História kostola v Dolnom Ohaji

Dolný Ohaj, obec v okrese Nové Zámky, sa môže pochváliť bohatou históriou, ktorá siaha až do obdobia neolitu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1293. V nasledujúcich storočiach bola obec svedkom rôznych historických udalostí, ktoré ovplyvnili aj vývoj miestneho kostola.

Príchodom Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy začína pre Slovanov prelomový proces v christianizácii. Nakoľko Ohaj sa nachádzal v blízkosti Nitrianskeho kniežatstva, je pravdepodobné, že najstaršia tradícia kresťanstva a cirkvi v obci siaha až do tohto obdobia. O výstavbe prvého kostolíka v osade nie sú známe okolnosti.

História uvádza, že po tureckých nájazdoch bol pôvodný kostolík v Ohaji zničený. Ku koncu 17. storočia postavili nový, podobajúci sa skôr na menšiu kaplnku. Za pastorácie Mikuláša Borossa (1737 - 1757) kostol prestavbou zväčšili. Pôvodnú klenbovú časť ponechali ako svätyňu, pričom ju predĺžili o hlavnú chrámovú loď a časť, nad ktorou sa vypínala veža.

Prvý kňaz, ktorého meno poznáme, nastúpil do miestnej farnosti 31. marca 1691 - Vojtech Pataky (od jeho účinkovania sú známe mená všetkých nasledujúcich farárov a správcov farnosti). Farnosť v tom čase tvorili filiálky - Hul, Veľké Lovce (Nagy Lót), Radava (Rendva) a Bešeňov.

V kanonickej vizitácii z 15. júna 1858 sa uvádza: „Kostol obce Malý Ohaj stojí na vŕšku vzdialenom od obce asi na 600 krokov. Je k nemu dobrý prístup a nie je nebezpečie požiaru. Svätyňa je 3 siahy dlhá i široká a tiež toľko vysoká. Klenba nie je maľovaná. Mriežky sú z mäkkého dreva a v dosť biednom stave. Chrámová loď je dlhá 12 aj pol siahy, vysoká 4 a široká 5 siah. Chorus je postavený z mäkkého dreva a zafarbený na modro. Kostol má 5 okien. Vnútorné zariadenie tvorí hlavne kazateľnica, ktorá je umiestnená uprostred steny svätyne na evanieliovej strane. Dookola sú štyria evanjelisti a nad baldachínom kazateľnice sú štyria učitelia Cirkvi. Oltáre sú tri. Hlavný je zasvätený Všetkým svätým, na ktorom je položených 8 medených svietnikov a prenosný oltárny kameň. Druhý oltár je zasvätený Sedembolestnej Matke Božej. Je tiež vymaľovaný a pozlátený.

Vo vizitačnej správe sa tiež uvádza, že meno staviteľa nie je známe a nemožno stánok Boží ďalej rozširovať, nakoľko má slabé nosné múry. Počas účinkovania farára Antona Kaprinaiho (1782 - 1816) kostol znova rekonštruovali. Odstránili pôvodnú drevenú povalu v chrámovej lodi a vymurovali klenbu. V roku 1795 na Bielu sobotu počas svätenia ohňa vznikol požiar. Poškodil vežu, ktorá zhorela do tla.

Príchodom farára Juraja Holčeka (1848 - 1865), štúrovca, národného buditeľa a člena spolku Tatrín, sa pozdvihol celkový obraz dediny. V roku 1858 sa uskutočnila vizitácia, kde vizitátor poznamenal: „Uvažuje sa o rozšírení kostola a farár, založiac bratstvo sv. Jána nestačí pre všetkých veriacich, i keď sú vo Veľkých Lovciach i v Bešeňove zriadené farnosti." Holčekove snahy sa v Ohaji nepodarilo zrealizovať. So svojou iniciatívou však nevyšiel naprázdno. V roku 1862 položil základný kameň kostola v Hule.

Niekoľko rokov po Holčekovom odchode hrozilo neudržiavanému ohajskému kostolu zrútenie. Miestni konšeli spolu s farárom Štefanom Emérym urýchlene rozhodli, že treba vybudovať nový a väčší. V roku 1872 sa začalo s prípravnými prácami. S veľkou slávou položili 6. októbra základný kameň, pod ktorý uložili pamätnú listinu s podpismi predstaviteľov obce a cirkvi. Stavba rástla, z pôvodného chrámu zostala iba veža, ktorú dostavali viac do výšky. Zeman Imrich Benkovič dal v Pešti namalovať obraz sv. Imricha. Farár Eméry preto podal ostrihomskému arcibiskupovi žiadosť o zmenu patróna ešte nedostavaného kostola. V žiadosti uviedol, že obraz stál 700 florénov.

Pôvodný rozpočet na kostol bol 11 000 florénov, v konečnom dôsledku stavba vyšla na 16 311 florénov. S peniazmi na stavbu neboli vážne problémy, nakoľko v močarisku Sík rástla trstina, ktorú speňažovali. Posledné úhrady za stavbu zrealizovali v roku 1876, kedy kostol odovzdali do používania. Podoba chrámu sa s menšími úpravami zachovala dodnes. Koncom 19. storočia boli do kostola zakúpené mnohé bohoslužobné predmety - sochy, organ a krížová cesta so slovenskými a maďarskými nápismi.

K poškodeniu veže i chrámovej lode kanónovou guľou prišlo v roku 1919 pri prechode bojujúcich oddielov Českoslovenkej armády a príslušníkov Maďarskej armády B. Kunu. Prechod frontu počas druhej svetovej vojny nespôsobil vážnejšie poškodenie kostola, i keď sa uvádza, že niekoľko vojakov v kostole prespalo a jeden nemecký utekajúci vojak pred Červenou armádou strieľal z veže. Elektrický prúd bol do kostola zavedený v roku 1948. Náklady sa hradili zo zbierky veriacich.

V osudovom roku 1948 prišiel do farnosti Štefan Kollár, ktorý dal rozšíriť priestor bočnej kaplnky a kostol vymaľovať a vsadiť do okien farebné mozaikové sklá. V roku 1952 dal zaviesť reproduktorové ozvučenie a na Vianoce 1957 sa mohli farníci spovedať v novej spovednici. Farár Ľudovít Kozmon (1959 - 1969) s povolením biskupského úradu v Trnave zmenil patróna kostola a je ňou sv. Rodina. Spolupatrónom je sv. Imrich.

V roku 1987 dal vdp. František Muška zhotoviť nový hlavný oltár i bočné oltáre. Zhotovil ho Jozef Pekara z Rajeckých Teplíc. Od toho istého autora kostol prostredníctvom Ministerstva kultúry dostal vyrezávanú krížovú cestu, ktorú v roku 1993 posvätil arcibiskup Ján Sokol. Bočná kaplnka s nástennými maľbami zo života svätca bola zasvätená sv. Františkovi z Assisi. V septembri roku 2003 bola Svätým Otcom Jánom Pavlom II. pri jeho tretej návšteve Slovenska vyhlásená za blahoslavenú sr. Zdenka Schelingová, mučeníčka počas totalitného režimu. Vtedajší farár Pavol Flajžík dal vo farskej záhrade vybudovať Kaplnku bl. sr. Zdenky, ktorá je otvorená denne od 7. do 20. hodiny.

Súčasný kostol v Dolnom Ohaji je novoklasicistická stavba postavená v rokoch 1872 - 1876 na mieste staršieho gotického kostola. Je to jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. K presbytériu je pristavaná bočná kaplnka. Loď je zaklenutá pruskou klenbou.

Juraj Holček sám bol literárne činný. Počas svojho 17 ročného účinkovania vo farnosti sa stretával so slovenskými študentmi, národnými buditeľmi a literárnymi pracovníkmi. Národné myšlienky prenášal do života pospolitého ľudu, za čo si vyslúžil od zemanov obce nevôľu a následné preloženie v roku 1865 do Jasovej. Vo svedectve vrábelského dekana Štefana Bublíka z roku 1865 je napísané: „Juraj Holček je v Ohaji farárom už 16 rokov, tu si svoje farárske povinnosti rozvážne a chválitebne vykonáva. V kázaní a katechizme je svedomitý, v školských veciach horlivý. Za jeho farárovania bola postavená nová škola v Ohaji a vo filiálke Hul bola rozšírená a novými riadnymi lavicami opatrená. Viacero chudobných chránencov vychoval a skromne zaopatril. K jeho hlavnému zamestnaniu patrí slovenské spisovateľstvo a ako taký je vo svojom národe dostatočne známy."

Ján Francisci spomína na Holčeka, keď opisuje, ako viedol štyroch detvianskych mládencov na Slovanský ples do Viedne na fašiangy v roku 1850: „Na Ohaji sem zatiahli na nocľah k Ďurkovi Holčekovi, tamojšiemu katolíckemu farárovi, ktorého sme síce na takej ceste prekvapili, ale nám bol rád a učastoval a vystrojil nás všetkých hojne a ochotne." Na pamiatku udalosti detviansky rezbár p. M v roku 2001 daroval Ohaju detviansky kríž, ktorý je nainštalovaný na začiatku kostolnej cesty oproti vchodu do fary. V roku 1968 pri znovuobrodení Matice Slovenskej bola na budovu Farského úradu medzi prvé a druhé okno zľava nainštalovaná pamätná tabuľa s buskou Juraja Holčeka. Jeho meno nesie Divadelný krúžok, spevácky zbor i Základná škola.

V obci Hul bol kostol postavený v roku 1299, fara bola vo Veľkom Ohaji. V roku 1862 položili v Hule základný kameň nového kostola, ktorý bol dokončený v roku 1863. Keďže bol dokončený v roku, kedy sa slávilo 1000. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda, Holček chcel zasvätiť kostol týmto vierozvestcom, no pre odpor ohajských maďarských zemanov bol prijatý kompromisný návrh farára Žišku, aby bol kostol zasvätený Panne Márii Ružencovej.

Dolnoohajčania dodržiavajú zvyky a tradície svojich predkov. V priebehu roka je v obci viacero kultúrno spoločenských a športových podujatí, ktorých sa zúčasňujú i ľudia z okolia.

Tabuľka: Farári pôsobiaci v Dolnom Ohaji po roku 1691

Jeho meno nesie Divadelný krúžok, spevácky zbor i Základná škola. Slúži svojmu účelu. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami a lizénovým rámovaním. Oltárny obraz sv. Imricha z roku 1928 je od T. Ozoraya z Nitry. Baroková drevená krstiteľnica je z polovice 18. storočia. Voľné obrazy, barokové olejomaľby z polovice 18. storočia, znázorňujú sv. Jána a Lukáša. Stav kostola je dobrý. Pred kostolom je cintorín.

tags: #dolny #ohaj #kostol