Kremnické Bane sa väčšine ľudí spájajú s frekventovaným horským priechodom. Nenápadná dedinka ležiaca len niekoľko kilometrov za Kremnicou však v sebe ukrýva oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
Pokoj a dobro. Takto sa zdravia kapucíni - a takto sa dá charakterizovať aj atmosféra, ktorú človek cíti, ak príde do ich kláštora v Kremnických Baniach.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Kremnických Baniach
História a vznik
Pýchou obce Kremnické Bane je stará banícka história, ktorú dnes pripomína aj niekoľko pôvodných domov, ale tiež kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý si tu postavili obyvatelia okolitých obcí.
Na mieste terajšieho kostola stála v 12. až 13 storočí kaplnka. V polovici 15. storočia z kaplnky vzniká gotické presbytérium kostola. Kostol slúžil v tom období protestantom. Prístavba veže a dvojpodlažného chóru sa zvýšila jeho kapacita. Stavba hlavného oltára sa uskutočnila v roku 1714 v rokokovom slohu. Po zásahu bleskom v roku 1964 bola veža obnovovaná.
V súčasnosti je kostol sv. Jána Krstiteľa v správe Rádu bratov kapucínov, ich kláštor stojí v jeho blízkosti. K vzniku kostola sa viaže nasledovná povesť: Začiatok stavby kostola bol na inom mieste. To, čo murári cez deň postavili, našli ráno zbúrané. Počuli tajomný hlas, ten im poradil, aby kostol postavili inde. Hľadali teda vhodnejšie miesto, až kým neprišli k horiacemu kríku, v ktorom našli plačúce dieťa, a zachránili ho. Nový chrám postavili tak, aby oltár stál na mieste, kde bol horiaci krík.
Kláštor menších bratov kapucínov, dom sv. Jozefa robotníka sa začal stavať v roku 1992, prví bratia sem prišli v roku 1997.
Kostolík tu stál už okolo roku 1200, a to v podobe neskororománskej kaplnky. Neskôr bola prestavaná a plnila funkciu kostola pre okolité obce, ktoré vlastné kostoly nemali. Kostol tak, ako ho vidíme teraz, sa zachoval z obdobia baroka. Z tohto obdobia, teda zo začiatku 18. storočia, pochádza aj oltárny obraz a kazateľnica.
Pravdepodobne v 12. alebo 13. storočí prišli do oblasti Kremnických vrchov Nemci. Na území dnešného Slovenska vytvorili tri enklávy. V Bratislave (Pressburg) a okolí bol tzv. „bratislavský jazykový ostrov“ (Pressburger Sprachinsel), veľké osídlenie bolo na Spiši (Zips), jeho centrom bol Kežmarok (Käsmark) s tretiu enklávu tvorilo okolie Kremnice (Kremnitz) a Turca, tzv. Hauerland. Sem patrili aj Kremnické Bane (Johannesberg, Berg, Piargy). Táto obec patrila k „zlatému a minciarenskému mestu Kremnici“ (Gold und M?nzstadt Kremnitz).
Veľmi skoro po svojom príchode si postavili kostolík. Niektoré pramene uvádzajú, že tu nemeckí osadníci už našli drevenú kaplnku na klčovisku (Kahlschlag) - pravdepodobne rotundu, ktorá stála na mieste, kde bol neskôr postavený drevený sedliacky dom a ktorá mohla byť dielom benediktínov z Hronského Beňadika. Teda začiatkom 13. storočia, alebo priamo roku 1200, postavili románsku kaplnku zasvätenú Narodeniu sv. Jána Krstiteľa.
V polovici 15. storočia bola táto románska kaplnka prestavaná v gotickom slohu a k nej bola pristavaná loď. Takže z kaplnky vzniklo presbytérium kostola. Začiatkom 16. storočia bolo do ľavej steny presbytéria vbudovaný ranorenesančný kamenný bohostánok.
Krátko nato, roku 1529 začali kostol a farnosť spravovať protestantskí pastori, najskôr kremnickí, avšak od roku 1566 mala farnosť vlastného pastora. Protestantská správa trvala až do roku 1673. Počas tohto obdobia bola koncom 16. storočia pristavaná veža. Nápis „1588“ na kamennej tabuli (80 x 65 cm) nad vchodom do veže, by mohol byť rokom postavenia veže.
Roku 1674 sa začalo obdobie rekatolizácie. Pre túto úlohu boli do Kremnice povolaní františkáni z Hlohovca, ktorí chodili aj do svätojánskeho kostola až do roku 1698, odkedy tu pôsobili diecézni farári. Roku 1714 bol vybudovaný hlavný oltár v rokokovom slohu. Oltárny obraz (olejomaľba, 250 x 135 cm) predstavuje stretnutie mladého Ježiša s mladým Jánom Krstiteľom.
Kostol je obklopený cintorínom. Do konca 18. storočia to bol jediný cintorín vo farnosti a preto sem pochovávali mŕtvych zo všetkých obcí, dokiaľ si tieto nezriadili vlastné cintoríny. Cintorín je uzavretý kamenným múrom a vedú doň dve brány. Na severnej strane cintorína stála kostnica a súčasťou komplexu bola aj fara v neskorománskom slohu. Oproti južnej bráne (dnešná hlavná) stál drevený sedliacky dom. Už roku 1582 v ňom bola škola a to až do roku 1860, kedy bola škola zriadená v obci. Potom tam býval hrobár so svojou rodinou. Za krížom pri dvoch lipách bol (dnes symbolicky obnovený) prameň nazývaný Johannesbrunnen. Až do druhej polovice 19. storočia stála nad prameňom kaplnka s oltárom.
V súčasnosti je kostol sv. Jána Krstiteľa v správe Rádu bratov kapucínov.
Dňa 31. Marca 2017 o 12:00 Hod. sa konala vo farskom kostole prednáška brata Lukáša Kapucína o sv. Jozefovi.
Kapucínsky kláštor v Kremnických Baniach nezaprie, kto je jeho patrónom. Už pri vstupe víta návštevníkov drevená socha svätého Jozefa s Ježišom v chlapčenskom veku. Kto príde do tohto prostredia, akiste zacíti pokoj. V blízkom okolí nevidieť iné domy, jedine klzisko, ktoré za kláštorom vybudovali bratia. Rozlieha sa tu tiež príjemná vôňa dedinského života - bratia sa totiž starajú o malé hospodárstvo. Ovce, sliepky, zajace, holuby - aj tieto zvieratá určite prispievajú k tomu, že miestni kapucíni majú postarané o dobré jedlo, ale aj o kvalitnú psychohygienu.
Hoci kláštor je mužský, dvere pustovne sú otvorené aj ženám. Výbornou správou je, že pokoj a krásu tohto miesta môže zažiť prakticky hocikto zvonka - neďaleko kláštora, v polosamote za kalváriou sa totiž nachádza pustovňa. Ak má človek záujem, odvahu a správnu motiváciu, môže tam stráviť pár dní. Už pri vstupe do tejto pustovne cítime, že by to bolo ozaj ideálne miesto na stretnutie s Bohom pre človeka, ktorý sa nechce nechať rozptyľovať čímkoľvek nadbytočným. V deň našej návštevy práve odchádza z pustovne muž, ktorý v nej strávil niekoľko dní. Pôsobí oddýchnutým, vyrovnaným dojmom.
Stred Európy
Kameň s pamätnou tabuľou označujúci geografický stred Európy sa nachádza pri gotickom kostole sv. Jana Krstiteľa Kamenný pamätník je zároveň základným kameňom Slovenskej štátnosti, ktorý tu položili pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky. Kamenný amfiteáter povedľa kostola slúži na slávnostné vystúpenia pri rôznych výročiach . Na vyvýšenine nad amfiteátrom sa nachádza kríž, je to pekné vyhliadkové miesto do okolia. Výhľady z vyvýšeniny do jarných, rozkvitnutých Kremnických hôr.
"V roku 1872 talianski inžinieri premeriavali trasu uhorskej železnice a pri svojich výpočtoch vypočítali, že stred Európy by sa mal nachádzať priamo v kostolíku. Hovorí sa, že ten geografický stred Európy je priamo pod vežou kostola sv. Jána Krstiteľa," priblížil pre TASR brat Igor z Noviciátneho domu sv. Pamätný kameň, ktorý pripomína geografický stred Európy, v pozadí Kostol sv. Stred Európy symbolicky znázorňuje aj kameň, do ktorého sú vsadené dve pamätné tabule. Jedna pripomína prijatie Ústavy SR a druhá vznik Slovenskej republiky.
Neďaleko kostola sa nachádza prameň Európa, ktorý je napájaný z bývalej studne.
Do roku 1989 sa uskutočnilo viac meraní na určenie stredu Európy, každé s iným výsledkom. Prvé meranie uskutočnil v roku 1775 poľský astronóm Sobiekrajski ktorý označil stredom Európy mestečko Suchowola v severovýchodnom Poľsku. Podľa meraní rakúsko-uhorských geografov v roku 1887 bola stredom Európy dedinka Dilova pri Rachyve na západe Ukrajiny, neďaleko hraníc s Rumunskom.Posledné merania v roku 1989 uskutočnili vedci z Francúzska, podľa ich prepočtov je stred Európy pri obci Purnuškés severne od litovskej metropoly Vilniusu. My sme si určili svoj stred Európy na Slovensku, na rozvodí rieky Váh a Hron, práve na mieste, na ktorom stojí gotický kostolík sv. Jána Krstiteľa.
Pamätník označujúci stred Európy pri kostole sv. Jána Krstiteľa
Nábožné združenie svätého Jozefa
Brat Peter, ako sa gvardián necháva oslovovať, je zároveň aj moderátorom Nábožného združenia svätého Jozefa na pomoc umierajúcim. Na Slovensku má spolok relatívne krátku históriu. Gvardián Peter Vician si svätého Jozefa vybral aj za birmovného patróna.
Nábožné združenie založil v r. 1913 blahoslavený Alojz Guanella (1842 -1915) s pomocou a so schválením pápeža sv. Pia X.
Ciele združenia:
- Rozširovať a zveľaďovať vo svete úctu sv. Jozefa.
- Usilovať sa vyvolať záujem u kňazov a laických veriacich o duchovné dielo modlitieb a dobrých skutkov na pomoc všetkým zomierajúcim, v každej chvíli a vo všetkých situáciách. Takto im napomáhať dosiahnuť milosť dobrej, svätej smrti - večného života.
Primárne sídlo Nábožného združenia sa nachádza v Ríme pri chráme sv. Jozefa.
Dekrét o ustanovení filiálky nábožného združenia sv. Jozefa na Slovensku hovorí:
Týmto vyhovujem prosbám najdôstojnejšieho pána Šebastiána Jaďuďa, ministra provinciála rehole kapucínov na Slovensku. Po preskúmaní dekrétu a súhlasu najdôstojnejšieho ordinára a konštitúcii pápeža Klementa VII., Pápeža Pia IX. a breve „Templum Transitus“ (Chrám Prechodu) pápeža Pia X., vydanom 12. februára 1914, dolupodpísaný vyhlasuje, že tomuto združeniu, ktorý je v Ríme riadne kanonicky ustanovený, pripája filiálku združenia zriadenú pri kostole Sv. Preto sa stáva účastnou na všetkých duchovných dobrodeniach, ktoré sú udelené alebo budú udelené v budúcnosti, vrátane nasledujúcich odpustkov: Úplné odpustky pre veriacich v deň ich zápisu. Úplné odpustky pre tých, ktorí sa zúčastnia na sv. omši, pristúpia k svätému prijímaniu a modlia sa za umierajúcich. Tie isté úplné odpustky získavajú kňazi, keď si výslovne spomínajú na niektorého umierajúceho. Čiastočné odpustky tí, ktorí sa ráno i večer modlia túto modlitbu: Svätý Jozef, pestún Ježiša Krista a opravdivý ženích Panny Márie, oroduj za nás a za tých, ktorí tento deň (noc) umierajú. V Ríme, v Chráme prechodu sv. Jozefa do večnosti dňa 21.
Via B. Telesio 4/B, C.C.P. Dom sv.
Ako vysvetľuje brat Peter: „Svätý Jozef je patrón dobrej smrti práve preto, že pri jeho smrti boli tí najdôležitejší - Ježiš a Mária. A to by bola aj pre nás najlepšia smrť, nie?
Dôležité je, aby tam bol človek dobrovoľne. Stáva sa, že chce niekto zapísať malé deti, ale tie ešte nedokážu celkom pochopiť, prečo by sa mali modliť za dobrú smrť. Človek, ktorý sa rozhodne stať jeho súčasťou, musí nahlásiť svoje meno a priezvisko do sídla združenia, u nás práve u bratov kapucínov v Kremnických Baniach. Už v deň, v ktorom bol nový člen zapísaný, môže získať úplné odpustky (za dodržania obvyklých podmienok). Okrem toho ich môže získať na sviatky svätého Jozefa (19. marca a 1. mája), na sviatok Svätej rodiny (29. decembra), na spomienku svätého Pia X. (21. augusta) či na spomienku svätého Alojza Guanellu (24. Okrem toho ich môže získať aj vždy, keď sa zúčastní na svätej omši slúženej za umierajúcich (kňaz aj vtedy, keď takú svätú omšu slúži).
Podmienky získania odpustkov:
- Sviatostne sa pred tým vyspovedať, byť v posväcujúcej milosti.
- V deň získania odpustkov prijať Eucharistiu.
- Pomodliť sa na úmysly sv. Otca.
Ďalšie informácie:
- Členovia sú účastní na milostiach plynúcich zo sv. omší, ktoré sa každý deň slávia v chráme sv. Jozefa v Ríme, patróna dobrej smrti a na Slovensku každý týždeň v stredu v Kláštore sv. Jozefa na Kremnických Baniach.
- Tak isto majú účasť na všetkých duchovných dobrách z pokladu sv. omší, sv. prijímaní, modlitieb, kajúcich skutkov lásky tohoto apoštolátu.
Gvardián si tohto svätca dokonca vybral za birmovného patróna - ako však priznáva, v tom čase si ešte dostatočne neuvedomoval, akým nebeským klenotom svätý Jozef je. „Snažím sa študovať veci o svätom Jozefovi, aby som ich potom mohol sprostredkovať ďalším ľuďom. Pritom objavujem nové krásne skutočnosti a mnohé sa mi aj oprašujú.
„Mnohí muži sú dnes takí nemastní-neslaní, nevedia sa rozhýbať, rozhodnúť, urobiť dôležitý krok. Dnešná doba vyslovene potrebuje vzory ako svätý Jozef, ktorý nebol v ľahkých situáciách, ale práve v nich sa vedel ešte viac prejaviť. Myslím, že to bol muž činu, rozhodnosti a mužnej sily.
„Pri každom údere tvojho srdca niekto z ľudí odchádza do večnosti. Mnohí zomierajú neočakávane náhlou smrťou pri dopravných nehodách, živelných pohromách, mozgových porážkach, infarktoch srdca či násilne vo vojnách. Koľkí umierajú zle a v zlom duchovnom stave? Práve aj prosba o orodovanie svätého Jozefa môže byť veľmi účinná.
Každého z nás to čaká - posledný výdych. Nevieme, či v tej chvíli budú pri nás naši blízki. A či vôbec niekto. Máme však nádej, že za nás budú v najdôležitejšom okamihu našej púte orodovať milovaní, ktorí nás predišli do večnosti, a tiež naši patróni. Napríklad svätý Jozef, patrón dobrej smrti, ktorého sviatok slávime 19. marca.
Prechod do večnosti za pomoci sv. Jozefa.
Svätý Jozef, ty si mal veľkú milosť, že si odchádzal z tohto sveta v náručí božského Spasiteľa a v prítomnosti panenskej nevesty. Svätý Jozef, pre svoje veľké hriechy zasluhujem si nešťastnú smrť. Ty si bol nielen priateľom, ale aj ochrancom a pestúnom toho, ktorý ma raz bude súdiť. Ježiš ma nezavrhne, keď sa ty za mňa prihovoríš. Sľubujem ti, že po celý čas života, ktorý mi ešte zostáva, budem ťa denne zvlášť uctievať a vzývať.