banky IOR.
Od 23. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.
Na Slovensko kardinál Tomko mohol prísť až v roku 1968, ale v čase tzv. normalizácie jeho nedobrovoľné vyhnanstvo pokračovalo.
Znovu sa objavil na Slovensku roku 1989 na vysviacke nového spišského biskupa, čo bolo symptómom meniaceho sa postoja štátu k Cirkvi.
Jeho vystúpenie na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 21.4.1991 bolo historickou udalosťou, slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála v jeho dôstojnosti, veľkosti a starostlivosti o osud národa v krízovej situácii postkomunistického obdobia.
Vo svojom prejave zdôraznil návrat ku koreňom našej kresťanskej cyrilo-metodskej minulosti.
Literárna tvorba a ocenenia
Bohatá bola aj jeho literárna tvorba.
Okrem iných diel napísal napríklad štúdiu Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (1984), ktorú vydal aj v angličtine.
Publikoval aj viacero kníh približujúcich jeho misijné cesty na rôznych kontinentoch.
V roku 2002 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil Rad Bieleho dvojkríža 1. triedy.
Štátne vyznamenanie Slovenskej republiky Rad Bieleho dvojkríža I. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku J. Tomkovi udelil prezident SR Michal Kováč 29. 3. 1995 v Bratislave.
Dňa 28.10.2002 v Ríme prezident SR Rudolf Schuster odovzdal J. Tomkovi svoje osobné ocenenie "Kríž prezidenta Slovenskej republiky I.
Jeho osobnosť je významným prínosom nielen pre slovenský národ, ale aj pre celý duchovný svet.
Vo viacerých krajinách ho poctili čestným doktorátom: Callumet College, Hamond, Indiana (USA); Fu Jen University, Tchaj-pej (Taiwan); Teologická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava; Teologická fakulta Warszawa; St. Vincent Academy, Latrobe, Por. (USA); Universidad de Estado, Buenos Aires (Argentína); Universidad Catolica, Buenos Aires (Argentína).
Úmrtie a pohreb
V noci zo 7. na 8. augusta 2022 zomrel v Ríme známy slovenský kardinál Jozef Tomko.
Kardinál Tomko sa dožil krásnych 98 rokov.
Konferencia biskupov Slovenska ďalej pozýva všetkých veriacich, aby sa za dušu nášho zosnulého rodáka modlili.
Kardinál bol pochovaný v Katedrále svätej Alžbety v Košiciach.
Tabuľka: Vývoj počtu kardinálov v histórii
| Obdobie | Počet kardinálov | Poznámka |
|---|---|---|
| 13. - 15. storočie | Do 30 | Sväté kolégium kardinálov |
| Sixtus V. (1585-1590) | 70 | 6 kardináli-biskupi, 50 kardinálov-kňazov, 14 kardinálov-diakonov |
| Pavol VI. (1973) | 120 | voliči pápeža |