Cirkvi sú na Slovensku dlhodobo podporované štátom. Na rozpočet treba výrazne našetriť, no škrty u voličov nie sú populárne. A popri tom všetkom sa má nový parlament medzi prvými témami zaoberať zvyšovaním financovania pre registrované cirkvi, napriek tomu, že už dnes ročne dostávajú od štátu desiatky miliónov eur. Ministerstvo kultúry predložilo návrh zákona, ktorým by sa malo zmeniť ich financovanie. Po novom by si mali prilepšiť o milióny eur.
Mapa náboženstiev v Európe
Návrh novely zákona o finančnej podpore cirkví
Ministerstvo kultúry SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. „Novelou zákona sa zjednoduší výpočet príspevku štátu pre cirkvi a zabezpečí sa lepšia predvídateľnosť a transparentnosť. Výpočet výšky príspevku štátu sa navrhuje naviazať na mieru rastu minimálnej mzdy.
Predkladaný návrh počíta aj s jednorazovým navýšením príspevku v roku 2025, ktorý odráža prudký nárast minimálnej mzdy v porovnaní s rastom príspevku štátu od roku 2019,“ uvádza sa v predkladacej správe. Súčasný zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností je výsledkom dlhoročnej diskusie medzi štátom a cirkvami.
Jednotlivé cirkvi dostávajú od štátu finančné príspevky, ktoré až z 97 percent používajú na mzdové záležitosti. Z tejto výšky však dokážu zabezpečiť len minimálnu mzdu svojich zamestnancov, predovšetkým duchovných. Výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistený podľa oficiálneho sčítania. Návrh zákona precizuje vzťah výšky príspevku štátu a prípadnej zmeny počtu veriacich konkrétnej cirkvi. V prípade schválenia novela nadobudne účinnosť od 1. januára 2025.
„Počas 5 rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent. Prijatie navrhovaného zákona by znamenalo navýšenie výdavkov štátu na financovanie cirkví o milióny eur. Pre rok 2025 totiž predpokladá výšku príspevku na úrovni 69,6 milióna eur, čo by znamenalo jeho navýšenie o 15 percent, resp. Ešte výraznejší rast príspevkov cirkvám však návrh predpokladá v ďalších dvoch rokoch.
V roku 2026 by mal oproti aktuálnemu nastaveniu stúpnuť až o 26 percent, teda o 15,7 milióna eur na 76,4 milióna eur. V roku 2025 predkladatelia navrhujú jednorazové navýšenie štátneho príspevku o 5,9 milióna eur. „Príspevok štátu na rok 2025 určený v znení účinnom od 1. januára 2025 sa zvyšuje o sumu zodpovedajúcu desiatim percentám sumy príspevku štátu poskytnutého cirkvám v roku 2024.
Okrem jednorazového navýšenia by sa mal príspevok zvyšovať každý rok. Konkrétne o 1,1-násobok sumy medziročného navýšenia príspevku štátu na rozpočtovaný rok podľa miery medziročného rastu sumy minimálnej mzdy. Zmena nastane, ak počet veriacich cirkvi klesne alebo vzrastie o viac ako 10 percent v porovnaní s predchádzajúcim zisťovaním.
Súčasný systém financovania cirkví
Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných osemnásť cirkví a náboženských spoločností. V roku 2023 si medzi sebou rozdelili štátny príspevok v sume 57,6 milióna eur. Podľa súčasného znenia zákona si príspevok medzi sebou môžu rozdeliť iba registrované cirkvi a náboženské organizácie. Štyri z 18 sa nároku na štátne financovanie vzdali.
Najvyššiu sumu z rozpočtu dostáva rímskokatolícka cirkev s najpočetnejším číslom veriacich, tento rok ide o sumu vyše 39 miliónov eur. Vyše 90 percent príspevku zvyčajne ide na platy duchovných a laikov. Z týchto peňazí platia odvody. Zvyšok sumy sa používa na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie či stravovanie. Cirkev pritom sama rozhoduje, na čo príspevok použije.
Miliónové príspevky štátu však cirkvám postačia iba na minimálne mzdy duchovných, vyplýva z výkazov náboženských inštitúcií. Napríklad priemerný plat farára Bratislavskej arcidiecézy katolíckej cirkvi sa vlani mal pohybovať okolo tisíc eur v hrubom. Laici mali dostavať o stovku viac. „Priemerná mzda duchovných hradená zo štátneho príspevku bola vo výške 684 eur,” informovala náboženská organizácia v správe o hospodárení. Farári evanjelickej cirkvi vlani priemerne dostávali od štátu 700 eur mesačne.
Cirkvi pri tom nie sú odkázané na štátne peniaze. Evanjelická cirkev pre Pravdu uviedla, že jej ústredie ročne hospodári s rozpočtom okolo osem miliónov eur. Väčšiu časť príjmov tvorí štátna dotácia, cirkev dostáva finančné príspevky aj zo zahraničia, tie sú viazané na konkrétny účel. „V posledných dvoch rokoch bola osobitná pomoc na úrovni viac ako 500-tisíc eur, ale iba v súvislosti s pomocou odídencom z Ukrajiny. Ide o pomoc z iných cirkevných organizácií v zahraničí,” uviedli v stanovisku. Okolo 300-tisíc ročne evanjelici zarábajú na prenájme majetku.
Rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev presné čísla o svojom hospodárení neprezradili. Je veľmi ťažké určiť presnú časť, ktorú tvorí príspevok štátu na príjmoch cirkví, keďže príspevok štátu je poskytovaný spolu 14 subjektom, väčšinou sú to biskupstvá. Ďalších skoro 1 600 farností, rehoľné spoločenstvá a diecézne charity sú plne financované z vlastných zdrojov.
Ako na Financovanie auta? Rýchle tipy & Lízing vs Úver
Majetok a podnikanie cirkví
Slovenské cirkevné subjekty sú aktívne zapojené do podnikania, niektoré z nich dokážu úspešne hospodáriť so svojím rozsiahlym a rozmanitým majetkom. Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú povinnosť podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Náboženské organizácie ale ťažia financie aj z iných zdrojov, preto povinne zverejňujú aj informácie o svojich hospodárskych výsledkoch.
Získať informácie o celkovej hodnote cirkevných majetkov je takmer nemožné. Cirkvi totiž majú rozdrobenú vlastnícku štruktúru a takmer každá farnosť vedie vlastné účtovníctvo. Na portáli Finstat, ktorý publikuje informácie o finančných výsledkoch firiem, je evidovaných vyše 3,7 tisíca cirkevných organizácií.
Napríklad gréckokatolícka cirkev na Slovensku rozdeľuje štátny príspevok medzi tri podriadené organizácie, ktorými sú Bratislavská eparchia, Košická eparchia a arcibiskupstvo v Prešove. Evanjelická cirkev delí dotáciu na päť častí, z ktorých pozostáva jej štruktúra. Najväčšiu katolícku cirkev tvorí osem biskupstiev a arcidiecéz, Slovenská katolícka charita, Konferencia vyšších rehoľných predstavených a Konferencia biskupov Slovenska (KBS).
Základ bohatstva cirkví tvoria nehnuteľné majetky, ku ktorým sa náboženské organizácie dostali po páde totality cez dva reštitučné zákony. Sú to sakrálne stavby a iné kultúrne pamiatky, takto nadobudli aj lesy a pôdu. Najefektívnejšie tieto aktíva spravuje práve najbohatšia katolícka cirkev. Ročne z prenájmu vlastných majetkov vie zarobiť vyše sedem miliónov eur, ďalší necelý milión tvoria príjmy z poskytovania vlastných služieb, vyplýva z účtovných závierok jednotlivých biskupstiev.
Gréckokatolíci tiež časť svojich majetkov využívajú na nájom, zarábajú však menej, vlani z nájmov dostali okolo milióna eur. Podnikali napríklad na vlastných lesných pozemkoch a mali príjmy nad 160-tisíc eur z predaja dreva.
Ďalším zdrojom financovania cirkví sú organizácie, ktoré boli nimi zriadené. Evanjelická a katolícka cirkev napríklad prevádzkujú niekoľko desiatok gymnázií a lýceí. Každá táto inštitúcia tiež samostatne zabezpečuje svoje financovanie, napríklad zbieraním príspevkov či dotáciami na chod škôl, ktoré si nárokujú od ministerstva školstva.
Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje napríklad aj cestovnú kanceláriu, ktorá okrem pútnických zájazdov predáva aj all inclusive pobyty vo štvorhviezdičkových hoteloch vo vyhľadávaných gréckych letoviskách, ako je ostrov Rodos. Ďalším cirkevným biznisom je lekáreň v Prešove.
Analýza výdavkov troch najväčších cirkví naznačuje, že ich najväčšie položky v podstate platí štát. Hlavné náklady náboženských organizácií totiž tvoria mzdy a odvody duchovných, ktoré dotuje štátny rozpočet. Významné investície na opravy a rekonštrukcie budov, či už náboženských, alebo iných, cirkvi často spolufinancujú prostriedkami z eurofondov.
Cirkvám tak chýba motivácia na lepšie hospodárenie s majetkom, ktorý vlastnia. Takmer polovica náboženských organizácií je podľa ich účtovných závierok stratová. Najprospešnejšie z tohto pohľadu je Nitrianske biskupstvo katolíckej cirkvi, ktoré má v správe druhý najväčší majetok v hodnote 180 miliónov eur. Vlani dokázalo zarobiť 3,5 milióna eur, primárne z prenájmu majetku, ďalších 135-tisíc na úrokoch. Okrem toho predalo cenné papiere v sume 2,6 milióna eur a ešte 4,7 milióna si pripísalo z predaja majetkov.
Na stole tak je otázka, či by cirkvi nemali hospodáriť efektívnejšie, čo by im umožnilo svoj chod financovať z vlastných príjmov. Tento názor je medzi Slovákmi celkom populárny, odluku cirkví od štátu totiž podporuje nadpolovičná väčšina obyvateľov. Podľa januárového prieskumu NMS market research túto myšlienku podporili 61 percent respondentov, v augustovom prieskume agentúry AKO 55 percent opýtaných.
Rezort kultúry v roku 2012 pri tejto téme pre Pravdu vysvetľoval, že cirkvi bez ohľadu na ich veľkosť nemajú toľko majetku, ktorý by ich uživil, a mohli by fungovať bez štátnych dotácií.
Prehľad financovania cirkví na Slovensku
| Cirkev/Náboženská spoločnosť | Štátny príspevok v roku 2023 (mil. eur) |
|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 39 |
| Ostatné cirkvi a spoločnosti | 18.6 |
| Spolu | 57.6 |
Pohľad na registráciu nových cirkví
Ak by si niekto myslel, že založiť cirkev a zarobiť, je jednoduchý nápad, mýli sa. Takmer všetky štátom uznané a platené náboženské organizácie boli registrované ešte predtým, ako do platnosti vstúpila súčasná legislatíva. Tým získali aj nárok na štátne financovanie. Pre ostatných teraz platia prísne pravidlá a pre registráciu novej cirkvi treba nazbierať 50-tisíc overených podpisov ľudí, ktorí sa k jej vierovyznaniu hlásia.
Vzniká tým paradoxná situácia, keď štátnu dotáciu napríklad dostáva československá husitská cirkev, ku ktorej sa podľa dát zo sčítania obyvateľov z roku 2021 hlási 581 ľudí, či Evanjelická metodistická cirkev s troma tisícmi veriacich. Počas sčítania obyvateľstva sa pritom k islamskému vierovyznaniu sa prihlásilo 3,8 tisíca ľudí, k budhizmu necelých sedemtisíc veriacich.
Rezort kultúry v tom problém nevidí, v reakcii pre Pravdu zdôraznil, že základné ľudské slobody majú rovnakým spôsobom zabezpečené členovia registrovaných aj neregistrovaných cirkví. Predstavitelia neregistrovaných náboženstiev sú však opačného názoru. Pravdou oslovené náboženské združenia tvrdia, že zmena prístupu štátu k menšinovým vierovyznaniam je viac ako žiadaná.
Ján Kysucký z najväčšieho slovenského centra budhizmu Diamantovej cesty by privítal zmenu legislatívy podľa českého modelu. "Vhodnejšia by bola forma dvojstupňovej registrácie náboženských spoločností. Hľadať inšpiráciu v zahraničí navrhuje aj misijný pastor neregistrovanej cirkvi Spoločenstvo biblickej viery Jan Šichula. Podmienky by sa mohli uvoľniť a transformovať podľa amerického modelu, kde sú naozaj minimálne a umožňujú takmer každej náboženskej skupine získať registráciu. Snahy o zmeny pri registráciách cirkví zatiaľ nemali u politikov dostatočnú podporu. Dve poslanecké legislatívne iniciatívy v rokoch 2022 a 2023, ktoré navrhovali zmenu súčasných podmienok, boli neúspešné,” pripomenulo v stanovisku pre Pravdu ministerstvo kultúry.
V Česku to napríklad vyriešili tak, že väčšina cirkevných majetkov zostala vo vlastníctve štátu a česká vláda za ne má cirkvi vyplatiť dovedna 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur). Platiť sa bude do roku 2043 a aby cirkev z týchto peňazí dokázala dlhodobo vyžiť, presunula ich do investičného fondu, ktorý spravuje a zhodnocuje súkromná banka.
Katedrála svätého Víta je najväčším chrámom v Českej republike.
Zahraničné modely financovania cirkví
Rakúska cirkev sa financuje zo špeciálnej dane, ktorú platia zamestnaní veriaci. Jej výška je jedno percento z mesačného príjmu a ak občan ju nechce platiť, musí z cirkvi vystúpiť. V Rakúsku zároveň sú prehľadne informácie o tom, ako cirkev s príjmami hospodári. Podobný model od roku 2014 funguje aj v Poľsku, cirkev sa u severných susedov financuje z asignačnej dane so sadzbou 0,5 percenta. Daňovník teda môže pripísať túto časť z daní z príjmu niektorej cirkvi, inak štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry.
Zmeny vo financovaní cirkví od roku 2025
Financovanie cirkví na Slovensku prechádza zmenami. Návrh novely zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností prešiel parlamentom, novelu ešte musí podpísať hlava štátu. Od januára 2025 sa financovanie cirkví môže zmeniť, výška príspevku by sa po novom mala odvíjať od miery rastu minimálnej mzdy. V čase, keď politici omieľajú slovko konsolidácia a lekári rádovo v tisícoch podávajú výpovede aj pre mzdy, si cirkvi prilepšia, štátny príspevok sa bude odvíjať od minimálnej mzdy, vynásobenej koeficientom 1,1 percenta. Každoročne.
Ministerstvo kultúry (MK) SR približuje, že cieľom novely je zvýšiť mieru solidarity medzi cirkvami, podporiť transparentnosť financovania a zabezpečiť lepšiu predvídateľnosť výšky príspevku štátu pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Podľa ministerstva zmena reflektuje na aplikačné skúsenosti z posledných rokov, ktoré ukázali, že súčasný systém nestačí na pokrytie mzdových nákladov, obzvlášť v menších cirkvách, a zároveň je ťažko predvídateľný.
Novela tiež upravuje finančný mechanizmus na základe počtu veriacich jednotlivých cirkví, podľa výsledkov sčítania obyvateľstva. Výška príspevku pre konkrétnu cirkev sa zmení, ak sa počet jej veriacich zníži, alebo zvýši, o desať percent. Tak by sa malo zaistiť spravodlivejšie rozdelenie štátnej podpory.
V budúcom roku z rozpočtu ministerstva kultúry pribudne na kontá registrovaných cirkví takmer 64 miliónov eur, čo predstavuje nárast oproti vlaňajšku o štyri milióny eur. V budúcom roku sa predpokladá zvýšenie príspevku o 4,6 milióna eur.