V živote každého veriaceho človeka zohráva dôvera v Boha kľúčovú úlohu. Táto dôvera nás sprevádza v radostných aj ťažkých chvíľach a je zdrojom sily a nádeje. Základom prijatia posolstva Božieho milosrdenstva a pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu je túžba žiť spiritualitu dôvery.
Verím, že preto chcel na spodnú časť Obrazu Božieho milosrdenstva uviesť práve výrok: Ježišu, dôverujem ti. Mohlo tam byť „Ježišu, milujem ťa“, „Ježišu, velebím ťa“ alebo „Ježišu, chválim ťa“, ale Ježiš sa vyjadril jasne. Želá si slovo dôverujem. Bez dôvery sa mu naozaj nemôžeme oddať.
V dnešnej dobe mnohí tvrdia, že milujú Ježiša a považujú sa za katolíkov, ale nemajú dôveru v Ježiša ani v jeho Cirkev. Nič sa dnes od katolíkov nevyžaduje viac, ako dôverovať Ježišovi a Cirkvi, ktorú založil.
Význam Dôvery
Dôverovať znamená mať v niekom istotu. Ak rozdelíme anglické slovo confidence („istota“ alebo „dôvera“), jeho význam sa pozmení na „s vierou“. Dôvera v Boha teda predstavuje živú vieru. Preto v niektorých románskych jazykoch sú nápisy pod Obrazom Božieho milosrdenstva takéto:
- Gesu, confi do in te (po taliansky)
- Jesús, en ti confío (po španielsky)
- Jesus, j’ai confi ance en toi (po francúzsky)
Mať živú vieru v Ježiša znamená dôverovať Božiemu prozreteľnému plánu aj napriek nepríjemnostiam a nepohodliu.
Výzvy Dôvery v Súčasnosti
Žijeme v dobe, ktorá ľuďom káže, aby nedôverovali Ježišovi a Cirkvi, ktorú založil. Deti sa, napríklad, v škole učia, že mnohé dogmy židovsko-kresťanskej viery sú mýty, že Biblia obsahuje množstvo chýb a napísali ju prehistorickí homofóbovia, že Katolícka cirkev je človekom vytvorená utláčateľská inštitúcia, ktorá nenávidí ženy.
Najviac nedôvery v Ježiša a jeho Cirkev vštepujú ľuďom médiá. Každý rok okolo Vianoc a Veľkej noci zhromaždia „odborníkov“ spochybňujúcich historickú pravdivosť Ježiša Krista a morálne zásady Cirkvi, ktorú založil. Svojou revizionistickou históriou a smiešnymi teóriami o tom, ako vzniklo stvorenie, Biblia a Cirkev, sa vysmievajú Božiemu zjaveniu.
Satanove dômyselné fi nty nútia ľudí spochybňovať Boha, Božie zjavenie a jeho Cirkev. Kvôli diablovmu dymu ľudia strácajú smer, prevláda v nich zmätenosť a prestávajú dôverovať Ježišovi i Cirkvi.
Príklad Jóba
Dokonca aj postavy Starého zákona nám dávajú zopár lekcií o dôvere. Vezmime si, napríklad, takého Jóba. Po tom, čo príde v podstate o všetko, otrasie svoju vieru a odvážne vyhlási: „Ak znivočí ma, ani sa nezachviem“ (Jób 13, 15). Dôvera v Boha od nás bude vyžadovať niečo v sebe zahubiť. S dôverou sa človek učí žiť v úplnej odovzdanosti Božej prozreteľnosti.
Svätá Faustína ako apoštolka spirituality dôvery vo svojom Denníčku (77) cituje z Jóba tú istú stať. Radšej chcela zomrieť, ako by ju mali opantať klamstvá a zmätok - dym - Satana. Jej dôvera bola neoblomná a dokazovala to svojou bezpodmienečnou ochotou dať v živote na prvé miesto múdrosť a vedenie Cirkvi. Učenie Cirkvi dokonca uprednostňovala pred zjaveniami, ktoré dostávala.
Nedôvera ako Podoba so Satanom
Nedôverovať Ježišovi znamená podobať sa Satanovi. Preto pri istej príležitosti musel Ježiš pokarhať Petra a nazvať ho satanom (porov. Mt 16, 23). Hoci Peter vedel, kto je Ježiš a veril v neho, konal nedôverčivým, Satanovi podobným spôsobom: chcel, aby Ježiš svojmu Otcovi prejavil nedôveru a sňal si snubný prsteň kríža. Ježiš však svojmu nebeskému Otcovi dôveroval až na smrť. Peter si potreboval vybudovať takú istú dôveru v Ježiša.
Svätý Arnold Janssen: Muž Modlitby a Dôvery
Príkladom neotrasiteľnej dôvery v Boha je život svätého Arnolda Janssena, zakladateľa Spoločnosti Božieho Slova. Jeho život bol preniknutý hlbokou modlitbou a neochvejnou vierou v Božiu pomoc.
Svätý Arnold sa od svojich rodičov naučil veľa sa modliť a často myslieť na Boha. Svätý Arnold Janssen sa nielen veľa modlil, ale aj veľmi dôveroval Bohu. Tí, čo ho poznali osobne, hovoria, že najväčší podiel na úspechu jeho diela má práve jeho veľká dôvera v Boha. Ak sa raz presvedčil, že Boh od neho niečo chce, neváhal. Pustil sa do práce plný dôvery, že Boh ho neopustí.
Hľadanie a Plnenie Božej Vôle
Svätý Arnold sa snažil hľadať, spoznávať a plniť Božiu vôľu vo všetkých životných situáciách. Často sa modlil slovami: „Prosím dobrotivého Boha, aby nám udelil poznanie jeho svätej vôle a radostný pokoj v jej plnení.“
Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu
Svätý Arnold preukazoval hlbokú úctu Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Snažil sa aj osvojovať si „zmýšľanie“ Ježiša Krista a nechal pretvárať svoje srdce podľa jeho Božského srdca.
Tajomstvo Vteleného Božieho Slova
Svätý Arnold pomenoval svoju prvú rehoľno-misijnú spoločnosť podľa tajomstva vteleného Božieho Slova. Chcel, aby jeho misionári si nielen ctili Božie Slovo, ale ho aj nasledovali.
Služba Ohlasovania Evanjelia
Svätý Arnold celý svoj život vložil do služby ohlasovania evanjelia po celom svete. Svoje životné poslanie totiž objavil v účasti na misijnom poslaní Cirkvi, čiže v ohlasovaní a šírení evanjelia Ježiša Krista vo svete.
Láska k Duchu Svätému
Svätý Arnold prechovával veľkú lásku k Duchu Svätému, v ktorom nachádzal pôvodcu misijnej činnosti, ako aj prameň posvätenia. K úcte Ducha Svätého založil aj dve ženské misijné kongregácie s názvom: Služobnice Ducha Svätého.
Úcta k Najsvätejšej Trojici
V centre jeho spirituality stojí úcta k Najsvätejšej Trojici. Hovorí: „Chceme žiť z plnosti viery. Chceme úprimne milovať Boha Otca, nasledovať Božieho Syna a otvoriť sa Duchu Svätému.“
Odovzdanie sa do Božej Lásky a Milosrdenstva
V duchovnom živote vzdať sa Bohu znamená vykročiť na cestu svätosti, odovzdať Bohu svoje radosti, nádeje, túžby aj kríže. Tou najdôležitejšou časťou osvojovania si odovzdanosti je pochopenie toho, kto je Boh. On je náš nebeský Otec. Je na našej strane a nesmierne nás miluje. Bohu by sme sa mali odovzdávať každý deň.
Mária: Vzor Dôvery a Odovzdanosti
Mária, Ježišova matka, je pre nás vzorom dôvery a odovzdanosti. Jej príklad nám ukazuje, ako môžeme prežívať život v plnej dôvere v Boha a v jeho plány pre nás.
V príbehu o svadbe v Káne Galilejskej vidíme Máriinu dôveru v Ježiša. Keď sa minulo víno, Mária s dôverou povedala Ježišovi: „Nemajú vína.“ (Jn 2,3). Následne povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2,5). Týmto prejavila svoju vieru v Ježišovu moc a ochotu pomôcť v núdzi.
Podobne, aj my môžeme dôverovať Bohu v našich životoch a robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme plnili jeho vôľu. Boh dokáže premeniť aj obyčajnú vodu na výnimočné víno, ak mu dôverujeme a poslúchame ho.
Mária si všíma potreby druhých. Mária stráži vzácne veci v srdci. Mária pozná svojho syna.
Ako Poznať Boha a Dôverovať Mu
Premýšľaš nad tým, aký je Boh a či ho vôbec možno poznať? Mnohí ľudia hľadajú odpovede na podobné otázky o Bohu. Dobrá správa je, že Boh nie je vzdialený - dá sa poznať. Nie iba cez knihy, teóriu alebo náboženské pravidlá, ale osobne a dôverne.
Vlastnosti Boha
Boh je prístupný - pozýva ťa do osobného vzťahu. Chce, aby sme sa s ním rozprávali v modlitbe. Nežiada od nás náboženské výkony, len úprimnosť. Je blízky tým, ktorí ho hľadajú celým srdcom. Boh je tvorivý - prináša riešenia. Boh je odpúšťajúci - zaži jeho milosť. Boh je úprimný - môžeš sa na neho spoľahnúť. Boh je múdry - dôveruj mu.
Preto nezostávaj len pri informáciách - zisti, ako ho môžeš spoznať osobne.
Praktické Rady na Posilnenie Dôvery
Každý z nás už zažil nejakú ťažkú situáciu, ktorá bola pre nás neriešiteľná. Lenže my sme deti všemohúceho Boha. Sme jeho milované deti. On je s nami po všetky dni. Ak máme nejakú ťažkú situáciu prihovorme sa mu.
Čítame Bibliu každý deň? Mali by sme. Biblia nie je iba o čítaní. Biblia je o modlitbe. Boh každého jedného z nás vybral aby sme boli svätý a nepoškvrnený pred Jeho tvárou, všetci sme povolaní k svätosti.
Kresťanstvo je o žití v prítomnosti, tu a teraz. Kresťanstvo nepozerá do minulosti alebo do budúcnosti. Kresťanstvo pozerá na prítomnosť a uvedomenie si, že sme Božie deti. Veci z minulosti sú tu len na to, aby nám slúžili ako ponaučenie.
Viera v Boha znamená dôverovať Mu. Keď sa modlíme za určitú vec a okolnosti sa zhoršujú, musíme veriť v to, že aj zhoršenie situácie je v Božom pláne. Boh má svoj plán a svoje načasovanie. Ak nevidíme zmeny neznamená to, že Boh na tom nepracuje.
Mnoho kresťanov verí tomu, čo číta v evanjeliu Marka, že keď niečomu uverí, bude to aj mať. To nie je pravda. Spoliehať sa na to, že keď verím, tak dostanem, nie je biblické. Ten, kto iba verí, nie je v celej pravde, lebo je jasne napísané, že bude mať to, ČO POVIE. To znamená, že dar dostávame vtedy, keď veríme a hovoríme, alebo tiež prejavíme vieru skutkom.
Človek bude mať to, čo hovorí - či hovorí dobre alebo zle. Tak ako kormidlo lode, aj náš jazyk je usmernovateľom nášho života. Čo povieme, to sa stane.
Ak skutočne veríš Božiemu slovu, tak to, čomu veríš, hovoríš. To znamená, ak veríš že: „(Ježiš) na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili,“ (1Pt 2:24 E) tak potom hovoríš to, čo hovorí Boh, a nie to, čo ty cítiš, čo si myslíš, čo ty predpokladáš, čo hovoria lekári. To znamená, že nehovoríš o chorobe, bolesti, porážke, smútku, smrti, ale hovoríš to, čo hovorí Biblia.
Zober vážne, že svojími modlitbami, prosbami a pôstom Boha nezmeníš, ale potrebuješ zmeniť seba, lebo „ktokoľvek nebude pochybovať (nebude pochybujúci) vo svojom srdci, ale bude veriť, že tie veci, ktoré hovorí, sa stanú, bude mať, čokoľvek povie“ (Mk 11:23). Budeš mať to, čo povieš.
Treba sa pevne držať svojho vyznania a nech sa to zdá akokoľvek divné, pevne a trvale hovoriť to isté. Ako môžem vyznávať a hovoriť, že som uzdravený, zdravý, keď ma stále (napríklad) bolí noha, ani si ju neovládam. Každý to vidí. Slovo vyznávať má dva obsahové významy. Bežne používame slovo vyznávanie v súvislosti s pokáním, hovorenie spáchaných hriechov Bohu, s prosbou o ich odpustenie.
Ježiš ti dáva svoj pokoj (Jn 14:27) a chce, aby tvoja radosť bola úplná (Jn 15:11). Môj Boh, Otec Pána Ježiša Krista ti naplní všetky tvoje potreby (Fil 4:19).
UZDRAVENIE JE DAR. Nie je to odmena za nejaké dobré skutky. Boh nám dal i Pána Ježiša ako dar, hoci sme my boli zlí (Rim 5:6). Ak chceš prijať uzdravenie, oslobodenie, môžeš to prijať ako dar. Jeho milosťou si spasený, skrze vieru. A to nie sám zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby si sa nemohol chváliť (Ef 2:8-9).
Nasledovanie Krista: Dôvera a Milosť
Človek žijúci v kolotoči povinností a nebezpečenstiev života, potrebuje oporu, s ktorou môže počítať, potrebuje útočište, kam sa môže uchýliť, na to, aby nebol zaskočený úzkosťami a skúškami, ktoré by ho mohli ohromiť, aby mohol dúfať, že dosiahne svoj cieľ, musí mať dôveru. Ale komu dôverovať?
Veriť Božiemu slovu znamená zvoliť si medzi dvoma múdrosťami“ dôverovať Božej múdrosti a nespoliehať sa na svoju rozumnosť. Dôvera v Boha, ktorá má korene vo viere, je o to neochvejnejšia, čím je pokornejšia.
Milosť je dar od Boha, ktorý obsahuje všetky ostatné dary, je to dar Božieho Syna, nielen obsah tohto daru. Je to dar, ktorý vyžaruje zo štedrosti darcu a obklopuje touto štedrosťou stvorenie, ktoré ho prijíma.
Výzvy Evajelizácie v Súčasnom Svete
Posolstvo o dôvere v Krista na našu spásu dnes ľudia nielen odmietajú, ale aj ostro kritizujú. Na Západe dnes len málo nových ľudí vstupuje do cirkvi prednými dverami a čoraz viac ich odchádza tými zadnými. Naša súčasná výzva do veľkej miere spočíva v tom, aby sme ohlasovali skutočného Ježiša ľuďom v cirkvi aj mimo nej.
Biblická sociálna imaginácia pomôže kresťanom uvedomiť si, ako nás svet agresívne katechizuje a k akému druhu obáv, snov, predpokladov a nádejí nás navádza. Pestovanie biblickej sociálnej imaginácie pomôže kresťanom spoločne v spoločenstve rozvíjať proti-katechetické návyky myslenia, reči a správania, ktoré sú dostatočne hlboké na to, aby predstavovali iný rytmus a vzor života, než aký má svet.
Keď ako kresťania prezentujeme Krista kultúre, zvyčajne používame jeden z dvoch zaužívaných postupov. Niektorí zaujímajú postoj antitézy, pričom predpokladajú, že cirkev sa musí postaviť proti čomukoľvek, čo kultúra zastáva: čokoľvek kultúra oceňuje, cirkev musí očierniť. Druhým postojom, ktorý ľudia niekedy zastávajú ako reakciu na ten prvý, je predstaviť evanjelium ako lineárne naplnenie existujúcich kultúrnych túžob.
V 1. liste Korinťanom 1, oslnivom oddiele plnom kultúrnych poznatkov, nám Pavol ukazuje lepší spôsob. Je mu jasné, že evanjelium je protikladom k hodnotám okolitej kultúry: „My však hlásame Krista ukrižovaného - pre Židov síce pohoršenie a pohanov bláznovstvo“ (1Kor 1:23).
Objavovať rytmy a vzory špecificky biblickej sociálnej predstavivosti, vnímať výzvy a potešenia z toho, ako Biblia subverzívne napĺňa najhlbšie túžby modernej spoločnosti a upokojuje jej najhlbšie obavy, je zase a zase pozvaním žasnúť nad „hĺbkou Božieho bohatstva, múdrosti a poznania“ (Rim 11:33).